Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odídencom z Ukrajiny
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu utieklo do okolitých európskych krajín približne 8 miliónov utečencov. Ako reakcia na túto humanitárnu krízu bola po prvýkrát aktivovaná smernica Európskej komisie o dočasnej ochrane 2001/55/ES [1], ktorá umožňuje okamžitý prístup k zdravotnej starostlivosti pre ukrajinských utečencov. Prax starostlivosti o pacientov utečencov sa v rôznych európskych krajinách líši: doplatky za lieky a zdravotnícke služby, starostlivosť o duševné zdravie, či programy dentálnej starostlivosti sú v každej krajine iné. Navyše, väčšina krajín trpí nedostatkom zdravotníckeho personálu, pričom niektoré krajiny si zvolili alternatívne riešenia, ako napríklad ukrajinské zdravotnícke centrá s ukrajinským zdravotníckym personálom. V našom analytickom komentári [2] sme sa snažili identifikovať, koľko odídencov z Ukrajiny využíva zdravotnú starostlivosť na Slovensku, či existujú bariéry v jej poskytovaní, aké riešenia sme na Slovensku pri príchode ukrajinských odídencov využili, a ktoré z týchto riešení sa ukazujú ako najúčinnejšie. Aj v prípade zdravotníctva sa integrácia javí ako najlepšie riešenie, pretože prináša výhody nie len tým, ktorí v krajine hľadajú dočasné útočisko, ale aj miestnej populácií (nižšie náklady, menej byrokratickej záťaže, efektívnejší zdravotnícky systém pre všetkých). Zároveň sa ukazuje, že tak ako v mnohých iných prípadoch, je preventívna starostlivosť efektívnejším riešením, ako neodkladná zdravotná starostlivosť.
Podľa prijatých opatrení je prístup k zdravotnej starostlivosti rôzny, a závisí od statusu odídencov. Nezamestnaní ukrajinskí odídenci a ukrajinskí odídenci s tolerovaným pobytom nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ak má človek trvalý pobyt, prechodný pobyt, azyl alebo doplnkovú ochranu, má nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti a slovenskí poskytovatelia primárnej zdravotnej starostlivosti majú povinnosť uzatvoriť s týmito pacientami dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [3]. Ak sú ukrajinskí odídenci zamestnaní, tiež majú nárok na plný rozsah zdravotnej starostlivosti; ale ak majú iba tolerovaný pobyt, slovenskí poskytovatelia primárnej zdravotnej starostlivosti nemajú povinnosť uzatvoriť s týmito pacientami dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (výnimkou je neodkladná zdravotná starostlivosť). Inými slovami, neexistuje právo príkazovo priraďovať pacientov poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. K tomuto kroku by bolo potrebné prijať legislatívnu úpravu o pobyte. Ak sa ukrajinským odídencom strieda status zamestnaní/nezamestnaní, je povinnosťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti správne vykazovať zdravotnú starostlivosť do správnej zdravotnej poisťovne a v prípade nejasností dokladovať status odídencov. Tým pádom sa administratívne bremená prenášajú na už aj tak preťažených lekárov.
V rámci Slovenska sme sa s príchodom ukrajinských utečencov vysporiadavali rôzne. V Košiciach využili služby lekárov a sestier z Ukrajiny, ktorí už na Slovensku žili niekoľko rokov, a zriadili care centrum, ktoré zabezpečovalo zdravotnú starostlivosť pre utečencov. Iným príkladom je Prešovský samosprávny kraj, ktorý v spolupráci s všeobecnými lekármi pre deti a dorast integrovali deti prichádzajúce z Ukrajiny do svojich ambulancií. Bratislavský samosprávny kraj zareagoval do šiestich týždňov od prepuknutia vojny a zriadil prax všeobecného lekára pre dospelých aj deti v zdravotnom centre na Rovniankovej ulici, kde využili prichádzajúce lekárky z Ukrajiny.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti ukrajinským odídencom má z nášho pohľadu dve zásadné bariéry: ukrajinskí odídenci nie sú zaradení do nášho poistného systému (ako to urobili v okolitých krajinách), a ich nárok na čerpanie ZS je momentálne nejednoznačne definovaný. Zosúladenie týchto nedostatkov by viedlo k zjednodušeniu prístupu odídencov k zdravotnej starostlivosti a k zníženiu administratívnej záťaže, ale tiež potenciálne k vyššej ochote zriaďovateľov či samospráv vytvárať ambulancie pre ukrajinských odídencov. Plánovanie v oblasti verejných politík pritom komplikuje nesúlad ohľadom počtu utečencov z Ukrajiny a ich potrieb. Na Slovensku v súčasnosti vieme iba o zlomku toho, koľkí odídenci z Ukrajiny čerpali alebo by potrebovali čerpať zdravotnú starostlivosť, pretože veľká časť pacientov sa k lekárom buď nedostala alebo ich vykonaná zdravotná starostlivosť bola poskytnutá pro bono. V dotazníkovom zbere dát, ktorý prebehol pod gesciou Bratislavského samosprávneho kraja sa 54 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vyjadrilo k otázke o vykazovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti ukrajinským odídencov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Až 63 % z oslovených lekárov uviedlo, že si poskytnutú zdravotnú starostlivosť do poisťovne nevykazujú.
