Pravicový bizár v ére po Dzurindovi a la cirkus Humberto

V ponovembrovej histórii Slovenska boli a sú v politickom priestore od stredu naľavo traja výrazní lídri, a to Vladimír Mečiar, Róbert Fico a Peter Pellegrini.

V priestore od stredu napravo je prvým a žiaľ aj posledným výrazným lídrom Mikuláš Dzurinda.

Sú to proste fakty, či sa to niekomu páči, alebo nie.

Práve od skončenia Dzurindovej éry zažíva Slovenská stredopravá scéna bizár nevídaných rozmerov.

Nie žeby naľavo bizár nebol, ale je úplne iného žánru a charakteru, akého sme svedkami napravo. Prečo je to tak?

Albert Einstein svojho času pomenoval definíciu šialenstva takto:

,,Šialenstvo je robiť rovnakú vec znova a znova a očakávať iné výsledky“

Práve tento jeho výrok mi pripomína správanie sa pravicových voličov, ktorí už skoro pätnásť rokov stále dookola a s lupou v ruke hľadajú svojho spasiteľa, akéhosi  ,,gazdu pravice“.

Pri tomto svojom hľadaní však opakujú stáletie isté chyby.

Na obrázku:
ľavicoví voliči, ktorí odpustia svojim lídrom skoro všetky hriechy

Na obrázku:
pravicoví voliči, hľadajúci ideálneho lídra bez chýb   

Aký je výsledok hľadania ideálneho lídra?

Kým ľavičiari svojich spasiteľov majú a odmeňujú ich slušnými výsledkami vo voľbách napriek všetkým ich chybám, pravičiari iracionálne uplatňujú princíp známeho Slovenského porekadla

,,Za dobrotu, na žobrotu“

Aj kvôli tomuto pravidlu hľadajú stále nových a nových prorokov, ktorí vo svojich funkciách nevedia obstáť a opätovne zlyhávajú. Ak neveríte, urobte si jednoduchý test.

Kto bol podľa Vás najúspešnejší premiér  v ponovembrovej histórii SR?

Ako tento politik dopadol? Bol voličmi odmenený za svoju prácu, alebo bol zatratený? Vráťme sa ale k podstate.

Líderstvo je ako dirigent v orchestri

Myslím si, že predpokladom každého politického úspechu je politické líderstvo. Pre lepšie porovnanie ho prirovnám k orchestru.

Existujú lepší aj slabší hudobníci. Ak takéto zoskupenie vedie neskúsený dirigent (rozumej politik), výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou množstvo falošných tónov a diváci takýto orchester zväčša vypískajú. Toho sme svedkami práve dnes.

Opačná situácia nastane, ak orchester vedie skúsený a talentovaný dirigent.

Ten bez problémov vymení prípadných falošných hudobníkov, výsledkom čoho bude skvelý umelecký zážitok a show, ktorá bude spravidla odmenená potleskom divákov (rozumej výsledkom vo voľbách).

Na obrázku: 
Orchester je ako parlament. Každý hrá ináč, ale iba skúsený dirigent vie dosiahnuť divákmi želaný efekt a v závere standing ovation.

Nie je líder, ako líder

Dobrý líder sa nedá vyrobiť, líder na to jednoducho musí mať osobnostné predpoklady.

Po odchode Dzurindu do politického dôchodku mali všetci pravicoví lídri, ktorí prišli po ňom jednu vec spoločnú.

Ich hviezda veľmi rýchlo vyletela a presne tak rýchlo aj zhasla. Vzbudili v spoločnosti veľké očakávania, ktoré vystriedalo rovnako veľké sklamanie spojené s nástupom ľavicového lídra k moci.

V kontexte Einsteinovej definície šialenstva je potrebné si to pripomenúť, lebo tento jav sa u nás opakuje stále dookola už skoro 15 rokov a je čas s tým niečo urobiť. 

Ako dopadli pravicoví lídri v ére po Dzurindovi?

