Príručka mladého komsomolca V. (Dvojaký kilometer)

Našou obľúbenou činnosťou je kritizovať a potierať princíp „našich ľudí“, ktorých si tradiční skorumpovanci dosadzovali do výkonných funkcií. Jediná výnimka sú naši „naši ľudia“. Tam je princíp našich ľudí povolený, dokonca vítaný. Naši „naši ľudia“ totiž konajú v mene dobra a tým pádom sa na nich vzťahuje slnečná imunita.

Výborným príkladom je pani riaditeľka bratislavskej ZOO „vyžrebovaná“ cez telemost. Úspešný príbeh Vallovej spolužiačky z architektúry začal, keď sa pochválila že „dizajnovala“ viaceré ZOO po celom svete, napríklad v estónskom Talline. Jediný kto o tom nevedel, je samotná  tallinská ZOO. Ale spať k Bratislave: najprv sa “transparente” zúčastnila na výberovom konaní, ktoré absolvovala „online“. Aj keď ho vyhrala, ukázalo sa že protiprávne: zúčastnila sa  pod zlým  priezviskom, bez slovenského občianstva a pracovného povolenia. To ju po krátkom pôsobení diskvalifikovalo z funkcie riaditeľky, ale stihla kompletne rozvrátiť fungovanie celej ZOO. Následne dostala dočasný flek na magistráte ako „projektový manažér pre ZOO“. Po odstránení administratívno-technických prekážok sa opäť stala riaditeľkou ZOO – tentokrát bez súťaže.  Vo funkcií stihla opäť rozvrátiť zamestnanecký kolektív a zrušiť Dinopark. Sama odstúpila až po medializovaní zákerného otvoreného listu zamestnancov, ktorý bol adresovaný magistrátu. Žiaľ nie každý „náš človek“ sa osvedčí, aj keď sa veľmi snažíme.

Úspešnejším príkladom je náš bezpečnostný expert a pokrokár kráľovič Martin. Prvé hlboké a praktické skúsenosti s bezpečnosťou získal ako SBSkár na našom festivale politickej piesne (samozrejme mám na mysli náš dúhový festival Pohoda). Neskôr si svoju kvalifikáciu rozšíril vo funkcií „nočného primátora“ Bratislavy zo záhadnou náplňou práce (nočná kriminalita v meste rapídne klesla, alebo nie?).

A dnes? Je z neho štátny tajomník na Ministerstve vnútra. Súdruhovia a súdružky – to je naozajstný káder. Navyše ako správny pokrokár nevie správne vysloviť hlásku „R“ a tiež vyhral viacero medzinárodných súťaží v papaní koláčikov.

Čiže priatelia a priateľky: treba veľmi dôsledne kritizovať a poukazovať na všetky spoločenské neduhy, čo nám dáva pocit a zdanie „tých lepších“. Ale pozor: ak sa amorálne správanie užíva na dosiahnutie VYŠŠIEHO DOBRA, tak je povolené. Preto používame princíp tzv. dvojakého kilometra. Keď ide o „našich ľudí” tak vzdelanie, skúsenosti a pravdovravnosť sú len buržoáznym prežitkom.

Pokrokári a pokorkárky buďte ostražití – starý spiatočnícky svet nespí!