Denník N

4 dôvody, prečo musí v prvom rade štát pridať viac peňazí do zdravotníctva

Ak chceme mať dostupnú rovnakú liečbu ako v západnej Európe, musíme pridať do rozpočtu zdravotníctva aspoň 1 mld. €. Dobre fungujúce systémy vynakladajú na zdravotníctvo významne viac peňazí z daní a odvodov ako Slovensko. Zdravotné odvody zvýšiť nemôžeme. Preto potrebujeme zvýšiť platbu štátu aspoň na 5,5% priemernej mzdy 2 roky dozadu. Zdroje na to vieme získať prehodnotením plošných dotácií štátneho rozpočtu. Dotácie na „obedy alebo lieky pre deti zadarmo“ by mali smerovať len naozaj sociálne zraniteľným rodinám a nie plošne všetkým. Takto ušetrené peniaze môžu dofinancovať zdravotníctvo, pretože málokto si môžeme dovoliť zaplatiť drahý inovatívny liek alebo operáciu na rakovinu, ktoré môžu zachrániť život. Ak platbu štátu do zdravotníctva v r.2024 nezvýšime, narastú poplatky a pre mnohých pacientov sa zdravotná starostlivosť stane nedostupnou. Podľa reprezentatívneho prieskumu chce dofinancovať zdravotníctvo zvýšením platby štátu viac ako 80 pacientov.

Spisovateľka a scenáristka Eva Borušovičová ma vo svojej knihe inšpirovala tým, že chcem „zomrieť stará a zdravá“. Časť toho dokážem zaistiť tým, že sa budem lepšie o seba starať a zdravo žiť. Ale v živote každého z nás sa vyskytne udalosť – dlhodobá chronická choroba alebo rakovina, kedy len prevencia nestačí a potrebujeme kvalitnú, včasnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.  A vtedy sa na každom kroku začne prejavovať nedostatok zdrojov v zdravotníctve na Slovensku, ktorý spôsobuje, že nevieme zohnať včas lekára-špecialistu, narážame na horšiu dostupnosť inovatívnych liekov napríklad na rakovinu oproti iným krajinám Európy alebo sme ošetrovaní v zadĺžených a zastaralých nemocniciach.

Peniaze nie sú všeliek, ale sú nevyhnutnou podmienkou, aby starostlivosť, ktorú potrebujeme bola dostupná. A ako som písala v blogu „Prečo zaostávame v kvalite zdravia za Čechmi?“, oproti našim susedom nám v rozpočte na zdravotníctvo chýbajú približne 2 mld. €. Namiesto 7,5 mld. € by sme v rozpočte na zdravotníctvo potrebovali mať 9,5 mld. €, tj. o 30% viac, aby bola včasná a kvalitná starostlivosť dostupná pre každého. 2 mld. € je  veľa peňazí, preto som sa spolu s mojou kolegyňou zamýšľala, kde vieme získať aspoň polovicu tohto rozdielu, teda 1 mld. €. Pozerali sa pritom najprv na to, ako sú v Európe financované systémy zdravotníctva, ktoré majú dobré výsledky zdravotnej starostlivosti.

Je pred voľbami a tak sa diskutuje (našťastie niekedy) aj o téme dofinancovania zdravotníctva. Spomínajú sa 3 možnosti získania viac peňazí pre zdravie:

(1)     zvýšiť verejné zdroje (to je platba štátu a odvody za zamestnancov a živnostníkov),

(2)    zvýšiť súkromné zdroje (to je zaviesť poplatky a pripoistenie, prípadne spoluúčasť za poskytnutú starostlivosť u lekárov a nemocniciach) alebo

(3)    získať peniaze od (zahraničných) investorov odpredajom vybraného majetku, napríklad niektorých štátnych nemocníc, rozdelením a  odpredajom časti poistného kmeňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Touto možnosťou sa nebudem ďalej zaoberať. Aj keď je zaujímavá, môže byť najmä jednorázovým prínosom pre zdravotníctvo. Dá sa použiť na investície, ale nedokážeme z toho pokrývať náklady na každodenné zdravotné potreby občanov. Zároveň platí, že investori chcú pôsobiť vo (finančne) stabilnom sektore, preto je potrebné pred ich príchodom zdravotníctvo dofinancovať a stabilizovať.

V tomto blogu sa zameriam na prvú možnosť dofinancovania zdravotníctva a vysvetlenie, prečo musíme dofinancovať zdravotníctvo už v roku 2024 významným zvýšením  platby štátu aspoň na 5,5% priemernej mzdy 2 roky dozadu.

