Podstatné dimenzie politiky

Pred voľbami sa vždy vyrojí množstvo článkov, kde nám vysvetľujú, ako deliť strany na liberálne, konzervatívne, progresívne, pravicové, ľavicove, autoritárske, libertariánske, populistické, extrémistické, socialistické, fašistické, ľudové, atď. A nabádajú nás, aby sme sa patrične zaškatuľkovali, či porovnali veľmi konkrétne postoje strán s našimi.

V dnešnom svete sú však podľa mňa podstatnejšie dve základné dimenzie:

Dimenzia X – morálnosť, poctivosť, slušnosť, solídnosť, dobrota, etika, zmysel pre spravodlivosť, “srdce”

Dimenzia Y – kompetentnosť, múdrosť, racionalita, inteligencia, odbornosť, erudícia, rozvážnosť, “rozum”

 

Vizualizácie

Vysvetlenie hodnotiaceho systému, ako aj umiestnenia jednotlivých strán je nižšie v dlhom texte.

 

Politické strany

 

Politici

Upozornenie: tento blog je hlavne o hodnotení strán, jednotlivci v grafike nižšie sú umiestnení dosť “zhruba” a tak treba obrázok vnímať.

 

Strany a politici

Upozornenie: tento blog je hlavne o hodnotení strán, jednotlivci v grafike nižšie sú umiestnení dosť “zhruba” a tak treba obrázok vnímať.

 

Prečo je to dôležitejšie?

Prvým hlavným dôvodom je, že strany dnes majú málokedy čistý a jednoznačný profil v klasickom ideologickom priestore. Väčšinou ide o pestrý mix názorov rozprestretý oveľa širšie. (Pokiaľ existuje na riešenie nejakého problému povedzme ľavicový, alebo pravicový pohľad, preferovať by sme mali ten z nich, ktorý je objektívne rozumnejší a morálnejší – a to dnes už často krát vieme dostatočne spoľahlivo hodnotiť.)

Druhým dôvodom je fakt, že rozdiely v hodnotových názoroch medzi ľuďmi sú dnes oveľa menšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Napríklad konzervatívci a liberáli dnes v reálnom živote nie sú nezmieriteľní nepriatelia, ich názory sa líšia skôr v detailoch, ktoré len pod mediálnou lupou a vďaka rôznym krikľúňom vyzerajú ako vážne rozpory.

Príklady:

• Normálnym ľuďom, ktorí nie sú indoktrinovaní nejakým tárajom, je úplne jedno, či kdesi visí dúhová vlajka, alebo či má homosexuálny pár papier, ktorý im uľahčí život
• Ani bigotný extrém nenavrhuje úplne zakázať všetky potraty a ani druhá strana netvrdí, že zabiť dieťa tesne pred pôrodom je v poriadku – hľadá sa kompromisná hranica a posuny sú skôr v milimetroch
• Dnes nikto príčetný nechce znárodniť všetko, ani naopak zrušiť štát ako taký, nik nemá v pláne centrálne riadené hospodárstvo, ale ani žiaden rozumný politik netvrdí, že “trh vyrieši všetko”
• Nikto neplánuje plošnú cenzúru politických názorov, diskutuje sa maximálne len o obmedzení šírenia evidentne nebezpečných nezmyslov
• Prebiehajúcu zmenu klímy a to, že k nej prispieva človek už dnes spochybňuje málokto, ako aj to, že s tým ľudstvo musí niečo robiť; diskusia je skôr o tom, nakoľko sa nemá kvôli tomu obmedzovať súčasná generácia na úkor budúcich (resp. ktorý svetový región) a ako sú efektívne jednotlivé riešenia

Rozdiely na dimenziách poctivosť / kompetentnosť sú však obrovské.

Okrem toho, klasické delenie sa stalo nepresným používaním nejednoznačné, často zmätočné, prilepili sa k nemu nevhodné konotácie, čím sa stalo nepraktickým a takmer archaickým.

 

Prečo podľa toho vyberať?

