Na týchto základoch môžete stavať

Na zamyslenie stojí i fakt, že teraz, ako toto tu píšem, raňajkujem sójový rožok obložený loveckou salámou a plátkom syra, zapíjam to kávou a paradox pre mňa je ten, že iný názov textu, ktorý som mal na mysli, mal byť niečo ako: „nenechať sa opiť rožkom“,

Jednoducho, budem tvrdiť, že kombinácia cieľov kapitalistov, kapitálu (tvorba zisku, investovanie do toho, čo je masovo žiadané) s možnosťami masovo – komunikačných prostriedkov oslovenia, tvorby obsahov mysle, predstáv o skutočnosti, podmienkach, pravidlách…o celej tej hre, ktorú hráme bez toho, aby sme častokrát mali možnosť ovplyvniť, aké „karty“ dostaneme, tvorí určitý „prirodzený svet“, ktorý tvorí množstvo ľudí, ktorí určitým spôsobom majú postih v oblasti mentálneho zdravia. Budem tvrdiť, že skupina, ktorej sa to týka, je minimálne 30% spoločnosti.

Jednoducho dám i argument z oblasti výskumov potravín. Kto potrebuje zisky z ponuky potravín presne využíva potrebu nášho mozgu, prvej signálnej, a dodá kombináciu tuku so soľou, alebo tuku s cukrom, niečo ako zemiakové „lupienky“, niečo „nafúknuté“ s použitím potravinovej chémie, za dodržania požiadavky nízkej hmotnosti a nízkej výživnej hodnoty pre konzumenta (suma vyššia a obsah nižší znamená zisk ohromný a „stály spokojný – priam závislý – „klient“ („klient“, ktorého spokojnosť a uspokojenie jeho potrieb je na prvom mieste – v rámci konkurenčného boja výrobcov, fabrík…v snahe udržať si priazeň akcionárov a investorov, ktorí „alokujú“ svoje prostriedky s vidinou zisku…).

Vrátim sa k myšlienkam Platóna, ktorý je základ našej kultúry (Európa, hodnoty…), v spomínanej knihe sa píše, že cieľom bola vyššia spravodlivosť, viac dobra v spoločnosti (v súlade so zákonom, ktorý je vyšší…). V jeho etike možno nájsť tzv. rozdelenie časti ľudského tela, ktoré primerane priraďuje k požadovaným vlastnostiam, k zdatnosti, cnosti, ktorá vychádza z procesu , z boja so slabosťou, s mentálnym „pokušením“, „žiadostivosť“, „chtivosť“, túžby…. „prvej signálnej“, žliaz s vnútorným vylučovaním…hormóny, cukor, soľ, feromón…strach a pocit ochrany od silného, ktorý to deklaruje…ktorý má moc a moc poslušných…možno moc poslušných s pochybnou úrovňou mentálnej výbavy, sily odolávať povrchným ponukám. potrebám, zmyslom, senzorické vnímanie…

A teda len stručne požadovaná zdatnosť „hlavy“ je v rozumovosť (múdrosť…a vláda, tí najschopnejší, majú byť múdri…zdatní…majú sa ovládať…a my ich máme kontrolovať (ak máme zachovanú mentálnu schopnosť, zdarnosť (na ktorú sa  vlastne „útočí“, ktorá je prekážkou záujmov „investorov“…)), požadovaná zdatnosť srdca je statočnosť („srdnatosť“) a do tretice, to, čo sídli v úrovni brucha (tá oblasť, ktorá sa asi najľahšie ovplyvňuje a zdá sa, že nie je záujem to regulovať…chrániť občanov, ľudí, mládež….) a tu je požadovaná cnosť, zdatnosť cnostného človeka, je umiernenosť… chce, viac napríklad v knihe ÚSTAVA…A iné DIALÓGY…

Teda nedávno som písal o hrozbe digitálnej informácie, o schopnosti šírenia informácie (lebo i „mentálny obsah“ je tu vlastne vďaka šíreniu informácie, je to o nejakej predstave, ktorá je predkladaná, ktorá sa poskytuje, interpretuje…ktorú nezávislý novinár poskytuje svojim poslucháčom, ktorí mu dávajú dôveru, i pocit moci, i zodpovednosť za to všetko…