STREDOPRAVÍ EXPREMIÉRI

Iveta RADIČOVÁ
NEVÝRAZNÁ PREMIÉRKA

Univerzitná profesorka sa na pozíciu premiérky vôbec nehodila. Prešlo pár mesiacov a prvá premiérka v histórii Slovenskej republiky nezvládla svoju pozíciu.

Jej vláda sa rozpadla skôr, ako niečo dôležité dokázala presadiť.

Dnes chodí po republike a v médiách dáva politické prednášky o tom, ako by sa politika mala robiť, ale žiaľ, keď to mala ukázať v praxi ona sama, tak jej to veľmi nešlo.

Na obrázku:
Iveta Radičová tesne po páde vlády

Životnosť vlády:
17 mesiacov

 Koniec vlády:
Vládu povalila strana SAS spolu s Igorom Matovičom, ktorého do politiky priviedol Richard Sulík ako svoj objav.

Igor MATOVIČ
OBYČAJNE NEOBYČAJNÝ PREMIÉR

Bojoval proti Ficovi a na tejto vlne v roku 2020 nečakane vyhral voľby, s čím vôbec nepočítal. Mal ambíciu, aby jeho vláda bola tou najlepšou v histórii SR a chcel, aby o nej písali učebnice dejepisu.

Áno, budú o nej písať, ale nie učebnice dejepisu, ale všetky politické príručky.

Bude to názorná ukážka toho, ako to dopadne, ak sa predsedom vlády stane človek síce s dobrým úmyslom, no bez politickej praxe, skúseností a reálnej politickej strany.

Na obrázku:
Igor Matovič podáva demisiu prezidentke

Životnosť vlády:
12 mesiacov

Koniec vlády:
O pád jeho vlády sa najviac pričinil paradoxne ten Richard Sulík, ktorý ho na kandidátke svojej strany SAS priviedol do politiky, a s ktorým Igor Matovič v roku 2011 povalil Radičovej vládu.

EDUARD HEGER
PREMIÉR CHAOSU

Jeho vláda bola vymenovaná 1. apríla 2021, ako keby tento deň mal niečo symbolizovať.

Je pravdou, že viedol krajinu počas pandémie covidu aj vojny, ale pravdou je aj to, že rovnakým krízam čelili vlády aj v okolitých krajinách.

Nikde inde však nebola vláda taká nepopulárna, ako tomu bolo u nás. To všetko aj napriek tomu, že sa minuli miliardy EUR na rôzne podpory.

Myslím si, že nenájdeme v Európe predsedu vlády, ktorý by v priamom prenose pred celým národom vyhlásil, že vláda pod jeho vedením narobila v krajine chaos a potom sa opäť uchádzal o dôveru voličov.

Jeho minister zahraničia Rastislav Káčer Hegerove vystúpenie komentoval ako strašné babráctvo a dal pomyselnú bodku za týmto chaosom.

Na obrázku
Eduard Heger sa ospravedlňuje občanom za chaos

Životnosť vlády:
20 mesiacov

Koniec vlády:
Jeho vládu povalila strana SAS Richarda Sulíka a opäť paradoxne Hegerov politický súputník Igor Matovič.

STREDOPRAVÍ PREZIDENTI

Andrej KISKA
ÚTEK Z POLITIKY

Pomerne mladý a úspešný podnikateľ dokázal v prezidentských voľbách poraziť Róberta Fica. Víťazstvo nebolo zapríčinené Kiskovou genialitou. Kiska najviac vďačí za svoju výhru osudnej chybe Fica, ktorý neodhadol averziu v spoločnosti voči svojej osobe.

Andrej Kiska bol politicky neskúsený a funkcia prezidenta ho po konfliktoch s Ficom zjavne prestala baviť.

Aj preto sa rozhodol, že viac kandidovať nebude. Založil stranu Za ľudí, ktorá neuspela.

Jeho politická naivita bola natoľko viditeľná, že sa radšej v tichosti vytratil na politický dôchodok užívajúc si doživotný titul ,,pán prezident“.

