Stanovisko biskupov k voľbám z jazykového hľadiska
Konferencia biskupov Slovenska vydala včera stanovisko k nadchádzajúcim parlamentným voľbám, ktoré sa dnes čítalo v kostoloch.
Ide o viac ako nešťastné vyhlásenie (aby sme použili eufemizmus) – a ešte sa aj v najspornejšej pasáži prikrýva figovým listom pápeža Františka, ktorý je známy skôr opačnými, teda zmierlivými vyjadreniami a formuláciami.
Z jazykového pohľadu sa u mňa automaticky diskvalifikuje a za nedôveryhodného označkuje každý, kto v reči používa v slovenčine absolútne nepotrebné a ohyzdné slovko – strašidlo „džendžer“ a jeho odvodeniny. Keď sa k nemu pribalí ďalšie nepotrebné cudzie slovo, helenizmus „ideológia“, vznikne dokonalé „bububu!“ a „abrakadabra!“: „džendžerová ideológia“. Ešte k tomu pribaľme „Sorošová džendžerová ideológia z Bruselu“ a strašidelnému zaklínadlu už nič nechýba.
Akoby práve toto bolo hlavné nebezpečenstvo, ktorému čelí Slovensko v nadchádzajúcich voľbách – a nie to, že sa v krajine chystá opätovne uchopiť moc mafiánsky, boľševicko-fašistický vydriduch, vzývajúci novodobého ruského Hitlera a chrliaci z tribún nenávistné heslá, ktorým by zatlieskal aj Jozef Tiso.
Aj keby sme „abrakadabra“ preložili (aspoň čiastočne) do normálnej slovenčiny, čiže na „rodovú ideológiu“: čo presne sa za touto nálepkou skrýva? Ja osobne netuším a tipujem si, že asi ani nikto, kto si nešťastnú výzvu dnes v kostole vypočul. Zaslepene a strojovo tlieskať bojovým sloganom a termínom, ktoré ani nemáme presne zadefinované, je ľahké. Je snaha o rovnosť mužov a žien niečo zlé, čiže automaticky súčasťou „rodovej ideológie“? Ak je to tak, potom správny kresťan je len ten, kto bojuje za nerovnosť žien a mužov?
Podobne jazykovo nezmyselná je formulácia „súhlasiť s potratmi“. K „potratom“ predsa dochádza aj spontánne – bez toho, že by si to ktokoľvek želal. Zrejme sa teda myslel „súhlas s interrupciami“, lebo interrupcia je umelo privodený potrat. Kde mali autori stanoviska použiť domáce slovo, použili radšej cudzie slovo („džendžer“) – lebo znie strašidelnejšie; a kde mali autori použiť cudzie slovo, použili radšej domáce slovo („potrat“) – takisto lebo znie strašidelnejšie. K tomu si prirátajme, že interrupcie sú dnes zákonne povolené (diskusia je len o tom, za akých okolností majú byť povolené) – správny kresťan teda už nemôže byť ten, kto súhlasí s platnými zákonmi?
Než vydať takéto nejasné stanovisko s (v tomto zlomovom okamihu slovenských dejín) falošne popresúvanými prioritami, bolo by bývalo lepšie mlčať a nevydať radšej vôbec žiadne stanovisko.
