Koho budem voliť budúcu sobotu a prečo

Ako som spomenul v článku, strane, ktorú budem vo volebnej komisii zastupovať, hlas nedám, lebo nemá šancu prekonať 5-percentnú hranicu na vstup do parlamentu. Možno niekedy v iných voľbách v budúcnosti sa mi podarí dať jej hlas, keď/ak sa k 5-percentnej hranici aspoň realisticky priblíži.

Úplne mi však stačia traumatizujúce skúsenosti z volieb v rokoch 1992 a 2020, keď môj hlas prepadol. V roku 1992 som (ak si dobre spomínam) volil Miklošovu DS (môj prepadnutý hlas potom gaunerskému duu Mečiar – Klaus uľahčil roztrhnutie Československa bez súhlasu obyvateľstva); pred tromi rokmi som zasa dal zbytočný hlas Hlinovmu KDH.

Nerád by som ešte niekedy v budúcnosti zažil, že môj hlas vo voľbách prepadne – preto budúcu sobotu nebudem voliť žiadnu stranu, ktorej hrozí, že 5-percentnú hranicu neprekročí.

Čiže nebudem voliť ani SaS, ani Demokratov, ani KDH (to by som pri jeho terajšom nekompetentnom vedení v podaní Milana „Pliagy“ Majerského nevolil, ani keby malo garantovaných 10 percent), ani OĽaNO (vystrájania trnavského otreštenca za posledné tri roky na výslní už bolo viac ako dosť).

Nebudem, pravdaže, voliť ani favorita volieb, boľševicko-fašistickú opachu; rovnako ani jeho pionierika, dlhoročného poslušného služobníka; a, samozrejme, ani revúckeho pseudokapitána; už vôbec nie kovaných fašistov.

Zostáva mi teda vlastne jediná voľba: PS. Čo sa dá robiť!

Celkovo nemám rád ľavicové strany. Typicky totiž popierajú zásadný princíp, ku ktorému sa hlásim: že každý z nás je primárne sám za seba zodpovedný, za svoj vlastný život – preto za svoj zbabraný život nemáme viniť všetkých naokolo (len nie seba); nemáme očakávať a požadovať, že práve štát to bude, ktorý nás (za spoločné peniaze, čiže za peniaze iných ľudí) vytiahne zo šlamastiky, atď. atď., čo sú typické ľavicové postoje.

Takisto sa hrozím politickej korektnosti – tejto choroby zmýšľania, ktorá sa ako mor šíri z Ameriky do Európy a už aj k nám na Slovensko a ktorú považujem za najväčšie ohrozenie slobody prejavu od pádu komunistického režimu. Jordana Petersona považujem za plytkého pseudomysliteľa, ale v tejto veci má pravdu. Je známe, že práve ľavičiari vrátane Progresívneho Slovenska si na politickej korektnosti zakladajú.

Ako človek, ktorý si na živobytie zarába slovenčinou, vnímam aj ťažkopádne ľavičiarske pokusy vnášať do jazyka „rodovú rovnováhu“. Ešte v angličtine s jej na kosť a kožu zredukovanou gramatikou sa to možno horko-ťažko darí, ale v slovenčine, ktorá je „presiaknutá generickým maskulínom“, takéto snahy neraz trápne zlyhávajú. Bratislavský primátor Vallo vytrvalo oslovuje „občanov a občianky“ – nikdy nie iba „občanov“, lebo to by predsa znamenalo „diskrimináciu obyvateliek Bratislavy“.

Súhlasím, že je vhodné vyjadrovať sa čo najcitlivejšie, čo najviac dbať na „rodovú rovnováhu“, ale všetko s mierou, prosím! V podaní ľavičiarov to už neraz zachádza do kŕčovitosti jazyka, a keď ešte nebodaj nimi samými preferovaný spôsob vyjadrovania začnú panovačne vymáhať od všetkých a vnucovať ho celej spoločnosti (v Amerike sa to už deje) – tak je zle. V Amerike už sú známe početné prípady trestania ľudí za to, keď osobu na prvý (aj druhý a tretí) pohľad pôsobiacu ako muž odmietnu označovať ňou „preferovaným zámenom“ ona.

