Denník N

Favorable omens

*

Je dobre.

Mesiac,

na ktorom oči môžeš hojdať

a vysypané hviezdy

vidíš:

Nemusia byť len popadané.

 

Aj tak je dobre,

pretože nikdy nie si ďalej,

ako sa milujeme.

Pozývaš od zeme

bezbreho,

aby bolo Tvoje nebo.

 

*

 

Keď diaľka spája,

má zmysel

nádej uložená v nebi.

 

Len v Tvojej dlani

preložíme stranu.

Je čas sa nadýchnuť.

 

*

 

Občas sme

zbožňované kvety.

 

Niekedy

zamrznuté kvety.

 

Občas len

vysušené kvety.

 

A občas

rozložené kvety

 

zo všetkých strán dlaní

sme sa prebudili,

 

dočkali príchod Ty,

kde nie sú háčiky

 

*

 

Si všetko

za všetkým.

 

Tancujúci

ako ďalší rok.

 

Vždy lepšie

ďakujem,

 

o ktoré oprieme

svetlo na záväzok.

 

Iba niekde je boj,

chrbát pred tichom.

 

Len Teba hľadám.

Láska je skratkou.

 

*

 

Stávame sa, sme

stopami ciest.

 

Veci sa roztočili,

bránime ako jeden.

 

Vo vnútri pamätáme.

Dávame veľký pozor,

 

do prázdna nevpustíme

zlo a ani v malom.

 

*

 

Chceli by sme

len niečo navyše:

prekročiť hranice

tu a tam

 

v záplave hviezd

spojení v nehe,

nech nám to zostane

posvätí želanie.

 

*

 

Túžim sa premodliť

do Tvojho srdca.

 

Do Tvojho dobra

zakrútiť smiech.

 

Nech sa už zažne

z vírivky ciest

 

a slov v koncoch

naspäť, kde znieš

 

*

 

Sú ľudia,

ktorým nestačí odpustenie.

 

Veríme,

že sme ich ešte nestretli.

 

Medzi slovami

tvrdosť nikoho nechráni.

 

Len Ty – tak vzácny,

aby sme Ťa len – tak menovali.

 

*

 

Čo Ťa utají navždy?

Snehy sa topia

a pocit môže lietať.

 

Kus srdca

obmäkčil úsmev,

jedna celá nota.

 

Natoľko sa dávaš,

aby sme si rozumeli

v potlesku drám,

 

aby nás ticho mohlo objať,

keď sme sa chytili

piesne vetra.

 

*

 

Vieme, že bude dobre,

nejako určite

 

držíme kríž v objatí,

všetko nad svoje sily.

 

Rozmetieš myšlienky,

opäť bude jar,

 

vietor vo vlasoch a vôňa

pokory zblízka.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

"Dříve než naši domnělou víru přeneseme do života, museli bychom nejprve na naší lásce k bližnímu odečíst, zda vůbec tolik víry máme. Jenom tak stojí víra na zemi. Teprve potom se můžeme snažit oba vztahy, které ve skutečnosti jsou jedním, nechat spolu růst. Cesta nebude snažší, ale alespoň je vyloučen klam, že víru již žiji, ale lásku k bližnímu ještě ne." (F. Jalics, SJ)