1. Ak chceme rovnakú liečbu ako v západnej Európe, musíme pridať do rozpočtu zdravotníctva z daní a odvodov

Dostupnosť zdravotnej starostlivosti patrí u nás aj v Európe medzi ústavou garantované práva. Je to obojstranný záväzok – občanov platiť dane a odvody a štátu zabezpečiť dostatok peňazí a garanciu poskytnutia kvalitnej, včasnej a inovatívnej starostlivosti. Dobre fungujúce systémy preto na zdravotníctvo vynakladajú významné peniaze z daní a odvodov – podľa dát OECD to v roku 2020 bolo od 6,8% (Portugalsko), cez 8,1% (ČR) až po 10,9% (Nemecka) z hrubého domáceho produktu. Slovensko v tomto významne zaostáva. Z verejných zdrojov vydáva na zdravotníctvo len 5,8% HDP a to je 1 z hlavných dôvodov, prečo máme menej lekárov a zdravotných sestier, nemocnice v horšom stave a dováža sa k nám menej inovatívnych liekov. Výsledkom sú potom aj horšie výsledky zdravotného stavu.

2. Odvody zvýšiť nevieme, platbu štátu ÁNO

Navýšiť verejné zdroje zo zdravotných odvodov od zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov nie je možné. Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najvyššie z okolitých krajín. Zvýšením zdravotných odvodov zo súčasných 14% by sa zhoršila konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a tovarov, z ktorých exportu „žijeme“. Nevieme ani rýchlo znížiť nezamestnanosť, či zvýšiť slovenské mzdy. Jediný priestor na zvýšenie verejných zdrojov je preto vo zvýšení platby štátu. Poistenci, za ktorých platí štát, tvoria väčšinu poistencov a patria medzi nich často chorí – deti, dôchodcovia, a nezamestnaní.

V grafe je vidno, že platba štátu na Slovensku dlhodobo stagnuje a až v poslednom roku narástla. Pre rok 2024 je v zákone stanovená platba štátu len na 4,5 % z priemernej mzdy spred 2 rokov, tj. len na 59 €. Stále však zaostáva za ČR, kde je platba za poistencov štátu pre rok 2024 nastavená na 86 €. Nestačí len, že máme celkovo viac peňazí na zdravotníctvo ako minulý rok, ako sa niekedy zvyknú chváliť politici. Dôležité je aj to, aby bol peňazí dostatok vo vzťahu k chorobnosti obyvateľov a možnostiam liečby, ktoré zdravotníctvo dnes má. Nedofinancované zdravotníctvo je ako zanedbané auto, do ktorého nenalievajú olej a nechodia s nim na servis. Má síce benzín, aby jazdilo, ale škrípe, prejde len krátku vzdialenosť, prípadne je jazda pre posádku často nebezpečná.

Ak chceme dobehnúť ČR, potrebujeme zvýšiť platbu štátu aspoň na 5,5% priemernej mzdy 2 roky dozadu, tj. 72 € mesačne a získať aspoň 500 mil. € pre zdravie naviac. Tieto peniaze je možné získať prehodnotením viacerých dotácií zo štátneho rozpočtu, ktoré plošne dostávajú všetci obyvatelia bez ohľadu na výšku  príjmu. Napríklad je možné prehodnotiť dotácie cien energií komukoľvek, vrátane vykurovania vody v bazéne. Alebo obedy či lieky pre deti si väčšina rodín vie zaplatiť a mohli by sme znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu, ak by dotácie na obedy alebo lieky dostávali len sociálne zraniteľné rodiny. Málokto si však dokáže zaplatiť drahý inovatívny liek alebo operáciu na rakovinu, ktoré môže zachrániť život alebo pravidelných ošetrení u diabetológa, ktoré potrebuje každý diabetik, aby sa jeho choroba nezhoršila a nebola mu amputovaná noha. Toto sú výdavky, na ktoré potrebujeme dostatok zdrojov z daní a odvodov vo verejnom zdravotnom poistení.

