Denník N

Predvolebné úlety ministra Boreca

Kde bolo tam bolo – exkluzívne na Ta3.

Hoci v  posledných rokoch prevláda názor, že humoristicko-satirické relácie a talkshow s politickým podtónom sa z televíznych obrazoviek vytratili, opak je pravdou. Zmenou prešli iba názvy na politické diskusie a humoristov nahradili politickí komentátori. V top rebríčku  programov tohto druhu nepochybne exceluje Ta3 s reláciou Téma  moderovanou  Petrom Bielikom  – zástupcom šéfredaktora Ta3, ktorý výkonmi konkuruje neopakovateľnému Kapustovi, z obdobia vlády Mečiara.

Talkshow s Borecom, odvysielaná 27. januára 2016, predbehla očakávania i najväčších milovníkov plytkých politických debát. Aj  keď Bielik viedol reláciu s nadhľadom laika vzdialeného od odborného vnímania samotnej témy, v relácii  exceloval samotný minister. Na prvý pohľad nevýrazný Borec, ktorý s ľahkosťou motýľa prezentoval úspechy ministerstva počas štvorročného obdobia s nezanedbateľným významom pre skvalitnenie justície, diváka v záchvate smiechu musel dostať ak nie do kolien, k zemi.

Prezentáciu začal konfliktami sudcov a bojom rôznych skupín v justícii, ktoré úspešne vyriešil  úpravou platov. Rozdielne názory sudcov na chod riadenia justície odstránil zmenou platových podmienok. Ako ovplyvnilo jeho opatrenie dĺžku súdnych konaní a  skvalitnilo prácu súdov sa pán minister pre istotu nezmienil, ale silne vyvinutý zmysel pre recesiu predviedol Borec o pár minút neskôr v diskusii  k prebiehajúcim súdnym sporom. Súdy sú zavalené spismi, pretože Slováci sa radi súdia, bez vyhodnotenia šance na úspech. Podľa Boreca k zníženiu počtu súdnych konaní pomôžu nešpecifikované opatrenia, o ktorých sa divák dozvedel, iba toľko, že vo svete podobné opatrenia odborníci pripravujú niekoľko rokov,  ministerstvo ich pripravilo za niekoľko mesiacov a ich prínos občan pocíti o niekoľko rokov neskôr, pretože ešte neprešli legislatívnym procesom.

Borec zrejme zabudol na svoju advokátsku prax, alebo z iného dôvodu nechcel hovoriť lehotách, ktoré by mali vymedziť reakciu a konanie súdov  v kompetencii vyšších súdnych úradníkov, tajomníkov a asistentov sudcov.  Triviálne úpravy, za ktoré sú zodpovedné konkrétne osoby pod  kontrolou a zodpovednosťou prideleného sudcu. Súdy v civilnom konaní totiž dodnes nemajú na výkon žiadnu lehotu (okrem vydania predbežného opatrenia v lehote 30 dní).

Občiansky súdny poriadok uvádza, že súdne konanie začína na návrh, ktorého náležitosti sú presne vymedzené. Pri podaní návrhu účastník pri osobnom podaní prevezme  číslo konania a meno určeného sudcu. Pri podaní poštou súd na oznámenie nemá  lehotu. Súd nemá lehotu ani na vyrúbenie súdneho poplatku,  bez ktorého súd nemôže pokračovať v konaní . Prvé  prieťahy v konaní spôsobujú súdy. Súdny poplatok zasielajú účastníkovi konania väčšinou po mnohých týždňoch až mesiacoch. Neskôr bez určenej lehoty súd zašle žalobu na vyjadrenie žalovanej strane, ktorej dá lehotu 10 dní na vyjadrenie a  čaká na doručenie vyjadrenia. Pri absencii zákonnej lehoty vytýči termín prvého pojednávania mnohokrát po rokoch. Na prvom pojednávaní, podľa individuality sudcu, jeho skúseností a podstaty veci sa zvyčajne prečíta žaloba,   predložia návrhy na vykonanie  dôkazov, súd určí ďalší termín a  odročí konanie. Smutná prax.

