Lída Baarová sa dôstojného filmu života nedočkala. Nevadí

Dokument s názvom Zkáza krásou vzišiel z dielne režisérky Heleny Treštíkovej, ktorej sa v roku 1995 naskytla možnosť nakrútiť v Salzburgu so starnúcou herečkou (päť rokov pred jej smrťou) rozsiahly rozhovor, ktorý prebiehal tri dni. Veľkofilm s prízačným názvom „Lída Baarová“ režíroval Filip Renč, keď titulnú rolu stvárnila Táňa Pauhofová. Ani jeden z predmetných filmov dôstojným spôsobom neprerozprával Baarovej fascinujúci životný príbeh. To však vôbec nevadí (na konci článku uvádzam aj dôvod).

Čím je Baarovej príbeh taký fascinujúci?

Ten príbeh by pokojne mohol slúžiť aj ako námet na hollywoodsky trhák. Prerozprávať stručne sa ani veľmi nedá, no pokúsim sa:

  Lída Baarová bola česká herečka, ktorá začínala v raných 30. rokoch minulého storočia a už v tínedžerskom veku sa stala československou filmovou hviezdou. Mohla za to jej krása, keď vraj každý muž, ktorý ju stretol o nej povedal, že je najkrajšou ženou akú kedy videl. Neskôr o nej vraveli ako o najkrajšej žene Európy. Najmä vďaka tejto predispozícii dostala v roku 1934 ponuku z nemeckého štúdia Ufa, ktoré sa v tom čase považovalo za európsky Hollywood.

  Hneď vo svojom prvom nemeckom filme sa po boku vtedy najslávnejšieho nemeckého herca stala hviezdou už aj európskeho formátu. Po krátkom čase si získala priazeň aj Adolfa Hitlera a najmä jeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa, ktorý sa do nej zamiloval a po čase bola Baarová jeho oficiálnou milenkou (s požehnaním Goebbelsovej ženy Magdy). Keď sa však pobláznený Goebbels chcel pre Baarovú vzdať svojej funkcie, manželky a šesť detí a odísť s ňou do Japonska, Hitler mu prikázal aby Baarovú už nikdy nevidel.

  Baarová sa ešte v roku 1938 (teda pred vojnou) vrátila do Prahy a počas vojny hrala vo viacerých talianskych filmoch (okrem krásy totiž disponovala aj fenomenálnou schopnosťou naučiť sa rýchlo cudzie jazyky).

  Po vojne však bola v komunistickom Československu pervzekvovaná, kvôli vzťahu s Goebbelsom ju obvinili z kolaborácie s nacistami. Hoc jej kolaboráciu nikdy nedokázali (aj počas života v Nemecku sa o politiku nikdy nezaujímala), hrozil jej trest smrti. Preto v roku 1948 (keď už komunisti dohnali k smrti jej mamu aj sestru) za dramatických okolností so svojím novým manželom utiekla do Rakúska. V ďalších desiatich rokoch sa z nej opäť stala filmová hviezda, tento raz v Španielsku. V roku 1958 ukončila filmovú kariéru a venovala sa len divadlu.

Renčov film kritici zadupali pod čiernu zem. Právom?

  Hneď po zhliadnutí tohtoročnej premiéry filmu „Lída Baarová“ som sa nemohol zbaviť jednej zákernej myšlienky. Filip Renč je totiž známym podporovateľom českého prezidenta Miloša Zemana. Hneď mi bolo jasné, že Renč preniesol svoj zlý vkus z politiky do svojej umeleckej tvorby. Kritika je naozaj oprávnená, ale pozitívne naladený divák nájde aj v jeho filme pozitíva.

  V čom je ten film taký zlý? Hoc Renč vopred avizoval, že film nosil v hlave 14 rokov (prakticky hneď od Baarovej smrti), na konečnej podobe to nie je vidieť. Podobne ako zvykne Zdeněk Troška, aj Renč rezignoval na umeleckú kvalitu a išiel hneď po komerčnom úspechu filmu. Bulvárny odkaz filmu je zrejmý (marketing stavia na vzťahu s Goebbelsom, anglický názov diela je „Devil’s Mistress“, na propagačných plagátoch sa vynímajú hákové kríže). A preto to, čo vidíme nakoniec na plátne, sa až nápadne podobá na jednoduchučké seriály, ktoré vysiela Nova či Markíza.

  V češtine by sme povedali, že herci „přehrávají“. A je to naozaj tak. Aby divák pochopil, že Baarovej učiteľka nemčiny sa naozaj pohoršuje nad jej znalosťou tohto jazyka, nezaobíde sa to bez prehnanej gestikulácie. Keď Hitler príde do filmového štúdia a podľa kulís spozná Benátky, Goebbels pomerne teatrálne poznamená, že bystrému oku vodcu nič neunikne. Autenticita jednotlivých scén vo filmovom svete oddeľuje zrno od pliev a vďaka tejto neprirodzenosti spadá Renčovo dielo do kategórie béčkových filmov.

  Film sa môže „pochváliť“ aj niekoľkými neslávnymi prvenstvami. Führera si zahral Pavel Kríž, divákovi známy ako hlavný predstaviteľ z legendárnych Básnikov. Bohužiaľ do histórie sa zapíše asi ako najhorší predstaviteľ Hitlera vôbec. Taktiež moment, keď Baarová prvý raz podľahne Goebbelsovi už viacerí filmoví fanúšikovia na internete označili za najhoršiu erotickú scénu všetkých čias.

