Univerzita Komenského čoraz viac zaostáva za rivalmi z okolitých štátov

Začiatkom tohto storočia začali vznikať rebríčky, ktoré hodnotia úroveň vysokých škôl na medzinárodnej úrovni. Výsledky ich hodnotenia slúžia ako podklad na porovnávanie statusu, reputácie,  kvality a produktivity jednotlivých vysokých škôl. Budúci vysokoškoláci ich môžu využiť pri výbere tunajšej alebo zahraničnej vysokej školy. Tieto rebríčky tiež slúžia na tvorbu, ale aj vyhodnocovanie doterajších politík, ktoré ovplyvňovali vysokoškolské prostredie.

Prvé výsledky porovnávania vysokých škôl boli zverejnené v roku 2003 pod značkou Academic Ranking of World Universities – Šanghajský rebríček (ďalej už len ARWU). Krátko potom vznikli rebríčky QS World University Ranking a (ďalej už len QS) a Times Higher Education World University Ranking (ďalej už len TIMES). Dodnes patria uvedené rebríčky medzi najsledovanejšie. Každý z nich má vlastnú metodiku.

Špecifikom ARWU je výrazné zohľadňovanie indikátorov spojených s počtom nositeľov Nobelovej ceny a Fieldsovej medaily (30 % z celkového hodnotenia), ako aj s počtom vysoko citovaných vedcov (20 %). Väčšie školy môžu byť preto vo výhode.

Rovnako je pre väčšie školy ľahšie dosahovať vyššie skóre pri dotazníkovom zisťovaní medzi akademikmi a zamestnávateľmi v rebríčku QS, ktorý im pri hodnotení pripisuje významnú dôležitosť (50 % z celkového hodnotenia do roku 2023 a 45 % v hodnotení na rok 2024).

Rebríček Times má indikátory založené na výsledkoch prieskumu medzi akademikmi o vnímanej prestíži inštitúcií vo výskume a výučbe s váhou 33 % z celkového hodnotenia. Ostatné hodnotenie tohto rebríčka zohľadňuje veľkosť hodnotenej inštitúcie.

Najlepšie slovenské školy

Na Slovensku má vo všetkých sledovaných rebríčkoch najlepšie skóre Univerzita Komenského v Bratislave. V čase sa jej pozícia zhoršuje a čoraz viac zaostáva za rivalmi zo susedných štátov. Napríklad medzi rokmi 2016 až 2018 sa Univerzita Komenského umiestňovala v rebríčku Times na miestach od 601. do 800. miesta. Dnes už sa slovenské vysoké školy neobjavujú ani medzi 1000 najlepšími. Naopak, najlepšie univerzity zo susedných štátov, s výnimkou Česka, svoje umiestnenie v rebríčku Times postupne zlepšujú.

Vývoj umiestnení vysokých škôl štátov V4 a Rakúska v medzinárodných rebríčkoch kvality.

Zdroj: vlastné spracovanie údajov z webovej stránky rebríčka QS

V TOP 1 000 sa umiestňujú slovenské vysoké školy len sporadicky a v TOP 500 žiadna z nich. Napríklad v rebríčku Times sa v roku 2023 zo siedmich hodnotených inštitúcií na Slovensku nedostala do najlepšej tisícky ani jedna. V Poľsku sa to podarilo piatim školám, v Česku trom a v Maďarsku dvom, z toho jedna maďarská a jedna poľská sa umiestnili v TOP 500. V Rakúsku sa umiestnilo medzi 500 najlepšími 7 z 12 hodnotených vysokých škôl a ďalšie 4 sa umiestnili v najlepšej tisícke.

V rebríčku ARWU sa v roku 2023 umiestnila jedine Univerzita Komenského v Bratislave s pozíciou medzi 901. až 1000.

Univerzita Komenského bola ohodnotená ako prvá zo slovenských aj rebríčkom QS s pozíciou medzi 771. až 780. priečkou v roku 2024 (rebríčky sa zostavujú rok vopred). Za ňou sa umiestnila Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (pozícia 851-900). Ďalšie tri slovenské univerzity sa umiestnili medzi 1001-1200 najlepšími: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, ako aj Žilinská univerzita.