Ak by to nebolo jasné z predchádzajúceho textu, tak čisto pragmaticky aj z týchto dôvodov:

1. Dimenzia Y je asi jasná každému – múdrejší a schopnejší lepšie vládnu, ľudia sa majú lepšie a atmosféra racionality prináša aj ďalšie dlhodobé benefity.
2. Dimenzia X je zrejmá asi tiež veľkej väčšine, normálny človek nepreferuje, aby mu vládli “lumpi a hajzlíci”. Ale na Slovensku sa dá pozorovať vplyv mentality, ktorá nemá zvnútornený taký morálny imperatív. Ide o názory typu “no a čo, že je mafián, hlavne, že to vyrieši”. Pre kmeňové zmýšľanie je dôležitejšie, že “ten zbojník je náš”. Aj pre týchto spoluobčanov by však malo byť dôležité okrem iného:
   1. Vymožiteľnosť práva, ktorú krivia politickí podliaci, je dôležitá pre prosperitu krajiny celkovo, ale aj pre nich individuálne. Aj im bude vadiť, ak budú v práve, ale štát sa postaví na stranu nejakého gaunera s kontaktami, “nášho človeka”.
   2. Rozkrádanie štátu sa nevyhnutne odzrkadľuje v úpadku (čo sa paradoxne najviac dotýka jednoduchých ľudí)
   3. Podlosť a neslušnosť vo vedení štátu sa šíri ako pleseň, vedie k zlej nálade a medziľudskej nevraživosti, čo určite nevyhovuje ani týmto ľuďom

Poviete si možno, že je to samozrejmé a intuitívne tak mnohí ľudia rozmýšľajú. A máte pravdu, no ešte nikde som to pre slovenskú politiku nevidel spracované formálnejšie a štruktúrovane graficky. Tento blog má vyplniť tú medzeru.

 

Dimenzia X – Poctivosť

Dimenzia dobrí – zlí. Morálny kompas, schopnosť rozoznať zlo a správať sa podľa toho.

Nerelativizovať, neignorovať zlo, byť úprimný a priamy bez falše. Schopnosť a odvaha postaviť sa čelom nepríjemným otázkam, schopnosť reflexie a korekcie. Nemanipulovať jednoduchšími, nezneužívať ich poklesky, vášne, emócie.

Námietka môže byť, že je to vec subjektívna, skutočnosť je taká, že na tom, čo je dobré a zlé z hľadiska politiky sa všetci dostatočne zhodneme. Nezhoda býva viac v prideľovaní skóre, lebo ľudia majú tendenciu selektívne ignorovať prehrešky “svojich” a naopak nafukovať prehrešky “tých druhých”.

Ku konkrétnym prehreškom patrí v politike hlavne korupcia a iná zlodejina (rozkrádanie verejných zdrojov), klamstvo, zneužívanie právomocí pre vlastný prospech alebo moc, paktovanie so zločincami. Krivenie spravodlivosti, zákonné úpravy vo vlastný prospech, utajovanie informácií, na ktoré má verejnosť právo. Presadzovanie “našich ľudí” tam, kde sa vyžaduje výber podľa kompetentnosti, klientelizmus. Umlčiavanie názorových oponentov.

Všímame si, či má subjekt podlosť vo svojej “DNA”, alebo sú naopak jeho kauzy skôr výnimkou a subjekt má tendenciu ich vo vlastných radoch aktívne riešiť (“padni komu padni”). Podobne, či daný subjekt pracuje na zvyšovaní miery spravodlivosti (transparentnosti, efektívnosti stíhania a pod.), alebo podobné snahy podkopáva.

Deliaca čiara medzi dobrom a zlom nejde medzi ľuďmi, ale vnútri ľudských myslí. Jeden človek môže byť v niektorých veciach morálny a v iných nie až tak veľmi. Pre účely nášho hodnotenia si však dovolíme účelné zjednodušenie a preto:

1. Hodnotíme, ako poctivo sa politický subjekt správa, čo skutočne hovorí a nešpekulujeme o tom, akí by kto mohol byť “skryte vo vnútri”, keď o tom nemáme priame fakty
2. Hodnotíme poctivosť a faloš z hľadiska politických dopadov. Nezaujíma nás, či sa správa milo k vnúčatám, alebo má rád psov.

Ideológie – hlavne náboženstvá, ale nie len – môžu implantovať ľuďom domnelé “morálne hodnoty”. Islamista môže považovať za extrémne morálne vyžadovať, aby sa ženy zahaľovali, bigotný kresťan prikazovať ľuďom, ako sa majú správať v nedeľu, rasista povedzme udržiavanie čistoty rasy. Tieto samozrejme na našej osi X neberieme do úvahy, zohľadňujeme čisto politickú slušnosť popísanú vyššie (viď aj sekciu o “základných hodnotách”).

