Denník N

Belehrad – Priština nekonečný zaseknutý dialóg

Rokovanie v Bruseli 14. septembra 2023 medzi Albinom Kurtim a Aleksandrom Vučićom skončilo (znovu) neúspešne.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pozdravil septembrové stretnutie na vysokej úrovni  14. septembra 2023 v rámci dialógu Belehrad- Priština v Bruseli a uviedol, že dialóg je jediným spôsobom, ako vyriešiť otvorené problémy medzi oboma stranami a dosiahnuť riešenie, ktoré „umožní rešpektovať práva všetkých komunít“.

Na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní s prezidentkou Kosova Vjosou Osmani v Bruseli zopakoval, že NATO výrazne podporuje dialóg medzi Srbskom a Kosovom vedený prostredníctvom Európskej únie.

Povedal, že s Osmani v Bruseli hovorila o napätiach na severe Kosova a dôležitosti mandátu KFOR v súlade s rezolúciou 1244 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Povedal, že útok na sily KFOR v máji tohto roku, keď bolo zranených 93 členov tejto misie NATO, je úplne neprijateľný a je dôležité, aby sa páchatelia zodpovedali. Stoltenberg zdôraznil, že v súlade so záväzkami Kosova z roku 2013 si každé nasadenie kosovských  bezpečnostných síl na severe Kosova vyžaduje súhlas KFOR.  Stoltenberg pripomenul, že NATO po nepokojoch v Kosove nasadilo stovky ďalších vojakov a zdôraznil, že KFOR naďalej pozorne sleduje situáciu a je pripravený reagovať, keď to bude potrebné, aby splnil svoj mandát v rámci OSN zabezpečiť bezpečné prostredie a slobodu pohybu  všetkých komunít v Kosove.   Poukázal na dôležitosť neutrality a nestrannosti pre úspech KFOR.

„Náš veliteľ v Kosove je v úzkom kontakte s bezpečnostnými organizáciami v Kosove a so srbským šéfom obrany,“ povedal Stoltenberg.

Prezidentka Kosova Vjosa Osmani odcestovala do New Yorku na zasadnutie BR OSN. Na marginách summitu sa stretne s Joe Bidenom a bude hovoriť o aktuálnych otázkach v Kosove.

Rokovanie v Bruseli 14. septembra 2023 medzi Albinom Kurtim a Aleksandrom Vučićom skončilo (znovu) neúspešne. Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell uviedol, že Kurti nie je pripravený pohnúť sa vpred, na rozdiel od Vučića, ktorý  „prijal návrh EÚ“ na implementáciu.

Dňa 18. septembra 2023 v Prištine na tlačovke vystúpili spolu predseda vlády Albin Kurti a jeho zástupca Besnik Bislimi, a ako informovali noviny „Kosova Sot Online“, nie sú spokojný s vývojom dialógu. EU od Prištiny žiada sformvanie Asociácie srbských okresov (Zajednica srpskih opština) a Kurti hovoril, že on asociáciu umožní, ale predtým Srbsko musí uznať nezávislosť Kosova.

Grant USA vo výške 35 miliónov dolárov venovaný Kosovu  hovorí o podpore USA voči Kosovu, a o veľkom rozdiele, ktorý existuje medzi politikami  EÚ a USA.
V tejto situácii, v ktorej sa teraz Kosovo nachádza, je americký grant pre Kosovo dôležitou infúziou v čase snáh o potrestanie nedostatku politickej jednoty na podporu EÚ proti Kosovu a prosrbského postoja s cieľom kúpiť si mier v úsilie o dosiahnutie dohôd prostredníctvom dialógu. USA cez fond bude podporovať strategické ciele USA pre Kosovo, vrátane úsilia o pokrok v integrácii Kosova do európskych a euroatlantických inštitúcií, úsilia o podporu hospodárskeho rastu a pokroku, ako aj úsilia o posilnenie dobrej správy vecí verejných a rozvoja demokratických inštitúcií.“, povedal americký veľvyslanec v Kosove Jeffrey Hovenier.  USA  silne podporuje Kosovo a pokračujúci zaseknutý dialóg.

V New Yorku na zasadnutí GR OSN a Bezpečnostnej rady prišlo k verbálnej potýčke. Účastníci v slovenej výmene názorov boli  albánsky premiéra Edi Rama a  veľvyslanec Ruskej federácie (RF) Vasilij Nebenzja. Predstaviteľ RF mal pripomienku, že Volodymyr  Zelenskyy nemôže hovoriť, kým nebudú hovoriť členovia BR OSN. Rama odvetil: „zastavte vojnu a Zelenskyy nebude hovoriť“. Okrem Ukrajiny sú aj iné regióny, v ktorých je mier veľmi krechký. V Kosove je riziko opätovnej eskalácie násilia na severe krajiny.

Teraz najčítanejšie

Michal Spevák

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu a Slovákom žijúcim v zahraničí. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Michal Spevák külföldön élő szlovák, világpolgár. A Nyugat-Balkán országainak szentelték. Számos publikáció és tudományos munka szerzője. Újságírást tanult a pozsonyi Comenius Egyetem Filozófiai, posztgraduális tanulmányait a Montenegrói Egyetem Politikatudományi végezte.