Bod obratu je možný

Demokratickí voliči čítajú prieskumy voličských nálad, majú obavy a ticho čakajú. Bývalo to tak aj v minulosti, nepanikárme. Ale tentoraz je čakanie na voľby ťaživejšie. Zmenil sa totiž náš sebaobraz – vidíme sa pravdivejšie, ale tá pravda je hrozivou. Za posledné roky sme napr. museli prijať, že náš štát bol za R.Fica naozaj unesený (tzn. že sa v ňom vytvoril systém korupcie a nadvlády nevolenej skupiny).
Spoznali sme pravdu aj o tom, ako vysokí úradníci prokuratúry, súdov aj polície nechránili zákon, ale porušovateľov zákona. Kedysi sme v kútiku duše dúfali, že u nás predsa nemôžu byť pomery ako v nejakej juhoamerickej diktatúre. Podozrenia o  organizovanom zločine , preniknutom do fungovania  najvplyvnejších úradov republiky, sme brali ako politickú rétoriku opozície. Dnes už vieme, že to bola pravda. A uvedomuje si aj to, že  mafianizácia republiky nie je ešte stále definitívne prekazená.
Nesledovali sme totiž iba odhalenia, ale aj zastavené vyšetrovania. Tichá, ale o to silnejšia sebaobrana únoscov štátu proti objasňovaniu ich kriminality slávila mnohé úspechy.  Vysmiati prepustení gauneri boli potom ďalšou ranou do nádejí občianstva.

Nemôžeme nespomenúť , akú nám zasadil ranu vzostup násilníckej, vulgárnej a fašistickej politiky. Pred pár rokmi sme ešte dúfali, že fašisti, rozdrapení komunisti a násilníci sa do parlamentu dostali len omylom a nakrátko. Dnes sa ráta s ich účasťou vo vláde. Fašisti chodia diskutovať do mienkotvorných televíznych relácií, umiestňujú sa na rebríčkoch popularity… a začínajú sa vyhrážať tým, ktorí im hovoria pravým menom. Desivý mentálny svet antivaxerov, putinovcov, antisemitov a ďalších odporcov Západu – vystupuje z polotieňa a derie sa k moci.

Dôsledkom toho si mladí nechystajú ku 30. septembru len volebné lístky, ale mnohí , žiaľ, aj batožinu. Rodičom, ktorí by ich chceli udržať na Slovensku, kladú lapidárnu otázku : A akú máme po tomto všetkom vyhliadku?

Toto všetko sa ale ešte môže skončiť dobre. Dôležité je správne určiť situáciu, v ktorej sme sa ocitli :  že Slovenská republika je vo vojne. Náš politický systém, aj plány na ďaľší rozvoj sú pod odstreľovaním silnej zahraničnej veľmoci. Je to pre nás nová situácia. Patríme totiž k tým (nemnohým) šťastným národom, čo získali slobodu aj samostatný štát bez krvavých obetí. Ale  to neznamená, že o vydobyté nebude treba zápasiť teraz, alebo v budúcnosti. Náš hospodársky úspech, hodnotná krajina a strategická pozícia v srdci Európy vzbudzuje závisť a mocenský záujem . Napr. v Kremli by z nás chceli mať opäť kolóniu. Nie je vôbec  náhoda, že  na politickej scéne sa objavili vplyvné pro-ruské strany, ktoré idú otvorene proti našej integrácii so Západom. Aj preto je dnes téma volieb jasnou a tomu, kto nie je zbalamutený, aj dobre viditeľnou.
Po dvoch dekádach od porážky Mečiara budeme musieť potvrdiť svoju európsku príslušnosť. Inak tu začne vzďaľovanie z EÚ a NATO, a ocitneme sa pod dominanciou Putina.

Do volieb ostávajú necelé dva týždne. Je dôležité, aby si naši známi , príbuzní a priatelia uvedomili , v akej sme  vojne . Vysvetlime im to. Hoci aj nedržíme v rukách samopaly, čelíme nepriateľskému útoku. My môžeme bojovať  – zatiaľ – použitím volebného lístku.  Je našou mierovou, ale silnou zbraňou.
Zastavme hrozbu nadvlády Putina, a jeho tunajších pomocníkov – pohrobkov fašizmu a komunizmu!