 

Dimenzia Y – Kompetentnosť / Múdrosť

Ide o kombináciu znalostí (skúseností, vedomostí) a schopnosti ich racionálne využiť. Inteligencia v zmysle schopnosť myslieť kriticky, rešpektovať odborníkov, rozlišovať skutočných odborníkov od šarlatánov, rozoznať odborný konsenzus a okrajové názory. Konzistentnosť a spoľahlivosť postojov.

Schopnosť dávať si merateľné, konkrétne ciele (volebné sľuby) a dosahovať ich.

Primárne hodnotíme kompetentnosť v riadení štátu, nie šikovnosť v politickom boji.

Inteligencia samotná má viac dimenzií, my si však pre účely politického hodnotenia dovolíme všetky skombinovať a zjednotiť. Treba mať pritom na mysli viac potenciálnych problémov:

Politická strana sa skladá z jednotlivcov, ktorí bývajú na tejto dimenzii relatívne široko rozosiati, často ide o aj o komunikačný zámer, aby oslovovali čo najširšie publikum. Do úvahy berieme všetky takéto prejavy, nešpekulujeme o tom, čo z toho je alebo nie je “fingované” pre menej rozumne zdatných voličov. Strany sú preto vo väčšine zobrazení na grafe viac “oblaky” ako body.

Aj jednotlivec môže prejavovať vysokú kompetentnosť v jednej oblasti, ale zúfalú zmätenosť v inej. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí si neosvojili univerzálnosť kritického myslenia a/alebo majú nejaké ideologické slepé škvrny. Aj pri hodnotení jednotlivca preto berieme do úvahy všetko, nielen jeden aspekt individuálnej kompetencie.

Hlavne pri mladých a/alebo neskúsených politikoch môže byť ich eventuálny potenciál v kompetentnosti oveľa vyšší (a častokrát aj rapídne napĺňaný), ako aktuálne pozorovaný. Aj v takom prípade však meriame súčasné fakty a nie to, čo by malo/mohlo prísť v budúcnosti.

V niektorých prípadoch sa môže politik zámerne “hrať na blbého”, aby sa zalíškal väčšej mase. Toto správanie oceňujeme sčasti ako amorálne (dimenzia X) a zároveň znižujúce skóre múdrosti (Y).

Častým javom je aj to, že vysoko vzdelaní teoretici majú problém s praktickou schopnosťou uplatniť svoje znalosti v praxi. Naša dimenzia Y tieto aspekty kombinuje do jedného hodnotenia.

 

Ako to merať

Nemáme múdrometer, ani slušnomer, ktorý by sme politikovi priložili na čelo a nameranú hodnotu zaznačili. Vieme však, ako konajú a čo hovoria – verejne, a dosť často aj to, čo by chceli utajiť.

Ak sa zbavíme kmeňovej mentality “fanklubu”, sme schopní politické subjekty navzájom pomerne spoľahlivo porovnávať.

Predstavme si takúto úlohu: vo vreci máme drevené kvádre rôznej výšky a naším cieľom je zoradiť ich všetky na čiaru od najnižšieho po najvyšší tak, aby ich vršky tvorili líniu. Pre lepšiu analógiu to budeme robiť naslepo, hmatom (lebo aj posudzovanie a porovnávanie politikov si vyžaduje určitú zručnosť a nie je to vec zrejmá na prvý pohľad bez dostatočných skúseností).

Nie je to úplne triviálne, ale ani neuskutočniteľné, však?

