Prečo vystupujte z Cirkvi? Prečo opúšťate to, čo je Vaše?
Zoberme si príklad. Ak sa nám niečo v našich rodinách nepáči, povie napríklad konzervatívnejší otec ostatným liberálnejším členom svojej rodiny: „Viete čo, už s vami nemôžem. Ste natoľko iní ako ja a vôbec nezdieľate so mnou niektoré pre mňa dôležité hodnoty. Končím s našou rodinou.“? Alebo liberálnejšie zmýšľajúce deti povedia svojim konzervatívnejším rodičom: „To je hrozné ako vidíte svet. Už nechceme byť súčasťou tejto spiatočníckej rodiny.“? Nie, v absolútnej väčšine prípadov nič také neodznie, a ak náhodou aj odznie, je to chvíľková emočná záležitosť, ktorá nie je myslená vážne.
Prečo toto neplatí aj v Cirkvi? Cirkev nie je ani tak organizačným a hierarchicky usporiadaným útvarom, nejakou náboženskou OSN, ale je predovšetkým spoločenstvom ľudí kráčajúcich s Ježišom a za Ježišom. Prečo? Lebo Cirkev je Cirkvou pre Ježiša (vďaka Ježišovi) a nie pre svoju hierarchiu, organizáciu, formy, či tradície. Jej úlohou je sprostredkovať ľuďom vzťah s Bohom.
Budem hovoriť zjednodušene. Ak ste liberál a ste súčasťou Cirkvi, je to dobré, nikde neodchádzajte, v Cirkvi ste doma. Ak ste konzervatívec a ste súčasťou Cirkvi, tiež je to dobré, nikde neodchádzajte, v Cirkvi ste doma.
Ak ste homosexuál alebo človek vnímajúci sa ako niekto z LGBTIQ+ komunít a ste súčasťou Cirkvi, je to dobré, nikde neodchádzajte, v Cirkvi ste doma. Ak ste heterosexuál alebo človek mimo LGBTIQ+ komunít a ste súčasťou Cirkvi, tiež je to dobré, nikde neodchádzajte, v Cirkvi ste doma. A môžem ďalej uvádzať obdobné prípady.
Ak z Cirkvi odídete, pretože sa Vám niektoré veci v nej nepáčia, nie je to jednoduchšia (ľahšia a širšia) cesta pred ktorou nás Ježiš varoval? Nedal Vás Boh do Cirkvi z nejakého dôvodu? Podľa mňa Boh veľmi dobre vedel prečo práve Vás umiestnil v Cirkvi, a to v Cirkvi tejto doby a na tomto mieste. Či Ježiš nepovedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23 SSV)? Pre niekoho môže byť tým krížom hierarchia v Cirkvi, alebo jej organizačné štruktúry, alebo aj kňaz, biskup, či nejaká skupina bratov a sestier vedľa neho. Ježiš nám nikdy nesľuboval, že všetci budeme pozerať na život rovnako a vzájomne sa popritom potľapkávať ako suprovo vzájomne zmýšľame, ale skôr naopak povedal: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mk 13,13 SSV).
Nemáme sa náhodou v Cirkvi spoločne dotvárať, aby sme v našej originalite a autenticite boli podobní Ježišovmu obrazu? Prečítajme si prosím evanjelia o Ježišovi, rozmýšľajme nad nimi a spoznajme Ježiša. Ak ho nebudeme poznať, budeme žiť dva extrémy.
Buď budeme nasledovať nie skutočného Ježiša, ale našu falošnú a nepravdivú predstavu o ňom. Takto vlastne budeme modloslužobníci, ktorých Ježiš môže byť podstatne iný, ako ten, ktorý chodil po tejto zemi a obetoval sa za nás na kríži.
Alebo sa rozhodneme, že Ježiša vôbec nebudeme nasledovať, a to z dôvodu, že máme o ňom mylnú predstavu. Ak by sme ho však skutočne poznali, radi by sme životom kráčali spolu s ním.
Bratia a sestry, ktorí ste z Cirkvi vystúpili, vystupujete, alebo plánujete vystúpiť, prosím Vás vráťte sa, resp. nikde nechoďte. Cirkev je Váš domov, majetok i dedičstvo. Nepozerajte sa len na jej organizačnú a hierarchickú časť. Pozerajte sa na ňu tak, ako ju videl a vidí sám Boh. Veď je obrazne pripodobnená k Baránkovej (Ježišovej) neveste. Je to obraz intímneho spoločenstvá nás ľudí s Ježišom. Ak sa Vám nejaké veci v Cirkvi nepáčia a sú skutočne objektívne zlé, nechoďte z Cirkvi von, práve naopak dajte do Cirkvi svoj osobitný vklad, ktorý jej nikto iný za Vás neprinesie. Ja ho neviem priniesť, nemám Vaše vedomosti, Vaše skúsenosti, ani Vašu pamäť, ani Vašu vôľu a pod. Viem ponúknuť Ježišovi a jeho Cirkvi len seba. Nevie ho priniesť za Vás ani ten skutočne dobrý a pokorný kňaz, ktorý sa dal do služby Bohu v celosti a verne kráča svojim povolaním, či hentá veriaca slobodná mamička, ktorá popri starostlivosti o svoje deti za dvoch, aby uživila svoju rodinu, aj pracuje za dvoch.
Či Písmo nehovorí: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme…“ (Hebr 10,24-25 SSV).
Alebo či nás veriacich Písmo neprirovnáva k jednému telu? Veď ono uvádza: „…tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, či povzbudzovať pri povzbudzovaní…“ (Rim 12,5-8 SSV). A obdobný obraz je vyjadrený aj na iných miestach Písma.
Všetci sa v Cirkvi vzájomne potrebujeme. Nik nemôže v rámci Cirkvi vykonať to, čo bolo, či stále je Vašou úlohou. Možno to bol, či je práve kritický hlas, ktorý ostatných má upozorniť, že niečo nie je v poriadku. Možno je to niečo iné. Čo to bolo, či stále je, to viete najlepšie Vy sami.
Bratia a sestry v Ježišovi, ktorí ste z Cirkvi vystúpili, vystupujete, alebo plánujete vystúpiť, prosím Vás vráťte sa, resp. nikde nechoďte. Cirkev je oveľa oveľa oveľa viac ako to, čo sa Vám v rámci nej nepáči. To oveľa oveľa oveľa viac je vkladom Boha do spoločenstva s človekom. Vkladom Nebeského Otca, aby jeho deti nežili vieru len individuálne, ale spoločne ako obrovská rodina a popritom si vzájomne pomáhali. Ktorý otec či mama nechce, aby si jeho deti rozumeli a prežívali svoje životy v pekných súrodeneckých vzťahoch? A či Boh nechce obdobne v Cirkvi?
Bratia a sestry v Ježišovi, ktorí ste z Cirkvi vystúpili, vystupujete, alebo plánujete vystúpiť, prosím Vás vráťte sa, resp. nikde nechoďte. Cirkev ste aj Vy, rovnako ako ja, rovnako ako biskupi, kňazi, či iní bratia a sestry v Ježišovi. Cirkev práve v tejto dobe a na tomto mieste potrebuje k zámeru, ktorý má s ňou Boh, aj Vás, resp. práve Vás.