Je tu fenomén globalizácie a tzv. slobody, ktorú nik kriticky nepopísal, odkedy sa vypustila do sveta…je tu prostriedok na príjem ľahkého, rýchleho impulzu, na nakŕmenie potreby zvedavosti či „poznania“, ktorý svojimi možnosťami vlastne vopred určuje formu, ktorou sa komunikuje. Obraz, rýchla informácia, vysvetlenie situácie, uspokojenie určitých predsudkov, či potreby udržiavať si svoj svet hodnôt, svoju pevnosť presvedčení, pocitu, že som v správnom tábore a môj boj, či boj, ktorému fandím (napr. strana „politická“, ktorá sa javí v médiách, rýchlosť, frekvencia, menežment času, akým sa pripájam, akým sa uspokojuje, či „kŕmi“ to najcennejšie čo máme, naša myseľ, ktorá mala byť čistá, ako tá duša…cesta pravdy, život…jednoducho si to neuvedomujeme, chceme to hneď, podobne ako napríklad také trojročné dieťa…schopnosť strádania, úsilia, trpezlivosť, výdrž, zodpovednosť, dôslednosť…to všetko začína byť skôr vzácne…normálny je opak…som tu ja a daj mi…bo ak mi nedáš, budeš u mňa vinný a nájdem si niekoho, kto povieš, že to tiež tak vidí, kto tvrdí, že on to vybaví, on ťa potrestá…ty zlý…

Je to vlastne systém klamu, ovládania, ktorí podľa knihy Spin diktátori (s podtitulom: Ako sa v 2+. storočí mení tvár tyranie), poskytuje systém dobrovoľného podriaďovania „obetí“, občanov, či voličov, svojmu „spin diktátorovi“ Spin diktátor vlastne vďaka informáciam, ktoré koriguje, upravuje…predkladá tvár spoločnosti, ktorá sa tvári ako demokratická, kde on musí byť populárny, ak to má fungovať. Daný štát je otvorený k svetu…i to je myslím, jedna z podmienok, ak si to dobre pamätám. Knihu si veľmi považujú v prostredí za oceánom, a dôvod je asi ten, že jeden z popisovaných diktátorov, ktorému sa „ovečky“ radi podvolia (A tak, na rozdiel od diktátorov, ktorí tu boli predtým v dejinách ľudstva, nemusí robiť teror, verejné popravy, zastrašovanie…) je tam popisovaný napr. V. Putin…a nie napríklad niekto od nich, z krajiny, kde majú tie správne hodnoty, kde nikto nikdy záhadne nebol zelený v priamom prenose tv…kde asi nik nemá snahu ovplyvňovať občanov, ktorí sú nositelia moci…Ja len dodám, nič podľa mňa nenasvedčuje, že takýto systém by nemal byť i u nás, je teda možná teória hodná overovania jej pravdivosti, či i u nás nejde skôr o zdanie demokracia a fakt, že jedna zo strán dokonca sa tak volá, je na prvý pohľad vážny kandidát, potreba získať takto vysvetlenie toho, že je to pravda, je dosť lákavá…och, aká veta..:-)

No ale vrátim sa oblúkom k úvodným myšlienkam.

Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo trochu bolí. Ak chceme budúcnosť, nie, nikdy nebolo dosť minulosti, k ide o systém poznatkov, na ktorých možno stavať. Ak chceme dobrý dom, hoc mrakodrap, ktorý sa derie do výšok a má priniesť priam rozprávkové možnosti žitia v ňom, to prostredie skla, beťonu, klimatizácie, vzduchotechnik,y výťahov a farebných blikajúcich svetielok..je dobré myslieť na ukotvenie.