Postup pri umiestňovaní subjektov na škálu v oboch dimenziách je skôr kontinuálny proces:

1. Začať môžeme (ale nemusíme) ideálnou predstavou “geniálneho politického anjela”, fiktívneho subjektu, ktorý je ideálne kompetentný a maximálne morálny. Je to len pomôcka pred umiestňovaním tých reálnych.
2. Vyberieme si konkrétnu stranu, či politika
3. Porovnáme tento subjekt s tými, čo sme už umiestnili a odhadneme relatívny rozdiel. Toto je zásadný krok, preto detaily rozpíšeme nižšie. Čím ich máme umiestnených viac, tým presnejšie sme schopní subjekty posúvať.
4. Pokiaľ sa subjekty zhlukujú v jednej časti škály, môžeme ich hodnotenia proporčne preškálovať, aby bola rozdelenie vyváženejšie
5. Pokračujeme opäť krokom 2

Krok 3 je ten, kde sa deje celá “mágia”, preto si zaslúži viac detailov:

• Politická strana sa skladá z individuálnych politikov a ku každému z nich vieme priradiť množstvo výrokov a činov. Nevšímame si bežný balast, sústredíme sa hlavne na kauzy a kontroverzie (tie spravidla uberajú skóre na našich dimenziách, zriedka pridávajú).
• Ku každému subjektu – strane, či politikovi – tak máme “oblak” bodov, nie len jeden bod
• Umiestniť konkrétny čin či výrok na morálnej dimenzii X väčšina ľudí zvládne intuitívne dostatočne presne, väčšia výzva je zbaviť sa predpojatosti a robiť to objektívne
• Zhodnotiť rozumnosť (dimenzia Y) nejakého činu či výroku môže byť ľahké – ak poznáme výsledky a dôsledky: splnili sľub, ako dopadla krajina v danej oblasti v objektívnom medzinárodnom hodnotení, atď.
• V iných prípadoch to je ťažšie, vyžaduje si to znalosti a kritické myslenie – viď sekcia o dimenzii Y. Stručne len zhrňme, že hlavnou pomôckou je rozpoznať, kto sú na danú tému skutoční odborníci a vedieť daný čin či výrok porovnať s ich názormi.

Pri posudzovaní chýb je dôležité pracovať aj s tzv. podmienenou pravdepodobnosťou. Pomôže nám odlíšiť bežné “prevádzkové” chyby od systémových vád subjektu. Ak nepoznáme všetky detaily kauzy alebo kontroverzie, môžeme predpokladať, že politický delikvent-recidivista bude pravdepodobnejšie “vinný”; naopak subjekt so slušnou históriou si zaslúži skeptickejší prístup.

Ak niekto klame sústavne, zámerne a systematicky, je to podstatne väčší podliak v porovnaní s niekým, komu sa podarí občas povedať nepravdu. (Dobré je všímať si schopnosť ospravedlniť a korigovať sa, čím väčší podliak, tým je tá schopnosť nižšia.) Je to podobné, ako vodič, ktorý nechtiac poruší nejaké pravidlo a iný, ktorý agresívne jazdí cielene a pravidlá porušuje zámerne.

Týmto prístupom vieme do veľkej miery korigovať čiastočne oprávnenú námietku, že na subjekty, ktoré sú na scéne už dlhšie sa časom nabalí viac chýb a problémov, ako sa stihlo ukázať u politických nováčikov.

 

Ako interpretovať graf

Strany sú v základnom grafe “oblaky” približne elipsovitého tvaru s rôzne rozmazanými okrajmi. To má za cieľ znázorniť:

1. Rozsah známych “elementov” danej strany v rámci oboch dimenzií
2. Neistotu (nepoznané hranice), hlave pri nových subjektoch, resp. tých, ktoré ešte nemali možnosť ukázať svoje fungovanie v politickej aréne (vo vláde, alebo aspoň opozícii)

Ak má subjekt “zemiakovitý” tvar s rôznymi výčnelkami a príveskami, je to dôsledok viac dátových bodov z postupu v sekcii “Ako to merať”.

Niektoré mená politikov sú otočené tak, aby pokrývali určitý akoby-tvar – je to zámer, lebo ani politika nepredstavuje jediný bod, ale podľa šírky kompetencií a morálnych postojov väčšia oblasť priestoru. Ide o veľmi hrubú indikáciu, netreba za tým v súčasnej verzii hľadať nič exaktné.

Vo výnimočných prípadoch ucelený klaster vyhodnotených bodov nejakého subjektu naruší nejaký “outlier” pomerne vzdialený od domovského klastra (napríklad KDH a Mikloško). Pre kompaktnosť zobrazenia v takýchto prípadoch daný bod síce ovplyvní tvar “oblaku” pre subjekt, ale nie je jeho súčasťou.