Pán Borec, ani žiadny minister v predchádzajúcom období, neinicioval zavedenie záväzných lehôt, prípadne postupov, ktoré by urýchlili samotnú komunikáciu súdu a účastníkov konania. Hoci by postačili nepatrné zmeny :

Stanoviť lehotu od prijatia návrhu na zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. A ak  má návrh nedostatky alebo nespĺňa náležitosti podľa vymedzených pravidiel, má mať súd rovnakú  lehotu vyzvať účastníka konania na odstránenie nedostatkov.

Po splnení poplatkovej povinnosti alebo doplnenia návrhu stanoviť  konkrétnu lehotu na zaslanie výzvy odporcovi na vyjadrenie k žalobe  s termínom vytýčeného pojednávania. Počítaním termínov na doručenie, úložnej lehoty a termínov na podanie stanoviska sa dostávame k  40 dňovej lehote od termínu zaplatenia poplatku po prvý termín pojednávania. Uvedené je možné aj dnes pri štandardnom postupe súdu, ale nikto nie je viazaný žiadnou lehotou ani sankciou za nedodržanie lehoty a tak  doba od podania žaloby po prvé pojednávanie je alarmujúca. Samotnú komunikáciu by nepochybne skrátilo, ak by sa medzi náležitosti návrhu zaradila aj forma elektronickej komunikácie so záväznou elektronickou adresou pre fyzické a právnické osoby. Netreba chodiť ďaleko, iba do Čiech. Právnické osoby v Čechách majú Ministerstvom vnútra pridelenú elektronickú dátovú schránku, ktorá slúži pre doručovanie všetkých listín a rozhodnutí štátnej správy  automaticky zo zákona.

Minister pred voľbami tára, prezentáciou chimér chce osloviť sudcov a zaujať občanov. Ibaže to nejde. Ak súdy nebudú mať lehoty na fatálne administratívne úkony ako je výzva na zaplatenie súdneho poplatku, či výzva na doplnenie návrhu, kvalita súdnictva sa bude odvíjať od nekvalitného manažovania činnosti súdnych úradníkov, tajomníkov, asistentov  bez postihu zodpovedných sudcov a predsedov súdu.

Ministri, predsedovia súdov, samotní sudcovia by proti sebe poštvali  tichú veľmoc súdov   – vnútornú byrokraciu, ktorú priveľmi často využívajú na láskavosti práve oni. Rovnosť pred zákonom by znamenala čistú hru a pravidlá aj pre nich. Účastníci majú zákonom stanovené lehoty pre každý ich úkon. Súd nemá žiadnu lehotu, iba pre vydanie predbežného opatrenia. Je maximálne 30- dňová. Iba pri mediálnom tlaku predbežné opatrenia riešia do 24 hodín alebo na počkanie.  Väčšinu uznesení  v hraničnom termíne zamietnu alebo zašlú účastníkovi servilnú výzvu na doplnenie návrhu.

Pri vyjadrení Boreca smerom k advokátom, k navádzaniu klientov od ustúpenia sporov, aj laikovi muselo šklbať kútikom úst. Možnosť zníženia počtu sporov a zrýchlenia konaní aktivitami advokátov, ktorí potencionálnemu účastníkovi sporu vysvetlia, že šanca na úspech v spore je nulová , je iba ilúzia. Klient je v prvom rade jediným zdrojom príjmu advokáta. Povinnosťou advokáta je vykonať maximálne úsilie pre dosiahnutie práva klienta. Neviem si predstaviť advokáta, ktorý by klientovi nevysvetlil jeho právne postavenie, dôkaznú situáciu, šancu na úspech v spore a predbežnú lehotu trvania celého procesu. Každý advokát pri prevzatí zastupovania oboznámi klienta s najlepšou a najhoršou verziou rozhodnutia najmä v prípadoch, keď klient je v dôkaznej núdzi a  úspešnosť je závislá od poctivosti súdneho dokazovania. Nezastupovať niekoho len preto, že sám si nevedel obstarať alebo stratil dôkazy ešte neoprávňuje advokáta ho nezastupovať. Zvyšok je výhradnou záležitosťou vzťahu advokát – klient a zásahy do vzťahu by ohrozovali základy demokracie a právneho štátu.