Ďalším problémom je, že v súčasnosti nie je možné stanoviť presný počet odídencov z Ukrajiny, ktorí od začiatku vojny vstúpili a ostali na území Slovenska, čo môže sťažiť plánovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Schengenská dohoda umožňujúca voľný pohyb medzi členskými krajinami v tomto prípade sťažuje prehľad o všetkých utečencoch a ich pohybe, nedokážeme preto určiť, koľkí odídenci z Ukrajiny vstúpili na Slovensko iba ako do tranzitnej krajiny, a koľkí a na ako dlho sa na území zdržali. Táto situácia sa môže zlepšiť, keď sa viac utečencov začne registrovať na dočasnú alebo trvalú ochranu alebo trvalý a prechodný pobyt. Do apríla 2023 bolo na Slovensku ošetrených 30 tisíc ukrajinských odídencov, pričom o dočasné útočisko požiadalo 115 tisíc ukrajinských odídencov, a zo žiadostí o ubytovanie sme v júni 2023 evidovali, že sa na Slovensku zdržiavalo približne 38 tisíc ukrajinských odídencov. Z 30 tisíc ošetrených utečencov bolo ošetrených 23 % v zdravotnom centre na Rovniankovej ulici (približne 7 tisíc).
Pod tlakom sa slovenský zdravotnícky systém ukázal ako nepružný, čo má za následok nedostatok komplexných informácií a dát, ktoré by umožnili plánovať a zostaviť strategický plán zdravotnej starostlivosti a dodávok liekov. Problémom pre utečencov zostáva roztrieštený prístup k zdravotnej starostlivosti, ktorý bráni kontinuite ich starostlivosti, čím sa zvyšuje bremeno dlhodobých chronických chorôb.
Podľa dát z Ministerstva vnútra SR a Ministerstva dopravy SR (dáta o ubytovaní) sme v júni 2023 evidovali, že sa na Slovensku zdržiavalo približne 38 tisíc ukrajinských odídencov. Ak na nich vztiahneme priemerné náklady na zdravotnú starostlivosť z roku 2022, ktorú čerpajú slovenskí poistenci, odhadujeme, že ich potreby na plný rozsah zdravotnej starostlivosti by predstavovali približne 33,1 milióna eur, čo je 0,6 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť z minulého roka (za predpokladu, že ukrajinskí odídenci by mali podobné zdravotné ťažkosti a čerpali by zdravotnú starostlivosť rovnakým spôsobom ako majorita).
Avšak pri súčasnom nastavení, kedy sú ukrajinským odídencom hradené iba náklady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, existuje priestor na vznik tzv. zanedbanej zdravotnej starostlivosti, ktorá môže potenciálne spôsobiť vyššie náklady v budúcnosti. Na základe dostupných dát, náklady na zanedbanú zdravotnú starostlivosť predstavujú 6,5 milióna eur v prípade, že odhadujeme, že polovica ľudí, ktorá žiadala o ubytovanie vstúpila do poistného systému. Nezamestnaným ukrajinským odídencom a ukrajinským odídencom s tolerovaným pobytom hradíme iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Presné údaje o počte ukrajinských odídencov, ktorí sú zaradení do poistného systému nepoznáme. Tento počet preto odhadujeme, pričom zanedbanú zdravotnú starostlivosť sme stanovili ako rozdiel medzi odhadom potreby a súčasnými nákladmi na ZS refundovanými MZ SR.
Na vysporiadanie sa s niektorými z problémov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti odídencom z Ukrajiny je v riešení úprava softvéru pre zjednodušenie vykazovania, čo by tiež mohlo pomôcť k zníženiu administratívnej náročnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zo strany Ministerstva zdravotníctva SR je na základe praktických skúseností s doterajšou situáciou ambícia rozšíriť poskytovanú zdravotnú starostlivosť z neodkladnej na plný rozsah. Zároveň Ministerstvo zdravotníctva SR plánuje znížiť administratívnu záťaž pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a rozšíriť kapitáciu o dospelých pacientov, čím by sa pre lekárov zvýšila finančná motivácia. Týmito krokmi by ministerstvo mohlo aspoň čiastočne dospieť k zvýšenej dostupnosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre ukrajinských pacientov. Tieto opatrenia by zároveň prispeli k zefektívneniu zdravotníckeho systému: šetrenie financií, zmiernenie byrokratickej záťaže, či lepší prístup k zdravotnej starostlivosti sú nepochybne faktory, ktoré sú prospešné pre každého v krajine, bez ohľadu na jeho status alebo trvalé bydlisko.
[1] European Commission. Migration and Home Affairs, 2022. Available: https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/common-european-asylum-system/temporary-protection_en
[2] https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/IZA/Cerpanie-ZS-odidencami-UA_OMK.pdf
[3] §12 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z.