Takéto (jazykové aj nejazykové) excesy sú však nič oproti nebezpečenstvu, ktoré vidím v tom, keby sa moci na Slovensku už znova uchopil bývalý trojnásobný premiér, ktorý sa v posledných mesiacoch v záujme nahonobenia percent od dezolátnej časti spoločnosti premenil – za neúnavnej pomoci svojho blahého Goebbelsa – na nefalšované protofašistické monštrum.

Nesúhlasím preto s pochabými ultrakonzervatívnymi hlasmi z akoby kresťanských kruhov, ktoré najväčšie ohrozenie Slovenska v súčasnosti vidia v strane Progresívne Slovensko a v tom, o čo sa PS snaží.

Už väčšiu zaslepenosť si predstaviť neviem. Fašisti najrôznejších odrôd nám tu zúria priamo pred očami, ale ultrakonzervatívne „kresťanské“ kruhy vidia najväčšie ohrozenie Slovenska v progresívcoch? Tomu sa povie „pre stromy nezbadať les“ – teda nezbadať to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré v podobe fašistov na Slovensko číha.

Ultrakonzervatívci zabúdajú, že aj keby Progresívne Slovensko nebodaj vyhralo voľby, bude to len víťazstvo veľmi tesné a na prípadné vládnutie bude premiér Šimečka potrebovať koaličných partnerov, ktorí PS „postrážia“, aby nemohlo presadiť žiadnu z radikálnych súčastí svojho programu.

Varovania pred PS a strašenie Progresívnym Slovenskom, ako ho do sveta v týchto týždňoch a dňoch vysielajú ultrakonzervatívci, sú preto podľa mňa varovania falošné a len pomáhajú tomu, aby vo voľbách na Slovensku budúci týždeň vyhrali fašisti. Tí sa potom nepochybne budú snažiť o odtrhnutie Slovenska od západnej časti Európy a jeho presun do ruskej (možno aj do čínskej) sféry vplyvu.

Voľbu PS mi značne uľahčí, že má na kandidátke veľmi kvalitných ľudí.

Krúžkovať budem predovšetkým bývalého policajného prezidenta Spišiaka (mentora dnešného policajného prezidenta, „rytiera bez bázne a hany“ Hamrana), ktorého považujem za ideálneho budúceho ministra vnútra.

Krúžkovať budem aj obidvoch teológov na kandidátke Progresívneho Slovenska (Prostredník, Kocúr) – reku, keď už „musím“ s nechuťou voliť ľavicovú stranu, tak aspoň na jej kandidátke, v záujme „ideovej rovnováhy“, zaškrtnem teológov.

Štvrtý krúžok dám zahraničnopolitickému expertovi PS Valáškovi, lebo hoci s viacerými jeho postojmi z posledných rokov nesúhlasím, v situácii, keď sa novodobý ruský Hitler vrhol na nášho východného suseda, je pre bezpečnosť Slovenska kľúčové zdôrazňovať našu príslušnosť k NATO a Európskej únii, čo Valášek robí vynikajúco.

Ako ilustračný obrázok tohto článku pripájam svoj tip, ako to vo voľbách dopadne budúcu sobotu. (Ďakujem šikovnému kolegovi u jedného z mojich klientov, ktorý naše tipy spracoval do takejto prehľadnej grafickej podoby.)

Graf ukazuje len môj tip – nie želanie ani preferenciu, ako by to budúcu sobotu malo dopadnúť.

Na druhej strane aj do mojich tipov volebných výsledkov sa čiastočne premietli moje želania. Som totiž presvedčený, že ani OĽaNO, ani KDH si nezaslúžia, aby sa do parlamentu dostali. (Že si to nezaslúži ani multiotec s kačacím háremom, netreba extra rozoberať.)

Zároveň je pravda, že ak sa ani OĽaNO, ani KDH do parlamentu nedostanú, uľahčí to nástup fašistickej vlády na Slovensku.

Slovensko čakajú dramatické a tentoraz asi bez preháňania osudové týždne.