Diagnóza F63.0, časť 6 – Od zábavky k závislosti
Radek John, Memento
Citát z mojej obľúbenej knihy, dialóg terapeuta a pacienta. Síce tu ide o drogy, psychoaktívne chemické látky, ale závislosti sú ako výhonky zo spoločného kmeňa – čo platí pre jednu, v mierne pozmenených variáciách sa opakuje u všetkých. Odkedy už môžeme hovoriť o chorobe? Prebieha to nenápadne, postupne, plazivo, žiadne slávobrány, ohňostroje, girlandy, kvety, nadšené jasajúce davy… Iba v treťotriednych filmoch si človek večer ľahne do postele zdravý a ráno sa zobudí ako závislák.
Asi je zakódované v našom genóme, že chceme stále viac a viac. Nech ide o ľubovoľnú cennú komoditu, vždy používame rovnaký vzorec, teda aspoň väčšina populácie – to, čo sa nám dnes javí ako luxus, bude zajtra šedý priemer, no a pozajtra akútny stav núdze. Platí to aj v globálnej sfére. Ako by sa inak dalo vysvetliť, že krajina s najväčším územím na planéte vyvíja kriminálne aktivity, aby si ho ešte zväčšila? No a podobne to funguje aj pri tipovaní, práve to nás ženie do závislosti. Vyhráš tisícku, no tešíš sa sotva pár sekúnd, lebo ti hneď vletí do hlavy myšlienka, že si mal staviť dvojnásobok a vyhral by si viac. Na druhý deň teda vrazíš do hry dve tisícky a ak to vyjde, proces sa opakuje. No a keď nebodaj prehráš a si už lapený, je to ešte horšie, dáš do toho násobne viac, aby si kompenzoval straty. Ak už nemáš nič, tak si požičiaš (ukradneš, pre závisláka v terminálnom štádiu sú tieto pojmy synonymá). A ako to postupovalo u mňa?
Viktória ma balí nenápadne. Chvíľu sa zdá, že mi iba pribudol neškodný koníček, veď v podstate sa nič nezmenilo. Stále chodím do školy aj do posilňovne, usilovne hrávam tenis, no a nezanedbávam ani kamarátov, Miša a klub. Stretnutia s bohyňou sú nepravidelné a raz sa dokonca stane, že z pobočky zdúchnem bez vášnivej rozlúčkovej pusy, bez čerstvého tiketu vo vrecku. Jednoducho mi žiadny duel nepadol do oka. V neskorších štádiách choroby to už funguje inak, ak narkoman v absťáku zháňa heroín a osvedčený díler nemá tovar, kúpi čokoľvek od hocikoho. Keď pravý gambler prikvitne do stávkovej kancelárie a ponuka ho nezaujme, nakoniec zmanipuluje sám seba a vrazí majetok do poriadnej idiotiny. Ešte však nie som v terminálnom štádiu. Ak sa mi miera rizika zdá privysoká a kurzy žalostné, otočím sa a idem preč, ako každý normálny človek.
V apríli sa veci pohnú. Na Sylviu som sa vykašlal, letný semester je ľahký a v klube brigádujem len dvakrát týždenne, takže sa môžem intenzívne venovať Vikinke. Investujem do nej šialené peniaze. Nechcem dopadnúť ako žobráci, čo tipujú za tridsať korún a kamarátom so slzami v očiach ukazujú tikety, na ktorých ušli dve či tri drobnosti. Priazeň osudu sa však odkloní, najprv zlyhajú dva tenisové tipy za päťsto korún, potom stratím tisícku kvôli futbalovej Sparte. Vždy odíde iba jeden zápas, jasné, musím pritvrdiť!
Rozhodnem sa, že na absolútne tutovky stavím celé dve tisícky. V Mníchove a Dortmunde sa začínajú majstrovstvá sveta v hokeji a okamžite mi padne do oka duel federálnych expartnerov s Nemcami. Česi určite vyhrajú, Germáni sú doma a vlani milovaných susedov potrápili, takže vo Viki asi vypíšu zaujímavé číslo. Paráda, okrúhla dvojka! Dám k tomu ešte čosi ľahké z NHL za jeden a pol a hneď sa výsledný kurz vyšplhá na tri a eventuálna výhra na šesťtisíc korún. Na študenta slušné.