Ak nechcem bojovať za svoje dobro, za svoju „dušu“, zdatnosť, cnosť, tak prečo by mal byť problém neskôr prijať zodpovednosť? A nie, jede asi o to, že ak budeme voliť to a to, bude tu Rusko, nie, ak nebudeme schopní správne vidieť nielen to, čo sa ukazuje, to osvetlené, to na „výslní“, ale i to, čo je v tieni, v základni „pyramídy“, tak skôr ide o to, či občan, ktorému je málo vlasť, republika s jej zákonmi, ktorá mu dala práva – i povinnosti – i pas i OP – je ochotný ísť bojovať proti Rusku…Možno si to ľudia s tým postihom neuvedomujú, preto to takto píšem. Ide o to. Nejde o pohlavie. Ono, ten boj, situácie, ktoré sú popísané vo filozofií existenciálnych filozofov, ktorí do veľkej miery čerpali z hrúz prvej svetovej vojny (Jaspers, Sartre…), kde ide o to, nie premýšľať nad tým, kto má aký rod, čo si vybral, ale ide o pobyt tu a teray, o vnímanie tej absurdnosti, okamihu, pocit bytia, toho, či máme „gule“ a či len tak, „pestovanú briatku“….lebo si buďme vedomí, ak sme zodpovední a skutočne slobodní, história nás môže poučiť z toho, že politik svoj život do takej vojny život nepôjde nasadiť…a nepôjde ani nik z jeho najbližších.. ako je jasné, že hoc rovesníci, niekto je hore, iní je v „podpornom tíme“, …a hore je – aká záhada, človek z „dobrej rodiny“ s titulom nie z našej univerzity….bez ohľadu na iné faktory…

A áno, povedzme si ešte k tomu dávnemu filozofovi, na ktorého odkaz vlastne nadväzoval i R. Descartes, že ako s určitosťou spoznať pravdu, teda ako uspokojiť to „vyššie“, na čo „rezignovali“ tí, spoluobčania, s mentálnym postihom, ktorí tu niekto dovolil, aby sa „vypestoval“. Teda určite nešlo o to, hľadať ju v jazyku, napísané má rôzne interpretácie…i dnes vidíme, ak osa snaží niekto prekrútiť význam slov, právd, tradícií, múdrosť…korpus toho, čo je základ, na ktorom môže spokojný človek stáť a hlavu dvíhať do diaľav, k hviezdam… Nejde ani o to, počúvať len to „srdce“, povrchne, reagovať na impulz…bez trpezlivosti, umiernenosti, …ktorá je cnosť…zdá sa ,že ide o určitú schopnosť vypestovanej osobnosti, ktorá cez nejaký vhľad, intuitívne spozná, že to je to právne, má to presvedčenie ,vníma tú silu „svetla“, „slnka“ sily, zdravia… A dajme si len otázku: Ako takí ľudia vyzerajú, ak cítia to jasné? Su ustráchaní? Boja sa? Veria vodcom? Alebo hľadajú nikoho, kto ich rešpektuje, kto ponúka partnerstvo, dialóg, niekoho, kto nenálepkuje súpera, arogantne, ignorujúc, niekoho, kto ponúka zákony, ktoré budú iné názory  trestať basou? Takých, ktorí vzbudzujú strach, takých si vyberieme? Takých, ktorí pohŕdajú občanmi, ktorí vravia ,že im nerozumejú a že ich treba „prevychovať“, že im treba „fakty vysvetliť? Takých, ktorí zas a znova, sľubujú vzdušné zámky, utópiu, budúcnosť, …ktorá raz príde, ak zvedieme spolu s nimi radikálny boj (kde, oni budú ukazovať, kam treba ísť bojovať…a kde pôjdete vy bojovať…(nik nevie, čo prinesie budúcnosť…len treba myslieť dnes na zdatnosť, statočnosť, lebo nič nerobením sa ľudia učia zlu (Cato)

Chcel som spočiatku trochu popísať tú našu hru Kamene, jej možnosti, ako prebiehal ďalší ročník, ale akosi som to v rámci písania posunul inde… Píšem, len aby som sa vypísal, také „terapia písaním“, ventil myšlienok…