Študenti je čas ísť opäť za hranice?
Veveričky, vtáky či medvede nechodia do “Zvieracej banky pod lesom”, neinvestujú do horských dlhopisov, ani nebartrujú medzi sebou lesné plody, vzdialenú budúcnosť vnimajú v horizonte jedného ročného obdobia. Ľudský svet je komplexnejší, snažíme sa dnes myslieť na to čo bude za 10 – 15 rokov.
Medzi naše najkonzervatívnejšie formy investícií, patria investície napríklad do nehnuteľností či vzdelania. Zatiaľ čo cena nehnuteľností vo veľkej miere závisí od kondície trhu, cena a hodnota vzdelania rastie exponenciálne snahou absolventa uplatniť sa na trhu práce.
Na vzdelaní záležalo, záleží a určite bude záležať aj v budúcnosti. Bolo to tak v antickom Grécku a bude to tak dávno potom, ako postavíme obydlia na Marse.

Tí najbohatší či najvplyvnejší z nás posielajú svojich potomkov na špičkové univerzity. Nie kvôli prestíži samotnej, ale kvôli tomu, aby svojim potomkom v mikro-úsekoch medzi účasťou na večierkoch, veslárskych pretekoch a konským pólom, dostali do hláv to najlepšie z vedomostí, ktoré svetoví akademici zhromaždili a aby si vytvorili silné väzby medzi spolužiakmi do budúcnosti.
Stačia dva kliky myšou a máte na výber krajiny, ktoré sú na tom či už sociálne alebo ekonomicky lepšie ako je Slovensko. Schválne, rozhliadnite sa okolo seba. Koľko vecí nájdete len tak voľným okom, ktoré majú na sebe napísané „Made in Slovakia“? Je ich bohužiaľ podstatne menej, ako tých s nápisom “Made in Germany, Great Britain, France, China”. Tak prečo nedať prednosť zahraničiu aj pri štúdiu?
Z kvalitného vzdelania budete čerpať ďaleko dlhšie ako v horizonte dekády. Kvalitné vzdelanie nie je o memorovaní faktov, ale o kreatívnom tréningu mysle. Vedomosti a zručnosti nadobudnuté počas štúdia sú prvotný a často aj jediný kapitál, ktorý si nesiete na pracovný trh. Vaše osobné know-how.
Aj vďaka masovému prístupu k informáciám nebolo kvalitné vzdelanie v zahraničí nikdy viac prístupnejšie širokej verejnosti tak, ako je tomu dnes.
Vždy máte na výber. Či už klasické slovenské a väčšinou štátne vzdelanie, ktoré sa kostrbato snaží reflektovať svojím obsahom na potreby globálneho trhu práce, alebo rozdielové vzdelanie „zahraničného typu“, presne také isté, ako majú rovesníci z Dánska, Nemecka, Švajčiarska, či UK.