 

Presuny v čase

Graf zachytáva stav v konkrétnom momente hodnotenia a ako jednotlivci, tak aj strany sa v oboch dimenziách v priebehu času pohybujú. Buď vlastným vývojom, alebo tým, ako o nich zisťujeme nové skutočnosti.

Mladí politickí nováčikovia môžu na dimenzii Y nejaký čas rásť s tým, ako naberajú praktické politické skúsenosti, ale bohužiaľ, niektorí ostrieľaní politici-matadori majú trajektóriu opačnú, čo zrejme súvisí primárne s kognitívnym vývojom staršieho človeka v meniacom sa svete.

Zaujímavé je aj to, že posuny v čase pokiaľ ide o dimenziu X (poctivosť) sú veľmi zriedkavé smerom doprava – akoby títo ľudia časom prepadali určitému cynizmu z prostredia politiky, strácali “naivné ideály”. Možné je aj to, že ako pozorovatelia sa časom dozvedáme o nich skutočnosti, ktoré tam boli síce menej viditeľné, ale už od začiatku.

 

Ideologická zaslepenosť – pokles na dimenzii Y

Ľudia si veci zjednodušujú a aby nemuseli o myšlienkach príliš dumať, radi prevezmú nejaký ideologický balík. A to často tak, že celkovo a nekriticky, aj keď ide o zjavné príbalky.

Demagogický populista pribalí do ľúbivých rečí aj nezmysly o tom, ako mu krivdia zlí novinári, policajti, prokurátori, mimovládky a jednoduchší volič to zhltne aj s navijákom.

Stáva sa to však aj “v lepších rodinách” na dimenzii X – a tak vidíme brojenie proti jadrovým elektrárňam bez silných argumentov, presadzovanie prehnanej politickej korektnosti, akoby ignoráciu alebo rozpaky pomenovať niektoré “nepohodlné” problémy (napr. oprávnený strach z medveďov tam, kde sa skutočne motajú medzi ľuďmi, či problematické spolunažívanie s rómskymi “vylúčenými” komunitami v regiónoch), cancel culture, silené “rovnostárske” riešenia napr. rodových disproporcií kvótami či na utopický spôsob “rovnaká práca, rovnaká pláca”, akoby strach zaujať vyváženejší postoj pri nelegálnej migrácii, neochota pomenovať nebezpečné aspekty v “cudzích” náboženstvách (hlavne islamizmus) a podobne. Aj keď ide často o názory prameniace z ušľachtilých pohnútok (primárne dimenzia X), iracionálny prístup posúva tieto subjekty nižšie na dimenzii Y.

Okrem toho sú problémom chybné jadrové presvedčenia, ktoré tvoria základ ideologického balíka. Napríklad rôzne mýty o všeslovanstve a rusofilstvo vedú k tomu, že pri konfrontácii s drsnou realitou (ako brutálna ruská agresia) síce konzument takého balíka na chvíľku zneistie, ale pomerne rýchlo si prebuduje myšlienkový svet tak, aby mu opäť s jadrovými presvedčeniami sedel. Výsledný chaos v hlavách vedie k preferovaniu subjektov nízko na dimenzii Y (a pokiaľ ide o morálne pochybné skutočnosti, tak aj dimenzii X).

 

Dôležitosť hodnôt, osobných preferencií a názorov

Ako súvisia tieto s dimenziami X a Y?

Základné hodnoty typu sloboda, spravodlivosť, rovnosť a pod. (resp. vo filozofii “maxima”, ako základné morálne pravidlá) sú samozrejme podstatné, nie je ich však pre naše účely potrebných veľa a drvivá väčšina ľudí nemá problém sa na nich zhodnúť.

Názory môžeme umiestniť na spektrum medzi:

• Testovateľné – dá sa rozumne posudzovať, či sú chybné, alebo dobre vyargumentované
• Netestovateľné  – nemáme v súčasnosti dostatok znalostí na posúdenie ich pravdivosti, napríklad rôzne predpovede a odhady (jeden pohľad považuje za “názory” len tie netestovateľné, v kontraste s testovateľnými hypotézami, či objektívnymi faktami)

Osobné preferencie sú napríklad veci vkusu (niekto má rád blondínky/brunetky, šport/kaviarne, nejakú hudbu alebo typ filmov, silné motory alebo bicykle, atď.).

