Byrne a Feser: Je pohlavie (sex) binárne?

Nedávno sa mi do pozornosti dostal zaujímavý sled blogov od filozofa Edwarda Fesera a Alexa Byrna a ich rozdielnom pohľade na otázku: „Je pohlavie (sex) binárne?“ Teda, nepozerajú sa na to, či je moderná genderová teória pravdivá. Byrne je jej zástancom, zatiaľ čo Feser nie, no Feser sa stavia do pozície, kedy ju považuje za pravdivú. To robí preto, aby sa spolu zamysleli nad tým, že pokiaľ máme rod (gender) oddelený od tela a, ako to niektorí tvrdia, rod môže byť nebinárny, tak je možne aj to, aby bolo nebinárne aj pohlavie? V dnešnej dobe “bizárností”, ktoré ponúka moderná gender theory je vhodné zamyslieť sa aj nad touto otázkou s pomocou dvoch filozofov.

Gaméty a chromozómy

Byrne vraví, že je chybou argumentovať tým, že pohlavie človeka je určené jeho chromozómami či pohlavnými orgánmi. Preto je podľa neho aj podobne chybné argumentovať chromozómami ako XX či XY ako dôkazmi proti nebinárnosti pohlavia. Podľa neho sú chromozómy a genitálie len odzrkadlením hlbšieho rozdielu, preto sa pýta:

Byť chromozomálne ženského pohlavia znamená mať pohlavné chromozómy typické pre (ľudské) ženy; byť genitálne ženského pohlavia znamená mať genitálie typické pre (ľudské) ženy atď. Ale čo to má byť, jednoducho, ženské alebo mužské pohlavie?

Byrne nám odpovedá s ohľadom na gaméty, ktoré telo produkuje takto:

Konkrétne, ženské pohlavie produkuje veľké gaméty (reprodukčné bunky) a mužské pohlavie produkuje malé. (Keďže neexistujú žiadne druhy s treťou strednou veľkosťou gamét, existujú len dve pohlavia.) Pohľad na obrovskú rozmanitosť samíc a samcov v živočíšnej a rastlinnej ríši potvrdí, že neexistuje nič iné, čo by pohlavia mohli byť. Napríklad rovnica typu: samica=XX je zmätočná zo základného dôvodu, ktorý nemá nič spoločné s ľudskou chromozomálnou variáciou: samice mnohých druhov majú buď rôzne chromozómy (ako u vtákov), alebo nemajú žiadne pohlavné chromozómy (ako u niektorých plazov). Systém XX/XY je len mechanizmus, ktorým sa placentárne cicavce, ako sú ľudia, zvyčajne stávajú samicami a samcami; iné zvieratá a rastliny používajú rôzne prostriedky na dosiahnutie rovnakého konečného výsledku.

Esencie a vlastnosti

V tomto momente komentuje túto Byrnovu analýzu Feser ako zástanca Aristotelovsko-Scholastickej školy. Jedným z hlavných princípov tejto školy je rozlišovanie medzi tým, čo niečo je a vlastnosťami danej veci. Čo niečo je určujeme v podobne esencie tej danej veci (napr. ľudská esencia byť človekom) a jej vlastnosťami (ľudia vedia bežne rozprávať, chodiť, atď.). Teda vlastnosti v tomto prípade plynú z esencie toho, čo niečo je, ale nie sú jej identické – kapacita vedieť rozprávať je kapacita vlastná ľudskej esencii, teda je jednou z jej vlastností.

Niektorí ľudia nevedia hovoriť, čo len znamená, že táto kapacita bola nejakým spôsobom napr. zablokovaná (zranenie mozgu, demencia, atď.) Teda neplatí, že kapacita vedieť rozprávať nie je vlastnosťou, ktorú majú ľudia, platí len, že nie vždy je táto kapacita dosiahnutá.

To, čo Byrne navrhuje vo svojom vyššie citovanom odstavci, sa dá interpretovať tak, že esencia toho, že je niekto mužského či ženského pohlavia má so sebou spojenú kapacitu produkovať isté gaméty. Tak isto je tu aj kapacita mať isté chromozómy či pohlavné orgány ako vlastnosti mužskej a ženskej esencie, kde nie vždy je daná kapacita dosiahnutá rozdielnymi vplyvmi.

Byrne vidí veci podobne, keď vraví:

Je tu aj komplikácia. Ženy a muži nemusia produkovať gaméty z rôznych dôvodov. Malý chlapec je muž, napriek tomu, že produkcia spermií je ďaleko v jeho budúcnosti (alebo aj keď zomrie v detstve, tak je stále rovnakého pohlavia), a žena po menopauze neprestáva byť ženou len preto, že už neprodukuje životaschopné vajíčka.

Feser doplňuje tento pohľad rozlíšením medzi vnútornou (intrinsic) a vonkajšou (extrinsic) teleológiou. Teleológia ako taká vysvetľuje veci z hľadiska ich účelu či cieľa. Vonkajšia teleológia dáva niečomu účel tým, že účel pre tú konkrétnu vec určí vonkajší agent – napr. na súbor kovov v hodinke tak, aby určovali čas. Vnútorná teleológia zasa hovorí o schopnostiach, ktoré niečo má vzhľadom na to, akú má esenciu. Napr. semienko dokáže vyrásť v strom, kapacita, ktorá je tomuto semienku vlastná.

