„Odznak trpiteľstva“ a iné absurdity z časopisu Gardista

Tento krátky blog vznikol popri výskume časopisu Gardista, ľudáckom denníku z obdobia Slovenského štátu, ktorý je vďaka Univerzitnej knižnici v Bratislave voľne dostupný v digitálnej podobe. Určite sa tu nesnažím komplexne podať problematiku časopisu, ale naozaj len vypichnúť zopár úsmevných príkladov, pri ktorých som neveriacky krútil očami a musel som sa párkrát aj zasmiať.

V prvom rade, celý časopis je jedna absurdita za druhou, no niektoré časti mi naozaj hlava nepobrala. Absurdná je už celková štruktúra časopisu, ktorá neváha na jednej zo strán burcovať tvrdou antisemitskou rétorikou a hneď na druhej uviesť výsledky slovenského ping-pongového družstva.

Redaktori Gardistu však neprekypovali len volaním do zbrane a búchaním sa do hrude, no ich tím copywriterov skutočne neodišiel z práce, kým nevymyslel čo najväčšiu sprostosť. Okrem známeho „Gardistické noviny, do každej rodiny“ je v časopise množstvo banálnych sloganov, no nad všetkými jednoznačne žiari:

Tento slogan je pre mňa dôkazom, že umelá inteligencia nikdy nenahradí kreatívcov.

Časopisu nechýbajú ani reklamy, ktoré v kontexte tiež pôsobia až úsmevne. Tu napr. autor horlivo kritizuje komunizmus, no jeho kritika je do istej miery zoslabená reklamou uprostred článku, kde sa hravo píše: „Potraviny k jedlu nutné, dodá Ander lacné, chutné“. Okamžite mi to pripomenulo skeč z Monty Pythonovcov, v ktorom John Cleese zúri nad komunizmom, no keď ho manželka zavolá na čaj, okamžite sa upokojí a ide. Zrejme v podobnom duchu funguje aj poslanec, ktorého netreba menovať, po tom, čo dotočí jedno zo svojich videí.

Gardisti radi využívali časopis na verbovanie ďalších členov a na zdôrazňovanie morálnych a hlavne národných čŕt samotných gardistov. Keď ste sa stali gardistom, tak aby každý jasne pochopil, že odhodlane bojujete za vlasť a trpíte pri tom, mohli ste dokonca získať „odznak trpiteľov“. Popravde, ten by som teraz pred voľbami z úcty udelil všetkým občanom SR.

Aby ste dokázali svoje pronárodne cítenie, museli ste sa aj správne obliekať a piť mlieko či jesť mliečne výrobky jedine zo slovenských, ale hlavne kresťanských obchodov! Mimochodom, v časopise sa pravidelne upozorňovalo na „neslovenské“ názvy obchodov, kín či ulíc.

V niektorých častiach časopisu som mal pocit, že autori ani nemôžu brať vážne to, čo píšu. Najhlasnejšie som sa nemohol ubrániť smiechu pri čítaní krátkej knižnej ankety. Nielenže v nej autori najprv otvorene píšu, že si niektoré odpovede vymysleli, no odpoveď Mikuláša Bakoša, či už vymyslená alebo nie, patrí podľa mňa k perlám a mali by si ho medzi obľúbené výhovorky zaradiť aj školáci. Na otázku, čo číta, odpovedal prosto: „Nečítal som nič, lebo ma úplne vyčerpal boj proti boľševizmu.“ Veľmi by ma zaujímalo pozadie vzniku tohto tvrdenia.

K nepriateľom Gardistu patrili, logicky, aj komunisti. Veda im však dala jasnú odpoveď na to, prečo sa niektorí ľudia narodia s ľavicovými myšlienkami. V nasledujúcom článku sa autor snaží dokázať, že ľavičiarstvo vzniká už počas tehotenstva. Chvíľu som uvažoval, či ľavičiarstvo nie je archaický výraz pre ľavákov a pravákov, no nenašiel som slovník, ktorý by uvádzal podobný význam tohto slova.

Samozrejme, úhlavným nepriateľom gardistov boli Židia, no pozor, v časopise sa dokázali terminologicky vyhradiť voči označeniu „antisemiti“, ktoré, očividne, považovali buď za urážlivé, alebo lingvisticky nepresné, pretože vraj zahŕňalo aj Arabov a Turkov, no proti tým nič nemajú. Je nepochybne dojemné, že im terminológia nedala spávať viac ako transporty slovenských Židov do táborov, za ktoré si dávali z Nemecka aj platiť.

Terminologická precíznosť „antijudaistických“ redaktorov doviedla až k zverejneniu presnej právnej definície Žida, o ktorú sa niekoľko rokovaní museli sporiť. Autor sa dokonca chváli, že v slovenskej definícii sa berú do úvahy aj prarodičia.

Tzv. zmiešané manželstvá predstavovali pre gardistov problém, pretože sa nimi židia mohli zachrániť pred transportom. Bolo nutné ich teda úplne zakázať. Dokonca nielen to, ale aj mimomanželský pohlavný styk medzi Židmi a „nežidmi“ bol prísne zakázaný. Resp. presnejšie píšu o „vedomom“ styku, nech to znamená čokoľvek. Chcel by som vidieť právnika, ktorý by obhajoval človeka tvrdiace, že daný pohlavný styk bol nevedomý.

Ako som písal vyššie, uvádzam len z môjho pohľadu niekoľko absurdných príkladov uvažovania z časopisu, ktoré do istej miery odrážajú mentálny svet redaktorov časopisu, ktorý ma v mnohých častiach prekvapil, aj keď som tušil, čo asi môžem čakať. Odporúčam  prebehnúť si pár čísel , prekvapí vás, ako dehumanizovane sa dá písať o ľuďoch, dokonca nechýbajú ani vtipy. Až pri čítaní časopisu som naplno pochopil význam slovného spojenia banalita zla, ktorý by som v tomto prípade azda prepísal aj na absurditu zla.

 

P.S.: Na záver len príklad jedného archaického slova, ktoré som jakživ nezachytil a odvtedy, čo som ho videl v Gardistovi, sa ho pokúšam používať v bežnej konverzácii. Gargarizovať.