V rámci našich dimenzií:

Základné hodnoty určujú skóre hlavne na osi X (poctivosť/morálka).

Názory patria na os Y (múdrosť/racionalita), napríklad si treba všímať, ako subjekt pracuje s netestovateľnými názormi a či je schopný meniť testovateľné názory podľa faktov.

Veľmi konkrétne osobné preferencie samotné by politické rozhodovanie v celoštátnych voľbách nemali veľmi ovplyvňovať, treba si však všímať, nakoľko sú subjekty tolerantné k preferenciám iných (to patrí na os X).  A pokiaľ ide o záležitosti vkusu týkajúce sa štátu, aj tam by bolo fajn, ak by to nechali politické subjekty na odborníkov schopných rozoznať gýč a umenie (os Y).

 

Hodnotenie konkrétnych strán

Každý subjekt by si zaslúžil viac detailov v hodnotení, tento blog na to nedáva priestor, preto ide viac o náhodnú vzorku z množstva skutočností, ktoré boli brané do úvahy.

 

Republika

Vraj uhľadenejšia verzia fašistov, ostali im však tragikomické nápady a ťažko dôverovať morálnemu úsudku ľudí, ktorí akože prechádzajú v dospelom veku “ex-fašistickou reflexiou”.

 

SNS

Silný príklon k autoritárstvu, korupčné kauzy, nie zrovna hviezdny intelekt viditeľného vedenia strany, nízka miera kompetentnosti nedávnych ministrov.

 

HLAS

Do tejto strany malo odísť “to lepšie” zo Smeru, čo pravdepodobne do určitej miery platí, zároveň však drvivá väčšina kádru veselo fungovala počas smeráckeho korupčného systému (“Pelle ďakuje”), čo sa aj odzrkadľuje v ich prístupe ku kauzám minulosti. Podobne pôsobia z hľadiska odbornosti – ide o tých ľudí, ktorí v lepšom prípade pôsobili ako údržbári, v horšom ako babráci počas vlád Smeru (napríklad Pellegrini je so Smerom priamo spoluzodpovedný za rozkradnutú/rozhajdákanú miliardu EUR za spackanú informatizáciu štátu; spomínam si, ako Saková prišla s “geniálnym nápadom” porovnať pred realizáciou nejakého nápadu vec s tým, ako to robia iné krajiny – čo osobne považujem za povinný triviálny základný krok každej iniciatívy, ktorý napadne snáď aj škôlkara, atď.). Ku cti im svedčí aspoň jasnejšie vyhranenie sa v zahraničnopolitických otázkach a modernejší prístup k umelým “kultúrnym vojnám”.

 

SMER

Skorumpovaná strana poprepájaná s mafiánmi a oligarchami, na ose slušnosti patrí evidentne k tomu najhoršiemu. Ide o klan vodcovského typu, bez Fica by v podstate zanikol a okrem neho medzi figúrkami z vedenia vidno len rôznych bláznov, gaunerov a nevýrazné podržtašky, ktoré takticky utilitárne pokrývajú rôzne segmenty dezorientovaného elektorátu. Charakter strany preto odzrkadľuje práve hlavne Fico, šikovný rečník pre jednoduchších voličov, ale reálne zbabelý táraj, ktorý neustále falošne klame a konšpiruje. Podprahový naratív, ktorý sa snažia šíriť v zmysle “síce sme zlodeji, ale aspoň vieme ako na to” je lživý: Ficov Smer za dlhé roky dominantného vládnutia zdevastoval väčšinu dôležitých segmentov štátu (zdravotníctvo, školstvo, bezpečnostné zložky vrátane armády) a iné iba udržiaval bez potrebnej modernizácie. Málo plusových bodov im môžeme pripísať za nerozvrátenie verejných financií (v dobrých časoch) a relatívne príčetnú zahraničnú politiku (čo je ale zjavne už minulosť). Po fiasku pri plnení konkrétnych sľubov (známa “diaľnica do Košíc v roku 2010“ a podobne) smeráci rezignovali na stanovovanie si konkrétnych cieľov. Celkovo sú to teda na ose kompetentnosti babráci.