Rovnako sa dá pozerať na „mechanizmy“, ktoré nám umožňujú produkovať gaméty. Táto schopnosť je chlapčekovi vlastná z toho hľadiska, že je mužského pohlavia, teda má takú kapacitu, hoci vzhľadom na vek ešte nie je naplnená. Podobne je stará žena stále ženského pohlavia, lebo hoci jej kapacita produkovať zdravé vajíčka už nie je naplnená, jej vaječníky sú stále určené na túto funkciu. Podobne je oko na pozeranie, hoci naň nevidíme napr. pre šedý zákal.

Byrne to podáva zas takto:

Vo svetle týchto príkladov je presnejšie (aj keď nie úplne presné) povedať, že ľudia ženského pohlavia sú tí, ktorí postúpili o určitý kus smerom nadol vo vývojovej dráhe, ktorá vedie k produkcii veľkých gamét — došlo k diferenciácii vaječníkov, prinajmenšom do určitej miery. Podobne, muži sú tí, ktorí postúpili o určitú vzdialenosť smerom nadol vo vývojovej dráhe, ktorá vedie k produkcii malých gamét.

“Postúpenie nadol vo vývojovej dráhe” je prirodzené čítať teleologicky, a teda tak, že je tento vývoj smerovaný, určený k nejakému cieľu, v tomto prípade k tvorbe gamét. Byrne by sa takejto definície nedržal a skôr by pristúpil k vysvetleniu pomocou príčin a ich súvislostí (efficient casual). Avšak už tento náznak teleológie a usporiadanie k nejakému cieľu je dôvod, prečo sú mnohí motivovaní odmietnuť, že pohlavie je binárne.

Prečo tak záleží na rode a jeho binárnosti

Totižto, ak má niečo nejaký cieľ, tak sú to gaméty a to splynutie s gamétami druhého pohlavia. A ak sa pozrieme na Byrnovu analýzu, chromozómy a genitálie plnia sekundárnu úlohu ku gamétam, čiže nie je ťažké odvodiť ich cieľ – a to sprístupnenie gamét medzi pohlaviami (všimli ste si niekedy, že mužské a ženské genitálie idú náramne k sebe?).

A nekončí to len tu. Ako poukazuje Feser, ďalej môže pokračovať evolučný psychológ tým, že poukáže na psychologické pudy (sexuálne vzrušenie, romantickú príťažlivosť), ktoré vie rovnako opísať vzhľadom na ich funkcie (a ciele). Pridáme trochu esencializmus s teleológiou (každá vec má svoju esenciu, ktorá určuje, čím je) a môžeme hovoriť o normatívnych veciach (nezávisle na našich mysliach), ktoré nie sú subjektívne. Deviácie vo fyziologických či psychologických veciach majú potom status deformácií či porúch. Stačí, že príde ešte niekto s prirodzeným zákonom, pospája črtajúce sa dôsledky a máme sexuálnu morálku, ktorá sa náramne podobá tej kresťanskej.

Na sumarizáciu: čím chaotickejšie bude pohlavie či rod vyzerať, tým ľahšie bude odolávať záverom prirodzeného zákona. Ale Byrne tvrdí, že binárnosti pohlavia sa progresívci nemusia báť, tak ako teda?

Ak odmietneme esencializmus a teleológiu, tak následky v podobe prirodzeného zákona nenasledujú. Ako ale vraví Feser, vyhodiť esencializmus a teleológiu z biológie nie je nijako triviálne, hoci existuje predpoklad, že je ich možné nahradiť či úplne eliminovať. Zredukovanie a vyhodenie týchto dvoch konceptov je ale náročné a (minimálne zatiaľ) bez ovocia. Čitateľovi nechám ďalšie zdroje ohľadom tejto témy TU a TU, keďže blog je už takto dostatočne dlhý.

Ako pred 5 rokmi “prorokovali” dvaja páni

Keďže je veľmi ťažké vytiahnuť dôsledný neteleologický prepis pohlavia (keď ide o akýkoľvek aspekt biológie, nielen o pohlavie), nie je prekvapením, že niektoré progresívne prúdy mútia vody v prípade biologických faktorov. Ak pohlavie nie je binárne, potom je teleológia chaotická, a ak je teleológia chaotická, potom je ľahšie odolávať morálnym záverom v podobe prirodzeného zákona náramne podobajúceho sa kresťanskej morálke.

Dôsledkom toho je ohananie sa nebinárnosťou pohlavia, ktoré je plné argumentačných nelogickostí, kedy hovoríme už aj o pohlaví ako spektre a to hlavne kvôli motivácii v podobe boja za “ženské práva, práva LGBTIA+ menšín a proti sociálnym neprávostiam (ako rasizmus, zotročovanie, mizogýnia, atď.)” Iróniou je potom fakt, že nevieme presne povedať, kto, alebo čo, je vlastne žena (a o tom som už písal tu).

Títo dvaja filozofovia sa pred 5 rokmi venovali téme, ktorá je v dnešnej dobe stále viac aktuálna (viď referenciu vyššie) a jej dopad je možné cítiť aj na Slovensku (kedy tehotnými už nie sú po novom ženy, ale “osoby”).

Nabudúce 2. časť blogu Edwarda Fesera – Je pohlavie sociálnym konštruktom?