Ideš dnes do školy od mamy či od ocka? Alebo škola a striedavá starostlivosť.
Nedávno začala škola, tak sa poďme spolu pozrieť na hodinou telesnej výchovy. Malý Janko nie je prezlečený a sedí na lavičke. Učiteľ sa pýta: „Janko, prečo nemáš sebou úbor na telesnú výchovu?“. Janko: „Zabudol som si ho doma“. Učiteľ: „Ty si sa nepripravil?“ Janko: „Tento týždeň som doma u mamy a zabudol som si ho doma u ocka.“
Po rozvode alebo rozchode rodičov majú deti prakticky dve domácnosti, či už v nich trávia každý druhý víkend alebo sú v striedavej starostlivosti. Každú alebo každú druhú nedeľu večer (väčšinou je to nedeľa) sa pobalia a presunú k mame alebo k ockovi. Pamätám si, ako bola moja dcéra zmätená, keď sa v nedeľu vrátila z víkendu u taty. Na jednej strane sa tešila, že je so mnou, ale zároveň jej bolo veľmi smutno za tatom, sestrou a nevlastnou mamou. A pri všetkých tých emóciách sa ešte musela pripravovať do školy.
Predstavte si začiatok školského roka z pohľadu dieťaťa – aké otázky im chodia po rozume:
- U koho zrovna budem, keď budeme mať ten dôležitý futbalový zápas?
- Kto sa so mnou bude učiť na tú veľkú písomku z matiky?
- Ktorý z rodičov pôjde na rodičko? Ten týždeň som u ocka, ale zvyčajne chodí mama.
- Kde budem na jesenné prázdniny?
Deti zo zošívaných rodín, i tie, ktoré žijú striedavo u mamy a ocka to majú trošku ťažšie, to je fakt. Ale je veľa spôsobov, ako im to uľahčiť. V podstate ide o to, urobiť im život čo najviac predvídateľný a jednoduchý.
Dovoľte mi prispieť pár tipmi z môjho života i praxe ako na to:
- Vytvorte si rituály, ktoré deťom uľahčia prechod medzi domácnosťami. Napríklad filmový večer, keď sa vrátia od druhého rodiča. My s dcérou sme mali takzvanú „idylu“ – roztiahnutý gauč, rozprávka a niečo dobré k tomu. Začali sme, keď bola malá, fungovalo to i v puberte. Dnes, keď je dcéra už dospelá, ale má náročnejšie obdobie, vždy si podobnú idylu urobíme. Niekedy môže deťom viac vyhovovať, keď ešte v pondelok ráno ide do školy od toho rodiča, u ktorého boli cez víkend.
- Pripravte zoznam vecí (písomne), ktoré si dieťa musí zbaliť k druhému rodičovi. Napríklad vyššie spomínaný úbor na telesnú výchovu, učebnice, výtvarnú, pomôcky na krúžky a podobne. Zmenší to ich stres a paniku, či si niečo nezabudli. Kým sú deti malé, samozrejme im budeme pomáhať a kontrolovať, či majú všetko. Neskôr budú schopné si veci podľa zoznamu pobaliť samé.
- Dohodnite sa, kto a kedy si s dieťaťom bude robiť úlohy, prípadne ich kontrolovať. Nemusí to byť nutne iba rodič, u ktorého dieťa práve je. Ak jeden z rodičov vie lepšie matiku, v dnešnom svete skype a teams nie je problém, aby sa ju s dieťaťom učil práve on, prípadne nevlastný rodič. Keď už sme pri nevlastnom rodičovi, odporúčam ujasniť si očakávania / právidla s biologickým rodičom, aby nevznikli konflikty. Biologický rodič by mal tieto práva dieťaťu jasne skomunikovať, aby ste sa vyhli tomu obávanemu: „Ty nie si môj otec /mama, nebudem Ťa počúvať!“
- Deti potrebujú istoty a predvidateľnosť. Čo najviac s nimi komunikujte, primerane veku. Deti sú relatívne flexibilné a vedia sa prispôsobiť rôznym situáciám. Ale potrebujú vedieť, čo ich čaká a ako to bude vyzerať. Ideálne to čo najviac vizualizovať: dlhodobý kalendár, ilustrujúci, ktorý týždeň budú u ktorého rodiča a kto ich vyzdvihne z krúžkov, kto bude na rodičku, kto bude na oslave so spolužiakmi, kde budú cez prázdniny. Dobre funguje tabuľa alebo nástenka, ktorú majú deti stále pred očami.
- Zamerajte sa na to, aby dieťa zvládalo školu v pohode, nie na výkon. Nastavte si reálne očakávania – ak dieťa príde po víkende s druhým rodičom a musí sa vysporiadať so smútkom za rodičom, jednotka z matiky v pondelok nie je to najdôležitejšie. Dôležité je, aby deti mali spôsob, ako zvládať emočne náročné situácie. Do života sa im to rozhodne zíde viac ako kvadratické rovnice (viem, o čom hovorím, chodila som do matematickej triedy 😊).
- Komunikujte a spolupracujte s učiteľmi. V súčastnej dobe už je striedavá starostlivosť alebo život v zošívaných rodinách bežná a učitelia sú otvorení ju brať do úvahy. Komunikujte s nimi – napríklad, ak dieťa nezvláda dobre prechody medzi domácnosťami, dá sa dohodnúť, aby v pondelok dieťa nevyvolávali. Prípadne, ak má dieťa ťažké obdobie kôli rozchodu rodičov, narodením súrodenca v novej rodine, povedzte o tom učiteľovi.Učiteľ tak bude vedieť, že dieťa „nefláka“ školu, ale má náročnú situáciu, s ktorou sa potrebuje vysporiadať.
Pre deti je úplne idálne, ak partneri i po rozvode dokážu zostať rodičmi a spolupracovať na rozvoji dieťaťa, dohodnúť sa na jeho školskom smerovaní, krúžkom a podobne. Aj informovanosť o prospechu dieťaťa je relatívne jednoduchá, keďže mnoho škôl používa edupage alebo inú formu elektronickej žiackej knižky.
Robila som taký malý prieskum medzi rodičmi a väčšina z nich nemala problém komunikovať a dohodnúť sa s expartnermi na tému škola a úlohy. Naozaj sa z toho teším.
Niekedy to však nie je takto jednoduché – hlavne na začiatku, po rozvode, sú emócie príliš veľké, aby sa rodičia dohodli. Skúste vynechať obviňovania a sústrediť sa na riešenie. Napríklad namiesto obvinenia: „Ty sa s Jankom nikdy neučíš. To si nevieš nájsť ani chvíľu času na vlastné dieta?. Radšej skúste: „V pondelok má Janko pisomku z matematiky, ako to urobíme s učením?“.
Viac tipov nájdete v článkoch o vzťahoch s expartnermi TU.
Výchova detí po rozvode, či už ako jednorodič alebo v zošívanej rodine je náročná, pre deti i pre rodičov. Všetky tie tabuľky, kto kedy koho vyzdvihuje, kto sa s kým učí, desiate, krúžky. Človek je unavený len z tej predstavy. Ale nebojte, dá sa to dobre zvládnuť a garantujem, že nakoniec sa z vás stanú excelentní organizátori a komunikátori a deti budú flexibilnejšie a schopnejšie reagovať na rôzne životné situácie.
Prajem krásny školský rok.
P.S. viac článkov o zošívaných rodinách nájdete na stránke www.zosivanerodiny.sk
