Koho by som (ne)volil v parlamentných voľbách 2023? Časť I.
V parlamentných voľbách budeme 30. septembra 2023 rozhodovať o ďalšej budúcnosti Slovenskej republiky ostávajú necelé dva týždne.
Pripravil som si pre Vás pri príležitosti volieb tento blog, ktorý som rozdelil na štyri časti. V každej časti sa budem venovať jednotlivým politickým subjektom, ktoré budú kandidovať v parlamentných voľbách 2023.
Politické subjekty som si preto nasledovne rozdelil do štyroch skupín – častí.
Prvá časť sa bude zaoberať stranami krajnej pravice, menovite ĽSNS a Republika. Keďže sa tieto strany hrdia svojou pronárodnou orientáciou a patriotizmom, pridal som k nim aj stranu SNS. Do prvej časti pridávam aj hnutie KDH, keďže všetky tieto politické subjekty vyznávajú a presadzujú v určitej časti kresťanské myšlienky vo svojich programoch.
Druhá časť bude tvorená nerozlučnou dvojkou politických hnutí Sme rodina a Oľano a priatelia. K nim som si dovolil pridať novovzniknutú stranu Demokratov, keďže sú produktom bývalých členov hnutia Oľano a priatelia. V krátkosti spomeniem aj stranu Modrí / Most-híd.
Tretiu časť bude tvoriť analýza strán Aliancia, Hlas-SD a Smer-SSD.
Na záver, teda štvrtú časť uvediem svoj názor na liberálne krídlo politického spektra, a to Progresívne Slovensko a SASKU.
Uvedené myšlienkové pochody predstavujú výlučne moje názory získané z informácií z rôznych internetových a tlačových médií, skúseností z politiky a osobných hodnotových ukotvení.
Slovenskú politickú scénu aktívne sledujem od roku 2016. V roku 2022 som sa stal členom politickej strany Sloboda a Solidarita, ktorej „farby“ hájim v týchto parlamentných voľbách. Odhliadnuc od mojej politickej príslušnosti som sa snažil tento blog a jeho časti napísať čo najobjektívnejšie s ohľadom na fakty a moje vnútorné hodnotové ukotvenie. Ku každému tvrdeniu sa pokúsim pridať odkaz na článok alebo video, ktoré moje názory bude potvrdzovať.
ĽSNS
ĽSNS, teda Ľudová strana Naše Slovensko, je krajne pravicová naocionalistická a neonacistická politická strana. Zaregistrovaná bola dňa 20. októbra 2000 ako Strana priateľov vína, ktorá dňa 22. februára 2010 zmenila názov na ĽSNS. Jej predsedom je do dnešného dňa Marián Kotleba, ktorý bol právoplatne odsúdený za extrémistický čin prejavovania sympatií k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných ľudských práv.
https://www.aktuality.sk/clanok/Ve0nVAs/kotleba-je-vinny-rozhodol-sud-vyviazol-vsak-s-podmienkou/
ĽSNS, respektíve jej členovia v minulosti prejavovali sympatie k Hitlerovi a k Slovenskému štátu. Do parlamentu sa strana dostala v roku 2016 s 8,04 % platných hlasov a v roku 2020 s 7,97 % platných hlasov.
Predpokladám, že väčšina čitateľov nesympatizuje s totalitnými režimami preto túto časť skrátim a uvediem len podstatné detaily.
ĽSNS vyvesila od začiatku predvolebnej kampane veľmi agresívne slogany na billboardoch ako “Ochránime Slovensko pred LGBT a gender!” alebo “Dokážeme vystúpiť z EÚ aj NATO!”.
Okrem proti-európskej politiky sa táto strana vyznačuje aj veľmi kvalitnou členskou základňu, ktorá sa skladá/skladala aj z napríklad takýchto džentlemanov:
• Jozef Király – odsúdený na 23 rokov za úkladnú vraždu;
• Róbert Martinák – 11× odsúdený kontrolór;
• Andrej Medvecký – odsúdený za napadnutie Dominikánca Leniho Cruza ;
• Peter Bahno – odsúdený za násilné trestné činy;
• Marián Magát – odsúdený za nedovolené ozbrojovanie (3 roky podm.);
• Rastislav Rogel – 2× odsúdený za ublíženie na zdraví;
• Anton Grňo – odsúdený pre extrémizmus;
• Marek Kotleba – trestaný za prečin rozširovania extrémistických materiálov;
• Ivan Pavlisko – odsúdený za hajlovanie.