 

SME Rodina

Zoskupenie tvorené podivnou nesúrodovu zmesou charakterov a kompetencií, plné protikladov. Ústrednou postavou je Kollár, bez neho strana zrejme zaniká. Nedá sa im uprieť občasná odbornosť v konkrétnych oblastiach, bohužiaľ prevážená častou zemitou prostoduchosťou a bizarným správaním. Spomeňme Kollárovo zdieľanie evidentných hoaxov, či Krajniakovo mudrovanie o vakcinácii – podobné iracionálne postoje ich držia na dimenzii Y nižšie. Podobne, relatívne časté záblesky morálnej príčetnosti vyvažujú poryvy obchodnícko-klanového oportunizmu. Do tohto obrázku zapadá ich postoj k správaniu generálneho prokurátora a paragrafu 363, korupčné kauzy, styky s mafiánmi kedysi aj dnes, bratanie sa s extrémistami zo zahraničia, nekonzistentnosť pokiaľ ide napríklad o “tradičné rodinné konzervatívne hodnoty”. Na jednej strane pôsobia ako spoľahlivý spolok, ktorý vraj dodržiava dohody, na druhej u nich cítiť málo lojality k partnerom (boli “opozíciou v koalícii”) a málo tímového ducha. V konkrétnych záležitostiach preto býva často postoj strany neodhadnuteľný, pravdepodobne náhodný.

 

OĽaNO

Neštandardná strana okolo jednej dominantnej osoby – Matoviča, ktorého napriek silným emóciám po spackanom vládnutí skúsme zhodnotiť s trochu väčším odstupom. Nedá sa mu uprieť invenčnosť, ktorá ale funguje hlavne v politickom marketingu, menej v reálnej exekutíve. Podobne jeho zápal v boji proti korupcii a neprávostiam je autentický a chválihodný. V “neexcitovanom stave” pôsobí relatívne zorientovane a síce rýdzo až priamočiaro, ale nie hlúpo. Na druhej strane, v zápale boja, najmä pokiaľ cíti krivdu alebo ohrozenie svojho ega, vie svoj hnev zamerať nelogickým smerom (často viac proti prirodzeným spojencom ako súperom). Snaha replikovať svoje marketingové invencie formou rôznych individuálnych “atomofiek” pri riadení štátu ho diskvalifikuje z potenciálnych výkonných funkcií, čo limituje voličskú “použiteľnosť” strany. Tento typ líderstva nepraje vnútrostraníckym korekciám správania a postojov. Mínusové body na oboch osiach má OĽaNO aj za určitú bigotnosť až otvorené nepriateľstvo k vybraným skupinám ľudí. Kompetentnejšia časť existujúceho kádra sa presunula do strany Demokrati a spôsob tvorby kandidátky znamená, že voliči vyberajú do priveľkej miery mačku vo vreci. Výsledná nesúdržnosť zoskupenia (reálny problém minulej vlády) tiež uberá strane na oboch osiach.

 

KDH

Štandardná strana/hnutie so širokými štruktúrami, historickou kontinuitou a bez silného vodcovského štýlu – to dáva slušnú potenciálnu dispozíciu kompetencií. Limitom je zrejme dlhý pobyt mimo parlamentu, odchody ambicióznejších/šikovnejších a určitá ideová nemodernosť. Pokiaľ ide o dimenziu poctivosti, silné hodnotové základy umiestňujú KDH do kvadrantov na pravej strane, hoci skúsenosti z minulosti ukazujú, že ani tento subjekt nie je úplne imúnny voči “systému, akým veci na Slovensku fungujú” a síce v relatívne malom množstve, korupčné kauzy a klientelizmus niektorým nominantom nebol cudzí. Nešťastné Majerského výroky o pliage a podobne sú určitým signálom, že KDH môže po voľbách čakať zápas o identitu a možné štiepenie. Z hľadiska nášho hodnotenia, podobná ideologická strnulosť uberá body na oboch dimenziách.