V rebríčku Times zaujali v roku 2023 pozíciu na priečkach 1001-1200 tri slovenské univerzity s rovnakým skóre (24,4 – 29,7 zo 100): Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Žilinská univerzita. V rozpätí 1201-1500 sa ocitla Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre, ako aj Technická univerzita v Košiciach. Univerzita Mateja Bela a Slovenská technická univerzita v Bratislave sa zaradili medzi univerzity na priečkach pod 1500.

V prepočte na obyvateľa sme v popredí

V porovnaní s ostatnými štátmi V4 a Rakúskom má Slovensko najmenej hodnotených vysokých škôl v medzinárodných rebríčkoch kvality. V hodnotení rebríčku Times na rok 2023 bolo na Slovensku hodnotených iba 7 univerzít, zatiaľ čo v Čechách ich bolo zaradených do hodnotenia 18, v Maďarsku 11 a v Poľsku 32. Rebríček QS do hodnotenia zaradil 6 slovenských univerzít, 16 českých, 11 maďarských a 22 poľských. Rebríček ARWU ohodnotil iba jednu slovenskú univerzitu, 6 českých, 4 maďarské a 9 poľských.

Porovnanie umiestnenia VŠ štátov Vyšehradskej štvorky a Rakúska v najznámejších rebríčkoch kvality (2023).

Zdroj: vlastné spracovanie údajov z webových stránok rebríčkov kvality VŚ

Nízky počet slovenských hodnotených univerzít vo všetkých uvedených rebríčkoch v porovnaní s ostatnými štátmi V4 je do významnej miery daný celkovo nižším počtom vysokých škôl. Slovensko ich má 34, zatiaľ čo v Česku a Maďarsku ich je 70, a v Poľsku 379. V prepočte na obyvateľa aj na počet vysokých škôl Slovensko v rámci štátov V4 a Rakúska zaostáva v počte umiestnených univerzít len za Českom. Výnimkou je Šanghajský rebríček, kde kritériá zaradenia spĺňa dlhodobo len Univerzita Komenského, pričom napríklad v Rakúsku splnilo kritériá v roku 2022 až 13 vysokých škôl.

Pozitívom je rastúci počet slovenských vysokých škôl, ktoré spĺňajú kritériá na hodnotenie a čoraz viac z nich sa tak umiestňuje v medzinárodných rebríčkoch Times a QS, hoci na nižších priečkach.

V hodnotení študijných odborov držia slovenské univerzity prvenstvá v porovnaní so susediacimi štátmi iba výnimočne. Napríklad v rebríčku Times dosiahla Žilinská univerzita porovnateľné skóre s Českou republikou v oblasti Sociálnych vied, čím predbiehajú ostatné krajiny V4.

Odbory ako fyzika či medicína ťahajú hodnotenie Univerzity Komenského nahor, nie však dostatočne na získanie prvenstva v týchto oblastiach v rámci pozorovanej skupiny krajín. V hodnotení odborov sa v  rebríčkoch objavujú aj Technická univerzita vo Zvolene a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre vďaka oblasti Poľnohospodárstvo, avšak nie dostatočne na získanie prvenstva v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Podobne v rebríčku QS sa objavila Slovenská technická univerzita v Bratislave v odbore Mechanické inžinierstvo, pričom tiež nezískala prvenstvo v rámci pozorovanej skupiny štátov.

Zaostávame najmä v citáciách a výskume

Podľa hodnotenia Times zaostávajú slovenské vysoké školy najmä v publikačnej činnosti, keď skóre najlepších troch slovenských univerzít v pilieri „Citácie“ je výrazne najslabším článkom v porovnaní s univerzitami našich susedov. Najnižšie skóre majú slovenské vysoké školy aj vo výsledkoch výskumu, medzi najslabšie sa radia v kvalite výuky a tiež  v spolupráci so zahraničím. Naopak, porovnateľné hodnotenie majú v spolupráci s podnikateľským sektorom. Nízke hodnotenie kvality výskumu aj výuky neprospieva reputácii našich škôl, ktorá je v niektorých rebríčkoch dôležitým parametrom.

