Denník N

Aj v Gardistovi chceli trestať za zlú slovenčinu

Dali by pokutu za prevzatie anglického table tennis aj redaktorom Gardistu?
Dali by pokutu za prevzatie anglického table tennis aj redaktorom Gardistu?

Návrh Republiky pokutovať cudzie slová vo verejnom priestore nie je nič nové, podobná téma sa u národovcov opakuje pomerne pravidelne. Veľké ťaženie za „čistú“ slovenčinu viedli aj v časopise Gardista, hoci terčom bola najmä čeština.

V jednej z predvolebných diskusií portálu aktuality sme sa od predsedu hnutia Republiky dozvedeli, že vo verejnom priestore je priveľa cudzích slov a bolo by fajn ich pokutovať, najmä pre anglicizmy. Teda, aby sme boli presný, predseda povedal anglikanizmy, no nepredpokladám, že chce viesť vojnu proti anglikánskej cirkvi, takže mal skutočne zrejme na mysli anglicizmy.

Okamžite mi to pripomenulo pomerne častý výskyt podobných snáh o „čistú“ slovenčinu v Gardistovi, obzvlášť v roku 1939, keď ešte mali národovci pocit, že je nutné sa zbaviť nielen bohemizmov, ale aj iných cudzích slov, aby dokázali svojbytnosť umelo a narýchlo vytvoreného národa. V časopise opakovane volali po zrevidovaní nápisov na uliciach a obzvlášť veľkým tŕňom v oku boli nápisy rôznych obchodov, najmä z francúzštiny. Ukážka napr. tu:

Zásada „na Slovensku po slovensky“ sa vtedy zdôrazňovala najmä v súlade so snahou nacionalistov zdôrazniť svojbytnosť Slovenska a vymedziť sa voči minulosti, hoci skôr im chýbala snaha priznať si, že sa stali len satelitom nacistického Nemecka a budú existovať len dovtedy, kým to Nemcom bude vyhovovať.

Obzvlášť sa však v časopise vymedzovali najmä proti češtine. Terčom boli najmä názvy obchodov a ulíc, ktoré Československo akokoľvek pripomínali. Ako vidno z nasledujúceho článku, mali problém aj s ulicou 28. októbra a dokonca dumali aj nad premenovaním Univerzity Komenského. Čechoslováci pre gardistov totiž predstavovali úhlavných nepriateľov, resp. jedných z mnohých.

Netrvalo však dlho a gardisti využili volanie po „čistej“ slovenčine, ako inak, na boj proti Židom. Židom vyčítali dokonca aj komunikáciu, v ktorej sa objavovali rôzne bohemizmy. Nepoužívanie „čistej“ slovenčiny vnímali ako jeden z dôkazov neslovenskosti a neprajnosti Židov a židovských firiem fungujúcich na Slovensku a v novinách na ne pomerne často upozorňovali. Tu je jeden príklad za všetky.

Nuž, netvrdím, že Republika sa inšpirovala pri tomto programe práve časopisom Gardista, no majú spoločné akési vnútorné presvedčenie o tom, že ak budeme všetci hovoriť „čisto“ slovensky, tak zrazu sa budeme mať akosi lepšie. Jedných pritom netrápilo, že vyvážali za nemecké marky vlastných občanov do táborov a druhých netrápi, čo sa deje v susednej krajine, ktorých obyvateľov nazývajú banderovcami. Ostatne, Republika chce skončiť s podporovaním Ukrajiny, aby sa vojna konečne skončila a zavládol mier. Čo mi to len pripomína?

Otázka jazyka a vplyvu cudzích slov je navyše stará ako samotný jazyk a obzvlášť preklad, prostredníctvom ktorého sa jazyky navzájom obohacujú. Ako ukazuje aj ilustračný obrázok s „tabletenistami“, jazyky sa vyvíjajú a preskriptívne prístupy nikam nevedú. Mimochodom, ak už chceme začať pokutovať, mohli by sme začať pokutovaním sesterskej strany ĽSNS, ktorá má v Banskej Bystrici pri Medenom hámri vyvesený obrovský bilbord s nápisom „Fuck off EU“.

Teraz najčítanejšie