Prečo (ne)voliť?
Každý deň robíme množstvo rozhodnutí. Niektoré sú natoľko bežné, že už nad nimi ani nepremýšľame. Pozornosť spravidla venujeme tým rozhodnutiam, ktoré sú nové, alebo dôležité. Vtedy považujeme za dôležité si „to“ premyslieť.
Voľby – ktoré sa konajú raz za 4 roky, patria k dôležitým rozhodnutiam. Ale dôležité sú aj preto, lebo ovplyvňujú podmienky, za ktorých tu budeme naďalej žiť.
Môžeme diskutovať o tom, ako veľmi sa má štát starať a zasahovať, ale funguje vďaka našim daniam, odvodom a našej práci. Preto očakávame určité služby a požadujeme, aby mali určitú kvalitu. Ak prostredie a podmienky sú dôležité, prečo sa vzdať možnosti ovplyvniť ich?
Môžeme diskutovať o tom, ako veľmi sa má jedinec postarať sám o seba, ale nikdy si nevystačí sám.
Ak dáme bokom „extrémizmus“ a „radikálnosť“, tak rôzne ideológie a smery sa líšia v tom, ako sa chcú starať o spoločné dobro, či dobro jedinca. Dôležité je to slovo – dobro.
Preto je smutné, že hoci strany ešte nedostali „karty“, tak sa predbiehajú v tom, kto s kým vládnuť nebude. Vzniká dojem, že vlastne nikto nechce vládnuť. A pritom, aj keby strany dostali zlé karty, starosť o spoločné dobro a dobro jedinca ich zaväzuje vládnuť dobre. Úplným základom by mal byť štát, ktorý „funguje“.
Je veľmi veľa vecí, ktoré už dlho čakajú na zmenu a nový impulz. Práce pre spoločné dobro, i dobro jedinca je veľa. Bolo by super, ak by sa strany pretekali v súboji myšlienok, nápadov a vízií. Miesto toho sledujeme vzájomne útoky a strašenie všetkým možným. Nič z toho nemá miesto v slušnej spoločnosti.
Tak voliť, či nevoliť? Našťastie táto krajina vždy mala lepších občanov, než politikov. Frustrácia bola skôr reakciou na neschopnosť politikov a pocit, že niet koho voliť. Tak koho voliť?
Všetko je to o kritériách. Čím viac a vyšších kritérií si zvolíme, tým menej možností budeme mať. Netvrdím, že je dobré ísť dole s nárokmi. Ale ak nemáme ideál, potom sa treba k nemu čo najviac priblížiť. A preto, kým nebude kandidátka jednej strany, tak vždy je z čoho vybrať…
Bol by som rád, keby sme riešili iné témy. Žiaľ, znovu musíme riešiť otázku, či chceme patriť na západ, ostať členom EÚ a NATO a či chceme vládu bez oligarchov, mafiánov či extrémistov. A hoci by sme chceli riešiť iné témy… nie je to málo. V „hre“ je veľa.
Nakoniec – posledná dilema. Žiadna strana nemôže vládnuť sama. To by musela dostať iné %. A to reálne nie je. Ale je to dobré, pretože bude potrebné hľadať kompromis a na predstavách pracovať spolu. Preto je na stole dôležitá otázka, kto sa tam ešte dostane. V súčasnosti je toľko nerozhodnutých voličov, že možné je skoro všetko. Preto treba brať prieskumy s rezervou. A nebáť sa hodiť hlas aj menším stranám…
Tomáš Hupka
Zdroj fotografie:
www. depositphotos. com
