Zrážka dvoch svetov alebo Komu to o týždeň nehodiť
Udialo sa tu niečo zvláštne, nevídané a nepoznané. Zrazili sa tu dva opačne točiace svety a tým pozornejším počas piatich mesiacov z tohto veľkého tresku niekoľkokrát zazvonilo v ušiach. Niekomu pozitívne, niekomu negatívne. Čo za svety sa to vlastne zrazili?
Jedným z nich je svet, ktorý vo vláde a v parlamente otvorene vidíme zhruba od roku 2016. Politika v ňom zdevalvovala na úroveň jednoduchej zábavy pre ľudí. Aká je úroveň kultúrneho rozhľadu a kritického myslenia voliča, taký „program“ chce od politikov. Tí pre svojich divákov ochotne servírujú to, čo na nich funguje. Kto veľa útočí, kričí, intriguje, uráža, ponižuje a klame, má najväčšiu sledovanosť a podporu. Hulvátstvo a hrubá sila sa stali bežným pracovným nástrojom a náplňou práce nie je verejná služba, ale snaha o systematické a úplné zničenie svojho oponenta. Salámová radikalizácia Slovenska dospela až k dvojnásobnej vražde na Zámockej, útokom politikov na maloleté deti ich oponentov a posielaniu nábojníc prezidentke. Tiež je to svet špekulantstva, vypočítavosti, zlomyseľnosti a amaterizmu. Volič to vo výsledku vidí ako svet jednoduchých riešení na zložité problémy. Do zdravotníctva „naženieme“ mladých absolventov, vysoké školy sa zlepšia vyšším predpísaným počtom docentov na št. program, deti zachráni pred obezitou tretia hodina telesnej, na hranice pošleme armádu a políciu, budeme mať „národnú protimedvediu stratégiu“, reťazce prinútime predávať potraviny lacnejšie, postavíme byty, zlacníme hypotéky atď. Skrátka, po septembri tu zmiznú všetky problémy a ľudia sa konečne budú mať lepšie, ako tomu malo byť podľa predvolebných sľubov už dávno…a to všetko v čase, kedy kvôli dlhodobému zanedbaniu hrozí kolaps alebo zhoršená dostupnosť detskej zdravotnej starostlivosti a v roku 2025 nám môže v školách chýbať takmer 8600 učiteľov.
Ten druhý svet vytvorila súčasná vláda. Po prvý raz v histórií Slovenska sa vo vláde ocitli na všetkých ministerských stoličkách odborníci bez politického trička. Do funkcií išli ako profesionáli, vďaka čomu sme mohli 5 mesiacov pozorovať niečo, čo sme tu ešte nemali – ako vyzerá nemarketingová vláda, ktorá nemusí pol roka pred voľbami narýchlo „asfaltovať“ politické body a jej pracovným nástrojom nie je ani denné lopatkovanie hnoja, politikárčenie a oportunizmus. Nemali sme tu teda tradičnú predvolebnú vládno-poslaneckú reality show, ako ju poznáme, ale niečo celkom iné – „nudný“ program. Nudná vláda je niečo, čo sme tu nutne potrebovali, iba sa obávam, že tu bola príliš krátko a tento priaznivý stav sa tak skoro nezopakuje. Od začiatku pôsobenia Ľudovíta Ódora na premiérskej stoličke sme videli veľmi osviežujúcu snahu nenechať sa vtiahnuť do primitívnych konfliktov, nepolarizovať verejnosť a hlavne snahu venovať sa svojej práci.
Už krátko po nástupe do funkcie odkázal premiér poslancom, že návrhy zákonov, ktoré do volieb predložia, by mali mať kryté rozpočtom alebo by ich nemali podávať vôbec. Stručné a vecné pomenovanie problému, že poslanci chcú robiť kampaň formou populistickej hitparády a platiť ju sekerou v štátnom rozpočte. Na problém s neudržateľnosťou verejných financií upozornila aj rada pre rozpočtovú zodpovednosť a viete čo? Napriek tomu, že je pred voľbami, to nikto z vlády tejto rade rozhorčene nevrátil nejakou poznámkou v žumpovom skupenstve a nezačal chlácholiť voličov, že sú to prehnané hrozby. Práve naopak, obe strany hovoria o tom, že štát musí konsolidovať svoje hospodárenie a ministerstvá k tomu pripravujú podklady, aby budúcej vláde ušetrili čas. Ostáva dúfať, že tieto návrhy nebudú poslané do zabudnutia iba preto, aby politici sľubujúci druhé Švajčiarsko nemuseli po voľbách povedať, že na to nemáme peniaze a sľuby z bigboardov vyleteli von oknom rýchlosťou priemerného kritika režimu v Rusku. Zrejme sa nikto nečuduje, že vláda odborníkov nezískala od poslancov dôveru. To by tak bolo, aby plné kompetencie získala vláda, ktorá nastavuje zrkadlo poslaneckému plénu. Prečo však nemajú našu dôveru práve takýto ľudia? Namiesto toho sa veľké množstvo voličov dobrovoľne necháva posadiť do toxického kolotoča a volí ľudí, ktorí už dôveru dostali, sklamali a teraz si ju sladkými rečami o zázračnom vyriešení niektorých skutočných, ale často skôr len domnelých vyfabrikovaných problémov pýtajú znovu.
Pri pohľade na volebné preferencie strán si začína možno nejeden človek želať, aby sa neschopnosťou vytvoriť parlamentnú väčšinu predĺžilo funkčné obdobie súčasnej vlády. Podľa posledných prieskumov to totiž vyzerá na vládu červeno-hnedého populistického mixu, alebo vládu, v ktorej bude sedieť nejedna pridrahá nevesta. Mnohé strany potácajúce sa na hrane zvoliteľnosti resp. hlboko pod ňou sa stále tvária a pasujú do úlohy tých, bez ktorých to nepôjde. Egá prevyšujú triezve hodnotenie svojich šancí, a tak tu máme na výber všelijakých modrých, demokratické jablká, aliancie a mnoho ďalších planktónových strán, ktoré veľmi pravdepodobne iba odčerpajú inak demokratické hlasy. Akýkoľvek kompromis, hoc aj s nejakou drahou nevestou (nie s tou!), bude zrejme lepší, než vláda človeka, ktorý má strach, chce pomstu a naplniť mu ju ochotne pomôžu napríklad tí, ktorí nie tak dávno organizovali fakľové pochody a hádzali dlažobné kocky. Stále je z čoho vyberať a do parlamentu sa môžu dostať strany či ľudia, vďaka ktorým by nemusel byť ani politický pat, ani vláda, ktorej primárnym programom bude, že nevyhrali tí druhí. Ak má nastať ten toľko očakávaný zlom, možno treba zlomovo aj voliť a vyberať nie podľa merania hlasitosti kriku, počtu radikálnych vyjadrení alebo veľkoleposti predvolebných sľubov. Vláda odborníkov ukázala, že to ide aj inak a Slovensko sa blíži do stavu, kedy to v záujme záchrany pred krachom aj bude musieť byť inak.
Milý slovenský volič, prosím ťa, hlavne choď voliť, nezostaň doma! A pamätaj, nie je žiadnou hanbou žiadať, aby ťa zastupovali ľudia, ktorí sú, v pozitívnom zmysle slova, lepší, než ty. Vypýtaj si, pre zmenu, odbornú špičku Slovenska, ktorá v ovzduší systematického znevažovania vzdelania, kultúry a morálnej integrity zatiaľ odoláva a neodišla žiť a pracovať do ľudsky aj finančne neporovnateľne lepších podmienok v zahraničí!
