Ach nie, ďalší postreh ohľadom „naťahovania sa o mikrofón“
Už sa toho napísalo dosť, no mňa zaujali tri podprahové momenty:
Moment číslo 1: Holkovič povedal: Posledný pľuvanec z boku cez rameno som už nezvládol a vyleteli mi ruky. Dal som na zastavenie pľuvania dve otcovské.“
Neviem, či má Holkovič deti alebo či ich mať plánuje, no ak sa nevie udržať po pár pľuvancoch, tak by asi mal zvážiť svoje výchovné postupy, pretože pár pľuvancov od cudzieho človeka sú v porovnaní s nervami, ktoré vám vedia spôsobiť vlastné deti, slabá káva. Nehovoriac o tom, v akom mentálnom svete žijeme, keď sa snažíme násilie zlegitimizovať tým, že „však aj vlastným deťom by som tak naložil“ a ešte to nazývame „otcovskou“ alebo „výchovnou“.
Som presvedčený, že ďalšia liberačná ideológia (po feminizme, antirasizme, atď.) bude o postoji k deťom, kde bude veľkou témou práve akceptácia (samozrejme v primeranej miere a bez zanechaných modrín) násilia ako výchovného prostriedku. Aj keď veda v tom už má jasno niekoľko desaťročí, predstavy o jednej-dvoch výchovných sú úplne prijateľné, a nemôže chýbať argument „aj ja som ako malý dostal a tu som“.
Moment číslo 2: Podobný argument využil na obranu odstúpeného kandidáta aj Matovič. „Keď na vás nejaký asociál napľuje, netušíte, či má AIDS, hepatitídu alebo inú chorobu. Neviete, čo môže na vás preniesť,“ povedal pred novinármi o ľuďoch, ktorí sa dostali do konfliktu s jeho kolegom zo strany.
K tomuto sa neviem vyjadriť, lebo nie som lekár, ale predpokladám, že ani AIDS ani hepatitída sa pľuvaním asi preniesť nedajú, resp. že tie šance sú natoľko malé, že sa nimi zaoberať ani netreba. To už skôr covid , keď sa nám zasa blíži jesenná vlna.
Ako by nestačilo, že ľudia s HIV alebo inými ochoreniami to majú dosť ťažké, ešte si ich berú do huby aj Matovič a jeho ľudia. A nemôže chýbať spojenie s asociálom. Takže kebyže pľuje dobre oblečený pán v strednom veku s dvoma doktorátmi z MIT, tak tam by zrazu riziko infekcie odpadlo?
Moment číslo 3: „Ja za týmito ľuďmi stojím a nebudem nikoho sťahovať z kandidátky,“ vyhlásil Fico v diskusnej relácii a zopakoval, že Matovič je duševne chorý. „Keď som bol na vojne, tak ma vždy učili, že s debilom, bláznom sa nedá vyjednávať, jedna facka je lepšia ako tridsať minút vyjednávania. Mne je iba to ľúto, že nedostal mokrou rukou, lebo by to bola vodoliečba,“ povedal cez týždeň Fico.
Samozrejme, tu sa prerazilo dno. Právnik, politik, premiér a líder najsilnejšej strany sa pasuje do úlohy psychológa a/alebo psychiatra (i keď už trochu postaršieho, lebo terminológia je dnes už iná), telediagnostiku zvláda, že by mu mohlo slovenské zdravotníctvo závidieť a opäť hovorí, že na ľudí, ktorí nie sú „normálni“ je legitímne použitie fyzického násilia. Čo si o tom majú pomyslieť všetci ľudia, ktorí nejakou duševnou chorobou (napríklad ľahkou duševnou zaostalosťou) trpia? Že už nie je stigma „z papierov na hlavu“ dosť veľká aj tak, ešte tu niekto na plnú hubu povie, že ich môžete pokojne mlátiť?
A celé sa to samozrejme odbije tým, že „to sa len tak hovorí“ alebo „to je iba taký slovenský folklór s názvom predvolebná kampaň“. Niečo ako keď jeden môj známy zahlásil „ale veď ja proti tým buzerantom nič nemám, ale inak ich volať nebudem“.