Vďaka vyššie uvedenému je veľmi pravdepodobné, že takýchto kvalitných kandidátov na kandidátke ĽSNS v roku 2023 nájdeme taktiež. Odhliadnuc od kandidátky ĽSNS je ich program asi tak kvalitný ako rok staré acidko. Nechcete ho v chladničke ani nájsť a tobôž ani vypiť.
Ak sa chce Slovensko vrátiť do éry Mečiara alebo z neho vytvoriť druhé Bielorusko – vazala Rusku, stačí voliť rodinu a priateľov Kotlebu, teda pardon – Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Republika
Fašisti light, ako ich kedysi nazval Peter Pčolinský zo Sme rodina (veľmi sa mi toto pomenovanie zapáčilo a Peťa zaň chválim), je skupinka odídencov zo strany Mariána Kotlebu – ĽSNS.
Miňkovci (Uhrík aj Mazurek) vyplakávali, ako je Mariánova strana (ĽSNS) hrozne centralistická, autokratická a ako ten ich hnusný predseda Majo nedokáže s nikým vychádzať okrem seba. Juj Miňko, ale veď takto to v tých autokratických režimoch funguje, či nie?
Uhrík bol mimochodom aj členom mládežníckej strany SDKÚ-DS a Miroslav Suja kandidoval za stranu Zelených a Most-híd. To len tak, pre zaujímavosť, ako prelietaví chlapci sú, keď zrejme zacítia možnosť úspechu a peňazí.
Republika sa ako hnutie veľmi hrdo bije do pŕs za boj proti korupcii a v billboardoch uvádza, že Slovensko predsa nimi rozkradnuté nebolo. No to je síce pravda, ale nie preto, že by to nikdy nespravili, ale preto, že na to nemali ešte príležitosť, keďže doteraz len “hnili” v opozícii.
Ako by vláda Republiky vyzerala je možné komparovať s tým ako hospodáril a riadil Marián Kotleba Banskobystrický kraj počas jeho funkčného obdobia predsedu Banskobystrického kraja, ktorý vďaka nemu prišiel o eurofondy a zamestnal na úrade časť jeho rodiny a spolustraníkov.
Okrem toho, že hnutie chce iniciovať referendum o vystúpení z tej hnusnej EÚ a z hnusného NATO, ktoré nás chráni, tak ich program v podstate ani neexistuje. Respektíve slogan z billboardu “zvýšime dôchodky” je asi tak uveriteľný ako to, keď teraz poviem, že vďaka mne poletíme do vesmíru! Bolo by to pekné, ale to je asi tak všetko.
Pri hodnotení kandidátov a programu by som sa stotožnil so svojím vyššie uvedeným názorom na ĽSNS.
A ináč, to fakt sa Uhrík tak opustil, že do billboardu napísal, že budeme mať priemerné platy ako v EÚ, keď z tej EÚ chce vystúpiť? Nepomýlil sa a nemyslel tým ruské priemerné platy? (napr. Java programátor má v Rusku 732 eur a na Slovensku 2.206 eur)
Myslím si, že v roku 2023 by malo byť snáď všetkým zrejmé, kam tieto profašistické strany a ich názory patria. Presne tam, kde ich volebný lístok, a to v koši (dejín).
SNS
Prejdime teraz z krajnej pravice na stranu národniarov. Strana legendárnych národovcov medzi ktorých patrí najmä najznámejší opilec v parlamente Ján Slota a jeho ešte schopnejší nasledovník Andrej Danko.
Slovenská národná strana, hlásajúc sa k myšlienkovému odkazu historickej Slovenskej národnej strany, je známa najmä mnohými veľkými kauzami ako kauzou eurofondov exministra školstva Petra Plavčana alebo napr. kauzou Dobytkár.
Poďme si predstaviť v skratke kandidátku národniarov.