Zdroj dát: UDZS (2019, 2021), 2022 – vlastný výpočet, Hodnocení vývoje systému veřejného zdravotního pojištění (2021) a Hodnocení předpokládaného vývoje systému veřejného zdravotního pojištění na základě návrhů zdravotně pojistných plánů zdravotních pojišťoven na rok 2023

3. Ak nezvýšime platbu štátu, narastú poplatky a pre mnohých pacientov sa zdravotná starostlivosť stane nedostupnou

Nezvýšenie platby štátu aspoň na 5,5% priemernej mzdy 2 roky dozadu bude mať vážne dôsledky na zdravotný stav. Nedostatok zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení sa prejaví ďalším nárastom a rozširovaní netransparentných a nejednotných poplatkov pacientov u špecialistov a všeobecných lekárov. Väčšina týchto lekárov vlastní svoje ambulancie a ako súkromníci si nemôžu dovoliť neplatiť (rastúce náklady na) energie či nájomné ambulancie. Aj platy sestier musia nastaviť porovnateľne s nemocnicami, kde sa opakovane platy zdravotníkov navyšovali zákonom. Bez dofinancovania nedokážu ďalej svoje ambulancie prevádzkovať a poskytovať starostlivosť.

Peniaze budú ešte viac chýbať aj v nemocniciach a na lieky či zdravotnícke pomôcky. V tejto oblasti sa nedostatok zdrojov prejavuje nedostupnosťou starostlivosti, inovatívnych liekov a pomôcok a zadlžovaním sa nemocníc. Dlh nemocníc už v súčasnosti (leto 2023) dosahuje viac ako 800 mil. €, tj. viac ako 10% rozpočtu zdravotníctva a zadlžovať sa začali aj zdravotné poisťovne – takmer 150 mil. €.4.

4. Navýšenie platby štátu do zdravotníctva chce viac ako 80% občanov

Nedostatok zdrojov v zdravotníctve a problém rozširovania netransparetných a nejednotných poplatkov si všetci uvedomujeme. Podľa reprezentatívneho prieskum realizovaného agentúrou 2muse medzi pacientami, ktorí čerpali zdravotnú starostlivosť v apríli až júni 2023, sú poplatky a podfinancovanie zdravotníctva už teraz významným problémom. Až 23% pacientov uviedlo, že odložili návštevu u lekára, pretože sa obávali výšky poplatkov. U pacientov, ktorí majú príjem nižší ako 600 € mesačne to bolo dokonca ešte viac – až 35% z nich. Zvýšenie platby štátu bolo jednoznačne najpreferovanejším riešením pre dofinancovanie zdravotníctva – 81% občanov. Druhou najpreferovanejšou alternatívou (73% občanov) bolo zavedenie jednotných a prehľadných poplatkov. Aj keď pacienti preferujú, aby za zdravotnú starostlivosť platil štát, uvedomujú si zrejme, že vzhľadom na rozsah nedostatku je potrebná kombinácia dofinancovania z daní i peňazí pacientov. Na budúce sa preto budem venovať tomu, ako je možné na základe inšpirácie zo zahraničia nastaviť sociálne únosné platby pacientov za zdravotnú starostlivosť. Či majú mať podobu transparentných a jednotných poplatkov, spoluúčasti alebo pripoistenia a čo z týchto možností preferujú podľa reprezentatívneho prieskumu pacienti.

Zdroj dát: Reprezentatívny prieskum agentury 2 muse nad pacientami, ktorí čerpali zdravotnú starostlivosť (a platili poplatky) od apríla do júna 2023.

Teraz najčítanejšie

Henrieta Tulejová

Som partnerkou a lektorkou Advance Institute Praha, kde sa venujem vzdelávaniu primárov, prednostov, vrchných sestier a manažérov v zdravotníctve. Mojou hlavnou témou je ekonómia zdravotníctva. Môže sa zdať, že ekonómia do zdravotníctva nepatrí. Zdravotníctvo má predsa liečiť. Ale aj tu platí v ekonómii dôležitý princíp vzácnosti. Najvzácnejším zdrojom nás všetkých je čas. Všetci chceme žiť dlho, bez bolesti a chorôb. A zdravotníctvo má dnes k dispozícii odborníkov a liečebné technológie, aby nám v tom pomohlo. Viacerí z nás však každodenne zažívame, že v ňom niečo nefunguje – nevieme zohnať k lekára, musíme platiť rôzne netransparentné poplatky, nemocnice sú zadĺžené, trpia nedostatkom personálu a ich priestory nevyzerajú „lákavo“. Baví ma premýšľať o tom, ako sa dá zdravotníctvo spraviť lepšie. Pristupujem k tomu z 2 pohľadov. Po prvé ako analytička, ktorá sa snaží popísať skutočné problémy slovenského zdravotníctva. Po druhé, som pragmatik a preto premýšľam o praktických a uskutočniteľných riešeniach. Inšpirácie hľadám v dobre fungujúcich príkladoch v nemocniciach a poisťovniach v strednej Európe (Slovensko a Čechy) a v rozvinutých zdravotných systémoch najmä v Európe (Holandsko, Švajčiarsko, Veľká Británia) i USA.