Prečo (ne)voliť iba ženy

Zásada in dubio pro reo alebo v pochybnostiach v prospech obvineného, zdá sa, v politike a vysokých funkciách platí výlučne pre mužov.

„Vo voľbách budem voliť podľa odbornosti, nie podľa pohlavia“, „prečo mám voliť iba ženy a znižovať odbornosť v parlamente“, „čo z toho, keď tam budú ženy ako pani Tabak“…a tak podobne.

Spochybňoval snáď niekto niekedy úroveň parlamentu na základe oveľa početnejšej vzorky zlých mužských príkladov ako Danko, Fico, Kotleba, Mečiar, Blaha a stovky iných, ktorých meno si nikto ani nepamätá, ani tam nič neurobili a tá odbornosť im zrejme tiež niekam ušla?

Nie.

Lebo zlyhania mužov sa posudzujú individuálne, zatiaľ čo zlyhanie ženy sa hneď pričíta celému pohlaviu. Viď fráza „žena za volantom“, napriek tomu, že štatisticky z pohľadu poisťovní sú muži rizikovejšia skupina. Inak obľúbená fráza mojej sestry, čo iba potvrdzuje fakt, že negatívne stereotypy voči ženám majú nielen muži, ale aj ženy.

Ako však možno uspieť v západe keď časť Vášho mužstva hrá podvedome proti Vám?

Pretože ženských vzorov je v politike výrazne menej a slovenčina používa generické maskulínum, mozog si pod pojmom politik automaticky predstaví muža. Kto všetko vás v úvode napadol, kým ste zistili, že chirurg je chlapcova mama?

Nielen mužov však hnevá výzva, aby voliči krúžkovali ženy. Nezabúdajme na ženy, ktoré nie sú bláznivé feministky, vypracovali sa samé a nepotrebovali nikoho pomoc a diskriminácia neexistuje. Chudáci muži…veď kto by sa chcel vzdať svojich výhod (teda možno okrem tých „slniečkarských woke neomarxistov z bratislavských kaviarní, ktorých platia Sorosove mimovladky)?  Podľa sudkyne Ruth Ginsburg nikoho neiritovalo, že sudcami boli iba muži. To isté platí pre parlament. Alebo riadiace funkcie. Prišlo snáď k zmene sebareflexiou spoločnosti?

Nie (potrebné boli tie „hysterické“ feministky, vojna, potreba nahradiť dovtedy nenahraditeľných mužov a veľké množstvo osvietených mužov).

Namiesto toho spoločnosť prišla s tvrdením o nižšej inteligencii žien, potrebe ich chrániť (napr. pred rovnosťou a rodovo podmieneným násilím, fuj Istanbulský dohovor) alebo ich nezastupiteľnej úlohe v domácnosti a poslaní matky.

Čo nás privádza k ďalšej prekážke, ktorej ženy musia čeliť – starostlivosti o rodinu a domácnosť. Slovami klasika „muž prichádza domov k večeri, žena prichádza domov postarať sa o deti a pripraviť tú večeru.“ Ženy, si musia pred politikou vyriešiť ešte aj domácnosť, kým mužskí kandidáti tú domácnosť zväčša nechajú na svoju ženu a môžu primárne riešiť seba.

Samozrejme to neplatí univerzálne, a vy a xy vašich známych to máte doma inak, ale aj tak to je realita väčšiny domácností.

A v neposlednom rade by sa nemalo zabúdať na osobné, nenávistné útoky voči ženám sexuálnym násilím, urážky a komentáre o ich vzhľade, poznámky o materstve a rady ako ísť radšej vyprážať rezne…Až sa jeden čuduje, prečo sa tam vôbec tie krehké, nežné stvorenia vôbec tlačia, veď ich tam tí veľkí, silní muži asi zjedia…

Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že z väčšieho zastúpenia žien profitujú všetci. Už sme asi zabudli, ako si s pandémiou lepšie poradili krajiny, na čele ktorých boli ženy.  Fun fact, nenávidené mimovládky zistili, že pri riešení chudoby je efektívnejšie zamerať pomoc na ženy, ktoré ju využili v prospech rodiny a komunity, zatiaľ čo muži ju oveľa častejšie preflákali napr. na alkohol, hazard a ženy (podobnosť s viacnásobným premiérom a jeho bandou čisto náhodná).

A tak s naučenou bezmocnosťou ďalej sucho konštatujeme, že to síce nie je spravodlivé, ale vždy to tak bolo, tak sa s tým zmierte…

…veď čo ak by sme sa náhodou mohli mať lepšie???

Ženám nechýba odbornosť, chýba im priestor a príležitosti. Chýba im podpora, prostriedky a benefit of doubt, ktoré majú muži. Ženy tvoria polovicu spoločnosti, prinášajú inú perspektívu a skúsenosti, a preto majú právo byť pomerne reprezentované pri rozhodovaní a riadení. Ako krajina prehnitá korupciou si zaslúžime mať líderky, ktoré netrpia pliagou, ktorá je nešťastím všetkých krajín poznačených korupciou – syndrómom „Big Man“.

Napriek tomu však veľká časť spoločnosti k ženám stále pristupuje ako k majetku, ako k deťom, o ktoré sa treba starať, hoci na nich necháva ťarchu a zodpovednosť za budúce generácie, len aby si následne pripísala všetky zásluhy za ich výchovu (alebo prácu v zamestnaní). Vnucuje im svoje názory, snaží sa rozhodovať o ich telách…

A preto v sobotu pôjdem voliť odbornosť. Pôjdem voliť ženy, nech je Slovensko lepšie a parlament rôznorodý ako naša krajina.