Na čele kandidátky je prirodzene jej predseda, nasledovník kontroverzného Jána Slotu (ktorý ho už medzičasom označuje za „polocigána, ktorý mu liezol do zadku“) Andrej Danko. Ten okrem problémov s vyjadrovaním sa počas snáď akéhokoľvek rozhovoru v televízii alebo vyhlásenia zaujal po novom aj pochvaľovaním komunistov. Chvíľku sa špekulovalo, že by sa pár týchto červených… predstaviteľov dostalo aj na kandidátku národniarov.
Spomenúť musíme aj kandidáta s č. 5 Tomáša Tarabu – ktorý verejne zaútočil a osočoval dcéru prezidentky.
Ďalším esom je Martina Šimkovičová, ktorá popierala akékoľvek covidové opatrenia, bojovala proti vakcínam a robila moderátorku v internetovej televízii Slovan, kde si volala esá dezinfo scény.
Nesmieme zabudnúť ani na Pištu Kuffu, brata veľmi známeho “stand-upistu” agresívnych katolibánskych posolstiev o tom, ako nás tu všetkých chce ovládnuť a zničiť “džendžer” ideológia. Mimochodom, za tento jeho svätý boj získal od Borisa Kollára aj štátne vyznamenanie. Cirkev by si vážne mala začať robiť poriadky s takýmito indivíduami, ktoré robia veľmi, ale veľmi zlé meno všetkým dobrým kresťanom.
Ale teda naspäť k Pištovi. Okrem toho, že mi je z jeho názorov a kresťanskej ideológii (tej agresívnej samozrejme) na vracanie (teda nie len z toho, ak sa chápeme), tak Števka čaká tri dni pred voľbami súd, v ktorom čelí aj so svojím synom Filipom trestnému stíhaniu vo veci nebezpečného vyhrážania.
Dalo by sa v predstavovaní kandidátov pokračovať aj ďalej, keďže národniari nimi disponujú. Bohužiaľ na nich toľko času však nemám/e.
Na záver ešte doplním, že Andrej je zástancom mieru na Ukrajine. Takého mieru, aký pravdepodobne chce aj Ruská federácia, keďže Rusko stále označuje ako dôležitého spojenca a biznis partnera.
Neviem ako vy, ale ja som vždy chcel mať obchodného partnera, ktorý napadne svojho suseda, denno-denne pácha genocídu na jeho obyvateľstve, vraždi alebo zatvára svojich politických oponentov a väčšina jeho obyvateľstva ani nepozná, čo to je splachovací záchod.
Volil by som SNS po všetkých týchto informáciách? Nie, fakt nevolil.
KDH
Strana, ktorá sa už dve volebné obdobia ocitla mimo parlamentu, bude predstavovať pravdepodobne alternatívu pre všetkých umiernených kresťanov, ktorí nechcú vystúpiť ani z NATO a ani z EÚ.
KDH patrí medzi jedny z najstarších strán na Slovensku, fungujúc už od roku 1990.
Ku KDH toho až tak veľa bohužiaľ nemám, keďže posledné dve volebné obdobia boli mimo parlamentu, a preto nemali možnosť toho až tak veľa (ne)pokaziť.
Jej predsedovi Milanovi Majerskému sa prednedávnom ale podaril grandiózny počin, keď LGBTI komunitu/idey a korupciu postavil na tú istú úroveň (nazval ich podobnou pliagou).
Následne sa poopravil a ospravedlnil, keďže tým nemyslel obyčajných ľudí, ale “iba” ideu a názory LGBTI, teda rovnoprávnosť medzi akýmkoľvek pohlavím a sexuálnou orientáciou.
Veľká škoda, že vyznávači kresťanských hodnôt, teda všadeprítomnej lásky, nedokážu akceptovať tak jednoduchú vec, ako rovnosť práv pre všetkých.
Je rok 2023, dobá nám trochu pokročila, a už tu predsa neupalujeme čarodejnice za mágiu a nezakazujeme ženám potraty, však?
S KDH sa spája aj dlhá história korupcie na minimálne regionálnej úrovni a spolupráca s HZDS a SMER-SSD.
Preto na záver KDH za mňa dostáva jedno veľké NIE.
Druhá časť bude predbežne uverejnená v piatok 22.09.2023.
Autor je členom strany Sloboda a Solidarita a kandidátom v parlamentných voľbách 2023 s č. 128.