  Najväčším pozitívom filmu je Táňa Pauhofová. Hoci Renč angažoval do úlohy Goebbelsa rakúskeho herca Karla Markovicsa a do úlohy Fröhlicha nemeckého predstaviteľa Gedeona Burckharda, kvalite filmu to veľmi nepomohlo. Obaja páni sú československému divákovi známi najmä zo seriálu Komisár Rex, ale ak odhodíme všetok sentiment, táto kriminálka s mimoriadne nadaným vlčiakom bola takisto riadnym béčkom. Jedinou herečkou západného strihu v celom filme je tak paradoxne samotná Pauhofová. Ako poznamenal iný komentátor, ona jediná vyzerá, že naozaj aj verí tomu, čo jej scenáristi napísali.

  Istú veľkú pochvalu však nemožno uprieť ani samotnému Renčovi. Veľmi kladne hodnotím jeho zobrazenie Baarovej povojnového života a veľkej skrivodlivosti, ktorú voči nej napáchali komunisti. Vedľajší odkaz filmu a to že komunistický režim nebol o nič lepší ako nacistický (a že v roku 1945 bol koniec vojny, ale nie totality), musím Renčovi pochváliť.

Dokument mohol povedať viac. Keby nechcel byť bulvárom

  Na celý novoobjavený fenomén Lídy Baarovej som narazil vďaka rozhovoru pre úspešnú českú internetovú televíziu DVTV.cz, kde dokumentaristka Helena Tŕeštíková predstavovala svoj najnovší dokument Zkáza krásou. Nakoniec som sa však z ani nie 20 minútového rozhovoru dozvedel viac (a to najmä vďaka dobre kladeným otázkam Martina Veselovského), než z konečného 90 minútového dokumentu.

  História vzniku Třeštíkovej dokumentu je zaujímavá. V roku 1995 na objednávku Českej televízie vyrazila za starnúcou Lídou Baarovou do Salzburgu, kde vtedy žila a pomaly aj dožívala. Třeštíkova tam prežila tri veľmi hektické natáčacie dni, keď hovorila o veľkej náladovosti starnúcej herečky. Z nakrúcania v roku 1995 vzišiel iba 30 minútový dokument „Sladké hořkosti Lídy Baarové“. Dokumentaristka si však s odstupom dvadsiatich rokov spomenula, že z desiatok hodín nakrútených rozhovorov by sa dal vydolovať aj obsiahlejší materiál.

  A práve to je najväčší kameň úrazu tohto dokumentu. Síce hlavným lákadlom majú byť nové zábery starnúcej herečky, film sa pokojne zaobíde aj bez nich. Najlepšie myšlienky totiž číta herečka s podobným hlasom Baarovej z biografie Útěky z 80. rokov. Nové zábery reálnej Baarovej pôsobia kostrbato, čo tiež patrí k bulvárnemu nádychu filmu. Nie je totiž tajomstvom, že Baarová zostarla ako opustená a zatrpknutá žena, ktorá holdovala alkoholu. A ako poznamenal jeden komentujúci na ČSFD.cz, Baarová bola počas celých troch dní „našrot“.

  Třestíková sa neštítila pre zvýšenie atraktívnosti v dokumente ponechať aj dlhý záber, ako Baarová pije becherovku priamo z litrovej fľaše. Je preto nad slnko jasné, že herečka v takomto zúboženom stave nemohla podať nové, presvedčivé svedectvo. Práve naopak, diváci ju naozaj nepotrebujú vidieť práve takto.

  Třeštíková žalostne nevyužila na dokument mamutiu stopáž 90 minút. Samozrejme, že divácky najatraktívnejší je Baarovej vzťah s Goebbelsom a tak sa mu dokumentaristka najviac venovala. Keďže sa s Baarovou vopred dohodla, že na Goebbelsa nepríde reč, tak sa od nej ani veľa nového na túto tému nedozvieme.

  V dokumente tak absentujú ďalšie zaujímavé skutočnosti z Baarovej života, napríklad jej filmová kariéra v Španielsku. Väčšina týchto filmov je českému a slovenskému divákovi neznáma, avšak autentických záberov sa aj tak nedočkáme.

Film a ani dokument sa nevydarili. To však nevadí

  Tohtoročné dve veľké premiéry venované Líde Baarovej – veľkofilm a taktiež dokument veľmi nevyšli. Lídin neskutočne zaujímavý život by pokojne poslúžil ako námet pre veľký hollywoodsky trhák a tak by aj český či slovenský divák očakával, že aspoň v našich končinách sa dočkáme jeho dôstojné spracovania. Tento rok sme sa ho teda nedočkali, avšak to nevadí, lebo Baarovej životný príbeh je už dávno dostatočne zdokumentovaný.

  Lída Baarová sa ešte v 80. rokoch stretla v exile so svojim krajanom Josefom Škvoreckým a spolu napísali pomerne presvedčivú a výstižnú biografiu „Útěky – Lída Baarová“. Táto kniha sa venuje celému jej životu, opomenutý nie je ani jej milenecký vzťah s Goebbelsom, či pomerne dôverné priateľstvo s Hitlerom. Taktiež je pomerne detailne popísaný aj jej povojnový život.

  Čo sa týka spracovania prostredníctvom dokumentárneho filmu, jednoznačne najkvalitnejším je „Lída Baarová – příběhy slavných“ z produkcie Českej televízie, ktorý je dostupný aj na YouTube. Veľmi podarený je celkový prístup k dokumentu, kde sa objavujú viacerí zainteresovaní ľudia – či už príbuzní, bývalí kolegovia alebo filmoví historici. Ide ako o zástancov Baarovej, tak aj o jej odporcov. Pri každej preberanej problematike z jej života tak počujeme dva protinázory a divák si môže urobiť názor sám.

Tohtoročné dva veľké počiny o Baarovej sa veľmi nepodarili. A pritom jej život už bol dávno dostatočne zmapovaný.