Vzhľadom na marazmus v justícii, na odhadnutie šancí na úspech by advokát musel byť minimálne jasnovidcom, ak nie polobohom. V právnom štáte, kde sudca dodržiava zákony a nestranne vyhodnocuje listinné dôkazy v spise a dôkazy vykonané súdom, odhadnúť výsledok konania nie je náročné. Na Slovensku, kde výsledok ovplyvňuje predovšetkým sudca, ktorému spis napadol, nezanedbateľnou mierou na rozhodnutie vplýva pomer sudcu k napadnutej strane konania, vykonanie, či odmietanie dôkazov, nie je možné výsledok konania ani tušiť.

Pri Borecovom prezentovaní opatrenia, podľa ktorého účastník sporu bude mať právo predložiť dôkazy  do termínu uloženého súdom, a po termíne sudca na nové dôkazy nebude musieť prihliadať  minimálne zamrzne úsmev, nakoľko v mnohých konaniach účastník  získa dôkazy postupne. Borecove  opatrenie  iba nesprávnym a nezákonným rozsudkom dá punc zákonnosti a v podstatnej miere zníži už i tak vážne naštrbenú dôveryhodnosť justície.

Pán Borec zrejme s odstupom času pozabudol, čo musí návrh obsahovať. Každý účastník konania je viazaný povinnosťou uviesť a označiť dôkazy. Súd má povinnosť dôkazy vykonať alebo odôvodnením ich odmietnuť a okolnosti zistené počas priebehu konania majúce vplyv na rozhodnutia vykonať  adekvátnou formou (vyžiadaním stanoviska, znaleckým posudkom, atd.). Idealizovaná predstava o vydaní rozsudku na prvom pojednávaní, by vyžadovala rozsiahle zmeny súdneho poriadku a úpravu práv procesných strán. Výsluch ktoréhokoľvek svedka, či prezentácia dôkazu môže vyvolať potrebu vykonania súvisiaceho dôkazu a povinnosťou súdu je v každom štádiu konania postupovať objektívne. V praxi pre napadnutie akéhokoľvek rozsudku postačuje ak súd nejaký dôkaz nevykonal, alebo vyvodil nesprávny právny názor z dôkazu. Ak minister chce rýchlejšie rozhodovanie, musí zasiahnuť do povinností účastníkov, sudcov vo viacerých častiach zákona a nesmie porušiť právnu zásadu spravodlivosti konania.

Zmysel pre recesiu pán minister nestratil ani v závere relácie, rozveselil divákov rozprávkou o novom etickom kódexe,  zefektívnení práce sudcov a ich trestaní v disciplinárnych konaniach. Stav justície na Slovensku je dlhodobo katastrofálny, vymožiteľnosť práva nízka. Pre sudcov, ktorí zneužívajú právomoc s vedomím, že ich trestná činnosť sa i naďalej bude nazývať procesnou chybou, či právnym názorom strašenie disciplinárkou, či percentami platu je  kódex sudcu iba materiálom na prezentáciu  morálnej očisty súdnictva. Predstava zodpovednosti predsedu súdu za chod súdu, sudcu za priebeh konania, tajomníkov, úradníkov a asistentov za to, že svedomite a urýchlene vykonávajú administratívno – procesné úkony je iba diletantizmom zakoreneným v súdnom poriadku, ktorý benevolentne nestanovuje žiadne lehoty a sankcie pre štát a súdny systém.

Nuž a snaha zasahovať do dôkazného procesu, bez vyjasnenia súvislostí a ústavných práv účastníka zaručujúcich spravodlivý proces, je veľmi zlou vizitkou nielen pre ministra, ale aj advokáta.

Po tridsiatich minútach relácie bežný občan pochopil len to, že pán minister sa rozhodol  posilniť kompetencie sudcov,  oklieštiť práva účastníkom konania a dať punc zákonnosti nesprávnym a nezákonným rozsudkom.

Teraz najčítanejšie