Pondelok, devätnásty apríl. Už viem, že zámorská liga klapla a ide o šesť tisícok. K televízoru sa posadím hodinu pred štartom prenosu, nechty obhryzené do krvi, neuveriteľný adrenalín!
Česi vyhrali, získal som šesť tisícok, mal som obrovskú chuť zvyšovať stávky, ale zrazu sa mi fatálne prestalo dariť. Po pár dňoch som bol na nule. Nemal som nič, ani na jedlo, ani na vlak, dokonca ani na dobrý tiket, čo by ma mohol zachrániť. Čo robiť? Práve vtedy som brigádoval v štýlovom klube ako čašník, šéf mi dôveroval a dal mi kľúče od krámu aj od pokladne, mohol som tam stvárať prakticky hocičo. Len pred mesiacom by mi čosi také ani nenapadlo, ale proces zozávislovania už tak pokročil, že som si prvý raz položil hamletovskú otázku v gamblerskej verzii – kradnúť či nekradnúť? Hoci závislák používa skôr eufemistický variant Požičať si či nepožičať si?
Pôžička či krádež? Pre gamblera jednoznačne pôžička, veď predsa tie prachy nechce minúť! Iba si ich zoberie, zanesie do stávkovky, šmarí na tiket, počká na výhru, vyberie ju, sekeru vyrovná a zvyšok je jeho. A že si peniaze od majiteľa nevypýtal? Dlabať na to, on by mu ich nedal a aj tak by tam celý čas iba bohapusto ležali, tak čo! Ja som si takto “požičal” trikrát, prvý raz od zamestnávateľa a šéfa klubu Miša, dvakrát od rodičov. Áno, od vlastných dôverčivých predkov, dofrasa, toto som urobil, pri plnom vedomí! A strašne ma trápilo svedomie, hoci de facto to bolo jednoduchšie a bezpečnejšie, veď naši by ma neudali, nenaháňali po súdoch… Ale cítil som sa príšerne, neskôr tu o tom čosi napíšem. Zatiaľ si prečítajte z Gamblera, ako to bolo s Mišom a klubom a ako to spečatilo môj prerod na pravoverného závisláka:
Ale veď klubová pokladňa je po víkendovej akcii prepchatá bankovkami! Navyše Mišo ju do piatka nevyprázdni, išiel na týždňový výlet do Jasnej, no a dnes večer sa prezlečiem za čašníka, kľúče od baru mi veselo zvonia vo vrecku. Zajtra hrajú Česi o postup do semifinále s Talianmi, kurz je iba jedna pätnásť, ale keby som si požičal…
A tak zoberiem šéfovi a kamarátovi dvadsať tisícok a vrazím ich do tutového hokeja, viem o tom len ja a moje čerstvo septické svedomie. Obyčajný úver, iba na jeden deň. Ak sa však slovanskí bratia pred štvrťfinále náhodou zle vyspia, bude z toho krádež!
Ale chlapci ma nesklamú, rozbijú makarónov osem jeden. Trpím len päť minút, do druhého gólu, po ňom vyletím zo stoličky ako vystrelený a tancujem po televíznej miestnosti. Kamaráti ma nechápu, každý roduverný Slovák predsa praje českým hokejistom len to najhoršie. Po prvej tretine už vymýšľam, do čoho investovať výhru a ako čo najšikovnejšie vrátiť peniaze, aby si defraudáciu nikto nevšimol.
Potom sa pani Fortúna zblázni, posledné štyri zápasy majstrovstiev natipujem správne. Zlato získajú Rusi, Kanada sa po neľútostnej prestížnej bitke s červenými na duel o tretie miesto vykašle a hanebne ho prehrá. Z ničoho nič mám v peňaženke štrnásť tisícok!
