Denník N

Vzdelávanie na prvom mieste

V poslednej dobe ma celkom začalo znepokojovať aké nálady prevládajú v našej spoločnosti. Myslím, že v súvislosti so súčasnými krízami, dochádza k vytváraniu ďalších problémov v spoločnosti, na ktoré sme posledné roky neboli zvyknutí v takejto miere. Patrí sem nárast extrémizmu – či už u nás doma, v Európe alebo inde vo svete. U nás na Slovensku sú to rôzne strany typu Ľudová strana Naše Slovensko, či Odvaha – veľká národná a proruská koalícia, v Nemecku hnutie Pediga a v Spojených štátoch tento fenomén predstavuje napríklad Donald Trump ako republikánsky kandidát na prezidenta.

S extrémizmom súvisia rôzne formy nenávistných prejavov, ktoré sa rodia veľmi jednoducho a rýchlo. Sociálne siete tomu výrazne dopomáhajú. A ľudia tomu ľahko podliehajú – z môjho pozorovania, ľudí lákajú jednoduché riešenia, pri ktorých si však neuvedomujú, že nie všetko má takéto lákavé riešenia. A to je obrovský problém.

Ak chceme riešiť problémy, musíme ich najprv pochopiť – vedieť čo to o kontexte problému, pochopiť problém a potom sa snažiť nájsť riešenia a rovnako sa aj zamyslieť nad dopadmi takýchto riešení.

Vplyv (aj alternatívnych) médií

Nepochybne, médiá majú veľký vplyv na to, ako sa dané témy (ako napríklad utečenecká kríza) premietnu do spoločnosti. Avšak nie sú médiá ako médiá. Pri pohľade na to, čo sa na tzv. alternatívnych médiách typu Zem a vek či Slobodný vysielač objavuje, musí každý aspoň trošku kriticky rozmýšľajúci človek posúdiť, že tento typ médií nepredstavuje relevantné zdroje informácií. Nie raz tieto stránky šírili či stále šíria informácie, ktoré majú od pravdy na míle ďaleko. Netvrdím, že mainstreamové médiá sú posvätné a hovoria 100% pravdu, ktorej treba veriť. Pri mainstreamových médiách treba rovnako kriticky nahliadať na správy, ktoré produkujú. No stále tento mainstream ostáva dôveryhodnejší ako spomínané „alternatívy“. V neposlednom rade, treba si overovať informácie na relevantných zdrojoch.

Nepodceňujme význam vzdelania

Jedna z nesmierne dôležitých vecí, ktoré by mohli znížiť šírenie vlny dezinformácií je kvalitné vzdelanie. Momentálne u nás horúca téma, keďže učitelia po celom Slovensku začali uplynulý týždeň štrajkovať práve za lepšie školstvo. Vzdelanie je veľmi prepojené s tým ako funguje naša spoločnosť a aká jej kvalita. Ak sa chceme ako spoločnosť niekam posunúť, tak kvalitné školstvo by malo byť prioritou číslo jeden. Potrebujeme učiteľov, ktorí budú mať motiváciu kvalitne učiť, ale aj kvalitné a aktuálne osnovy či učebnice pre žiakov základných a stredných škôl.

Samozrejme, kvalita vysokého školstva je na ďalší blog, o ktorom by som mohla napísať viac, keďže som bola sama nespokojná s jeho kvalitou na Slovensku, čo ma zavialo o pár kilometrov za naše hranice – do nášho susedného Česka, kde je tá kvalita univerzít úplne niekde inde.

No späť k tomu základnému a strednému školstvu, ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo zanedbávať a podceňovať. Sama si pamätám učiteľky zo základnej školy, ktoré nemali potuchy o predmetoch, ktoré vyučovali. Jeden z nich bol dejepis na základnej škole, kedy radšej pani učiteľka prenechala priestor na prednášku môjmu spolužiakovi, ktorý vedel o druhej svetovej viac ako ona.

Chyba spočíva aj v osnovách – nepamätám si, že by sme sa učili o studenej vojne na základnej škole a viacerých iných dôležitých témach v rámci hodín dejepisu. Mala som to šťastie, že som mala kvalitnú strednú školu, kde som sa tieto udalosti doučila. Na druhú stranu, na stredných školách sa napríklad nevyučuje nič o Európskej únii alebo našom členstve v iných medzinárodných organizáciách, napr. NATO. Ak si niektorí národovci myslia, že toto je propaganda EÚ alebo NATO, tak nie je. Malo by ísť o všeobecné vzdelanie a prehľad aj pre mladých, ktorí by vedeli viac o organizáciách, ktorých sme ako Slovenská republika súčasťou.

Je faktom, že naša spoločnosť vie všeobecne málo o EÚ, či NATO. Svedčí o tom náš nezáujem v podobe rekordne nízkej účasti na voľbách do Európskeho parlamentu (v roku 2014: 13% – najmenej v celej EÚ). A keď ľudia o EÚ či NATO nič nevedia, potom sa im ľahko hovorí niečo typu „vystúpme z EÚ či NATO“. Dokonca to majú niektoré kandidujúce strany do nastávajúcich parlamentných volieb vo svojich programoch či na billboardoch.

Ja netvrdím, že EÚ nemá chyby. Má a jednou z nich je nezvládnutie viacerých situácií, ktoré sa prejavilo či už nepripravenosťou na utečeneckú krízu alebo absenciou konsenzu v rámci 28 členských štátov v reakcii na túto krízu. No tým, že sa budeme tváriť, že sa nás problémy EÚ netýkajú alebo budeme čisto kritizovať EÚ za jej chyby, nič nevyriešime. Na EÚ sa dá vylepšiť veľa vecí – no diskutujme o jej zlepšeniach a netvárme sa ako keby sme v nej boli na silu. Sme jej členskou krajinou, plynú nám z nej výhody a podieľame sa na rozhodovaní v rámci EÚ rovnako ako ostatné členské štáty. Zároveň nám priniesla veľa, avšak to si mnohí neuvedomujú alebo to nechcú vidieť.

Nezabúdajme históriu

Vrátim sa k dôležitosti výučby toho dejepisu – keď vidím koľkí ľudia sú schopní napísať rôzne veci typu aby šli „utečenci do plynu“ alebo otvorene sympatizujú s nacistickými či komunistickými praktikami z 20.storočia na sociálnych sieťach, tak si vravím, že toto je varovný zdvihnutý prst pre našu spoločnosť. Títo ľudia asi nedávali pozor na hodinách dejepisu. Práve preto si myslím, že históriu si treba pamätať. Akokoľvek je téma utečencov kontroverzná, do týchto extrémov by ľudia nemali zachádzať. Potom sa môžeme zbytočne oháňať kresťanskou morálkou Európy, za ktorú sa tak teraz všetci hrdo stavajú. Ak niekomu prajú ľudia smrť, tak sa môžu nazývať kresťanmi koľko chcú, ale s morálkou to nemá nič spoločné.

Vyzerá to ako jeden veľký kruh – ak bude kvalitnejší vzdelávací proces, ľudia budú menej náchylní k extrémizmu, rovnako ako bude upadať význam alternatívnych médií. Ak budú ľudia vzdelanejší, zároveň sa tým môže zvýšiť kvalita spoločnosti, pretože budú náročnejší aj na politikov a ich rozhodnutia. Čo mi z toho vyplýva? Nepodceňujme vzdelávací proces, kritické myslenie a v neposlednom rade, nezabúdajme na našu históriu. Známy výrok „kto sa nepoučí z minulosti, je odsúdený ju opakovať“ hovorí za všetko.

Teraz najčítanejšie