Na obrázku:
Andrej Kiska preberá demisiu Róberta Fica

Životnosť:
1 volebné obdobie

Zuzana ČAPUTOVÁ
UTEKÁ Z POLITIKY

Podobne ako Andrej Kiska, tak aj ona vystihla čas, kedy je dobré kandidovať. Jej hlavným súperom bol pre zmenu nie voľbami poučený Fico, ale kariérny diplomat Maroš Šefčovič.

Averzia spoločnosti voči Ficovi a strane Smer po vražde novinára bola taká obrovská, že všetci volili viac menej radšej neznámu osobu v podobe Zuzany Čaputovej, ako skúseného diplomata s nálepkou strany Smer – SD.

Podobne ako Andrej Kiska, tak ani Zuzana Čaputová nemala žiadnu praktickú skúsenosť s politikou a pred nedávnom nám všetkým oznámila, že viac kandidovať nebude. Ako to odôvodnila? Vraj nemá dosť síl na ďalší politický mandát.

Ak sú dôvody, ktoré verejnosti prezentovala pravdivé, môžeme konštatovať, že žiaľ, aj ona si pragmaticky zvolila pre seba ľahšiu a komfortnejšiu cestu s doživotným titulom ,,pani prezidentka“, ako by mala čeliť ďalším politickým konfliktom a viesť zásadné bitky o budúcnosť Slovenska.

Na obrázku
Zuzana Čaputová oznamuje, že nebude ďalej kandidovať

Životnosť:
1 volebné obdobie

Pre malé porovnanie uvádzam, že dňa 8. Septembra v roku 2022 opustila tento svet 96 ročná kráľovná Alžbeta II., ktorá vládla Veľkej Británii viac ako 70 rokov, zažila 15 premiérov, politické krízy, vojnu a mnohé iné neduhy. Slúžila svojej vlasti 14 krát dlhšie, ako naša pani prezidentka a ani raz nepovedala svojmu ľudu, že nemá dosť síl.

MEDIÁLNY SPASITEĽ

Radoslav PROCHÁZKA so stranou SIEŤ  MEDIÁLNY GAZDA PRAVICE

Kandidoval na prezidenta SR, druhé kolo volieb mu ušlo o pár percentuálnych bodov.

Z mediálneho priestoru sa vtedy z každej strany na jeho adresu ozývali prívlastky v tom zmysle, že je mladý, múdry a ambiciózny politik s veľkým politických potenciálom.

Takýmto spôsobom sa z neho vyrobila nová hviezda na Slovenskom politickom nebi a vznikol nový terminus technicus

,,gazda pravice“.

Na obrázku:
Radoslav Procházka – médiami vyrobený gazda pravice

Založil novú stranu Sieť, ktorá bola ako inak, podobne ako dnes Progresívne Slovensko plná nových, krásnych a mladých ľudí. Netrvalo dlho a z gazdu pravice sa stal minútu po parlamentných voľbách spojenec ľavicového premiéra Róberta Fica.

Na obrázku:
gazda pravice Radoslav Procházka vstupuje do vlády s Róbertom Ficom

 

Takú politickú vývrtku Slovensko vo svojej ponovembrovej histórii ešte azda nezažilo.

Ako to celé jeho gazdovanie dopadlo? Strana Sieť sa vyparila, Radoslav Procházka sa vzdal mandátu a nadobro odišiel z politiky do zabudnutia.

Čo mali a majú spoločné všetci pravicoví lídri v ére po Dzurindovi?

Myslím si, že všetci mali a majú tieto spoločné črty:

• boli homo teoreticus
• nemali politické skúsenosti
• nič zásadné v politike nedokázali
• nevedeli dohadovať kompromisy
• osobné animozity povýšili nad záujem Slovenska
• nežili straníckym životom, ktorý je predpokladom úspechu v politike
• bavila ich funkcia, ktorú zastávali, ale nebavila ich politika ako remeslo

Bude novým gazdom pravice Progresívne Slovensko?  

Michal ŠIMEČKA je mladý a vzdelaný politik, avšak bez reálnych politických skúseností.

