Ako zaviesť nový súbežný vzdelávací systém
Po dvoch článkoch, ktoré začínali slovom prečo, prichádza prvé ako. Lebo nestačí iba správne problémy identifikovať, čas beží, je potrebné mať plán na riadenú zmenu, ktorá bude úspešná.
V podstate sú dve možnosti ako dospejeme k vytvoreniu legálneho paralelného vzdelávania, čiže EDUvolúcie, ktoré je prínosom pre občanov i štát.
Pracovne ich nazvem možnosti kratšej a dlhšej cesty. Tá kratšia cesta je pomerne jednoduchá – na základe celospoločenskej diskusie sa vyvinie dostatočne silný tlak na politické reprezentácie. Vznikne tak dopyt po legislatívnych zmenách, ktorých výsledkom bude umožnenie legálnej existencie súbežného vzdelávacieho systému, ideálne aj so zmenou ústavy, kde v súčasnosti máme zabetónovanú povinnú školskú dochádzku, ktorá ovplyvňuje veľa ďalších nastavení v spoločnosti.
Úprimne, po mojej osobnej skúsenosti s politikou, je pravdepodobnosť presadenia tejto možnosti priamo úmerná osvojenia si tejto agendy konkrétnym politickým lídrom, minimálne aspoň členom výkonného riadiaceho orgánu niektorej politickej strany alebo hnutia, ktorá bude mať možnosť podieľať sa na vláde. Osvojenie celej agendy je dôležité najmä preto, lebo prijatím zákona to zďaleka nekončí. Bude potrebné predovšetkým zabrániť štátnym orgánom a v nich sediacich úradníkom, aby do novovytváranej štruktúry systému uplatňovali dominantné postavenie štátu, čiže tej-ktorej politickej moci. Áno, súbežný vzdelávací systém má byť čisto apolitický, napriek tomu ako zidealizovane to znie. Inak potom nebude dostatočne slobodný a stratí zmysel svojej existencie na úplnom začiatku.
Aj keď mám rád heslo: Buďme realisti – žiadajme nemožné, popíšem tu krátko aj druhú možnosť. Teda najprv naznačím a viac sa jej budem venovať v ďalšom článku. Dlhšia cesta sa totiž už začala diať. V jej prehistórii ako na ostrovčekoch pozitívnej deviácie už sto rokov existujú slobodné demokratické školy – prvá bola SummerHill School, neskôr pribudla tiež známa Sudbury Valley School a mnohé ďalšie a ďalšie (na Slovensku máme napríklad Slobodná škola v Košiciach (o.z. Ťahanovská záhrada) a v susedných Čechách dokonca vlastnú asociáciu). Aj keď sú medzi mnohými rozdiely, čo je v poriadku, lebo je to súčasťou prijatej slobody, ide v každom prípade o organizácie, kde deti spolu s dospelými tvoria vzdelávacie spoločenstvo, vytvárajú si vlastné pravidlá a učia sa prebrať zodpovednosť za svoje vzdelanie.
Všetky príklady zo sveta ukazujú, že to funguje, len sú to naozaj iba osamelé ostrovčeky. EDUvolúcia je vlastne proces vytvárania takých vzdelávacích komunít, ktoré sú dostupné pre každého ochotného budovať alebo sa spolupodieľať na budovaní vzdelávacej cesty s množstvom možností – podobne ako nám to ponúka aj život sám. Nikdy netušíme, čo sa vždy presne stane, ak otvoríme tieto alebo tamtie dvere, no ak si dokážeme udržať prirodzenú chuť učiť sa, slušne sa ku každému správať, komunikovať neagresívnym žirafím jazykom, kriticky myslieť i sebakriticky sa nad sebou zamyslieť, plus máme množstvo iných, individuálnych nárokov, mali by sme mať možnosť bez byrokratických a iných obmedzení na sebe pracovať. Čiže sa sebazdokonaľovať v samoriadenom procese sebavzdelávania, čím budeme na prospech všetkým, lebo si plne uvedomujeme svoje miesto vo svete.
Ale podrobnejšie o dlhšej ceste radšej v ďalšom článku.