Priemerné skóre prvých troch najlepšie umiestnených VŠ vo V4 a Rakúsku v indikátoroch kvality vysokých škôl podľa rebríčka Times (skóre na škále od 0 – 100) pre rok 2023.

Zdroj: vlastné spracovanie údajov z webovej stránky rebríčka Times

Metodika hodnotenia kvality v rôznych rebríčkoch do určitej miery zvýhodňuje väčšie univerzity. Najmä v rebríčku ARWU je pre menšie vysoké školy náročnejšie získať vysoké umiestnenie. Potvrdila to aj jednoduchá analýza ISA, podľa ktorej je v skupine najlepšie umiestnených sto vysokých škôl vyššia koncentrácia tých najväčších ako v skupine sto škôl umiestnených pred koncom prvej tisícky.

Na Slovensku má vo všetkých sledovaných rebríčkoch najlepšie skóre Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je z hodnotených univerzít najväčšia s počtom 21-tisíc študentov. V rámci Vyšehradskej štvorky a Rakúska má Slovensko najnižší priemerný počet študentov prvých troch vysokých škôl umiestnených v rebríčkoch. Najväčšie top vysoké školy sa nachádzajú v Českej republike, kde majú viac ako dvojnásobne väčší priemerný počet študentov v porovnaní s priemerom slovenskej prvej trojky. Najbližšie k priemeru slovenských škôl je Rakúsko, kde má prvá trojka najlepšie hodnotených škôl v priemere o 3-tisíc študentov viac.

Priemerný počet študentov prvých troch najlepšie umiestnených VŠ v štátoch V4 a Rakúsku v roku 2023 (v tisícoch).

Zdroj: vlastné spracovanie údajov z webovej stránky rebríčka Times

Najlepšie svetové školy

Najlepšie sa v rebríčkoch umiestňujú univerzity v USA a Spojené kráľovstvo, ktoré obsadzujú takmer všetky z 10 najlepších priečok v každom z týchto rebríčkov. V Európe majú ostatné najlepšie hodnotené vysoké školy Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Švédsko, Dánsko a Belgicko. Je zjavné, že najvyššie miesta v rebríčkoch obsadzujú školy zo štátov s vysokou životnou úrovňou a rozvinutým hospodárstvom.

Najlepšie hodnotené univerzity v najznámejších rebríčkoch kvality VŠ.

Zdroj: vlastné spracovanie údajov z webových stránok rebríčkov kvality VŠ

Ako sa v rebríčkoch zlepšiť

Na zlepšenie postavenia v medzinárodných rebríčkoch by sa akademickí pracovníci na slovenských vysokých školách mali sústrediť na intenzívnejšie publikovanie výsledkov svojej vedecko-výskumnej práce v prestížnych časopisoch, ktoré sú indexované v medzinárodných databázach. Zvýšili by tým počet citácií a povesť slovenských univerzít.

Celkovo je dôležité implementovať reformy a investície Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré podporujú diverzifikáciu a profiláciu vysokých škôl, a odmeňujú za dosiahnuté výsledky, otvorenosť vysokoškolského prostredia, efektívnosť vnútorného riadenia vysokých škôl, a tiež posilňujú efektívnosť riadenia a financovanie výskumu, vývoja a inovácií.

Lepšiemu umiestneniu vo svetových rebríčkoch by mohlo pomôcť aj spájanie škôl do väčších celkov, čím by sa zvýšila koncentrácia zdrojov a mohla tak rásť ich produktivita. Väčšie školy by mali šance na lepšie umiestnenie aj vzhľadom na metodiku hodnotenia.

Viac o téme hodnotenia VŠ v rebríčkoch kvality sa môžete dozvedieť v komentári ISA Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.