Je nezaťažený minulosťou, pôsobí ako podpredseda Európskeho parlamentu, ale ten sa od našej politiky líši kultúrou aj štýlom politického boja. Je to proste iný svet.

Na stránke Europarlamentu je profil, čomu sa každý poslanec venoval a venuje.

V kolonke individuálne návrhy uznesení figuruje u Michala Šimečku iba jeden návrh, a to Návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty.

Link tu: europarl.europa.eu

Nie žeby životné prostredie nebolo dôležité, ale nie som si istý, či čajové vrecúška sú to tie najakútnejšie problémy, ktoré je potrebné riešiť.

Na obrázku:
Michal Šimečka

Po tom všetkom, čo sme za posledných 15 rokov zažili a poznajúc Einsteinovu definíciu šialenstva je namieste otázka,

Kde je záruka, že bez praxe nedopadne podobne, ako akademička Radičová, alebo gazda pravice Procházka?

Dlhé roky pracoval pre europoslanca za SMER – SD Borisa Zalu. Dokonca aj Martin Dubéci, ktorý stál pri zrode Siete kandiduje za PS do NR SR z 21 miesta.

Jeho kandidátka je plná neznámych ľudí aj štátnych úradníkov, ktorí boli a sú súčasťou súčasného systému.

Netvrdím, že títo ľudia nemajú ideály, je určite prínosné, že Michal Šimečka do politiky vstúpil a oslovil mladých ľudí, aby sa o politiku zaujímali a za to mu môžeme poďakovať.

Absencia politických skúseností v divokých vodách Slovenskej politiky ho však predurčuje skôr na neúspech, ako úspech a rád by som sa pritom mýlil.

Bolo by veľkou škodou, ak by tento potenciál, ktorý nepochybne má skončil niekde v opozícii, alebo neúspechom v horšom prípade v štýle Radičová, Matovič, Heger a v lepšom prípade útekom z politiky v štýle Kiska a Čaputová.

Aké je riešenie? Výsledkom by mohla byť rovnováha.  

Myslím si, že predpokladom úspechu by mohla byť rovnováha medzi novými nápadmi a skúsenosťami.

Mladí ľudia do veku 35 – 40 rokov by mali voliť podľa svojich ideálov. Sú veľmi potrebné ako v živote, tak aj v reálnej politike.

Starší ľudia nad 35 – 40 rokov majú nepochybne tiež ideály, ale v produktívnom veku by mali voliť podľa svojich skúseností a teda aj skúsených politikov, ktorí v politike už niečo dokázali. Jednoducho povedané, voliť

,,Homo politicus namiesto homo teoreticus“

Či sa to niekomu páči, alebo nie, Mikuláš Dzurinda viedol Slovensko 8 rokov, v koalícii mal 11 strán a bol posledným úspešným stredopravým premiérom, ktorý vládol dve volebné obdobia po sebe.

Určite nebol ideálny, jeho vláda mala aj škandály, tak ako každá iná po ňom aj pred ním, ale mal výsledky, urobil reformy a Slovensko niekde počas svojho obdobia posunul.

A že má už 68 rokov? Rovnako starý je aj Andrej Babiš v Českej republike a ten sa veru do politického dôchodku vôbec nechystá, skôr naopak.

Na obrázku: 
Andrej Babiš – 68 rokov 

Pre ľavicového voliča bude epremiér Dzurinda navždy démon presne tak, ako bola britská premiérka Margaret Thatcherová najnenávidenejšou osobou pre ľavičiarov v Británii.

Ale pre britských konzervatívcov je vzorom, ako sa politika robiť má. V Británii ju dodnes napravo nikto neprekonal podobne, ako na Slovensku  nikto napravo neprekonal Dzurindu.

Na obrázku:
Margaret THATCHEROVÁ
najúspešnejšia konzervatívna premiérka vo Veľkej Británii

Na obrázku: 
Summit Bush – Putin v Bratislave 
zľava: Hrušovský, Bush, Gašparovič, Putin,  Dzurinda