 

SaS 

Polo-štandardná strana s interne nadpriemerne dominantným lídrom, preto Sulíkovi venujeme viac priestoru. Marketingovo strana odborníkov, v praxi hlavne v oblasti ekonomiky a verejných financií. Cítiť silnejšiu ideologickú záťaž (smerom k ekonomickému libertariánstvu), čiastočne vyliečenú pobytom vo vládach. V iných oblastiach (zahraničná politika, geopolitika, kultúrne otázky) má ako líder, tak strana mierne povedané určité medzery, ale aspoň schopnosť načrieť do externých zdrojov kompetentnosti. Na dimenzii morálneho kompasu má Sulík tendenciu k oportunizmu a je viac “praktik” ako morálna autorita (napr. prístup k obchodovaniu s Ruskom, rôzne kontakty z podivnými indivíduami v minulosti, prioritizovanie nevkusnej show pred pre dôležitejšími záležitosťami…), ale samotná strana je na tom o niečo lepšie.

 

Demokrati

Trochu rozpačito pôsobiaci spolok ľudí relatívne dobre kompetentných vo svojich oblastiach. Bohužiaľ si celkom oprávnene nesú veľký kus zodpovednosti za zbabrané vládnutie s Matovičom, na druhej strane inak pôsobia v hodnotových otázkach (dimenzia X) príčetnejšie ako väčšina relevantných strán a napriek tomu, že mnohí sú v politike už dlhšie, nemajú žiadne významné kauzy. Férovo však treba dodať, že ich mediálna viditeľnosť nie je najlepšia, preto toto hodnotenie pracuje s určitou mierou neistoty.

 

PS 

Formálne strana so solídne vypracovaným programom a silným ukotvením v slušnej časti spektra. V praxi potenciálnym rizikom a neznámou premennou je ich neskúsenosť s výkonom moci, možná naivita niektorých členov a “nepreverení” kandidáti. Vo voľbách 2020 PS spolu so Spolu išlo do volieb príliš tvrdošijne suverénne v koalícii, čo ich tesne stálo vstup do parlamentu a zároveň indikovalo nedostatky v praktickom politickom úsudku. Ďalšie riziko môže prameniť z ideovej heterogénnosti a ideologickej zaslepenosti niektorých “premotivovaných” prúdov v strane (preto je v grafe PS zobrazené v oboch dimenziách široko s menej zreteľným ohraničením). Moderné myšlienky sa môžu u niektorých prelínať s módnymi. Príkladom môže byť striktné striedanie muž-žena na kandidátke v štýle rodových kvót. Bývalý predseda Štefunko bol v minulosti sympatizantom Smeru (neindikuje dobrý politický úsudok) a čelil podozreniam týkajúcim sa verejných zákaziek firiem s ním spojených, hoci nie veľmi dobre vyargumentovaným. Inak je PS bez známych kauz. Líder PS Šimečka však z hľadiska kompetentnosti (teoretickej všeobecne – Oxford, akademická kariéra a pozície poradcov; praktickej na európskej úrovni – podpredseda parlamentu EÚ a nateraz limitovanej na slovenskej) patrí k tomu najlepšiemu na slovenskej scéne. To “najhoršie”, čo naňho oponenti doteraz vytiahli bolo, že robil v auroparlamente poradcu bývalému smerákovi (ktorý je ale v súčasnosti kritikom Smeru), čo indikuje, že na našej dimenzii X má tiež veľmi slušný morálny kredit. Za zmienku určite stojí aj fakt, že z PS pôvodne pochádza prezidentka Čaputová, ktorá je na oboch dimenziách slušne vysoko.

 

Nehodnotené strany (Modrí, ĽSNS, Aliancia…)

Buď nie sú aktuálne vo voľbách relevantné (veľmi slabý výtlak), alebo je málo informácií na hodnotenie, alebo kombinácia oboch.

 

Koho teda voliť?

Tu je jeden z teoretických spôsobov, ako sa dá použiť hodnotenie strán v dimenziách poctivosť / kompetentnosť:

1. Strane pridelím body za umiestnenie na ose poctivosti, povedzme od 0 po 10
2. Ďalšie body (0 až 10) za osu kompetentnosti,
3. Bonusové body (napríklad tiež od 0 po 10) pridelím, ak sa s danou stranou zhodujem v konkrétnych názoroch, riešeniach, ideách, širšom rebríčku hodnôt a životných priorít. Na to slúžia rôzne “volebné kalkulačky” (viď “Zaujímave linky” nižšie) a hoci som písal, že skóre na dimenziách X/Y považujem za dôležitejšie, neznamená to, že skóre názorovej zhody má byť úplne zanedbateľné. Podľa pociťovanej dôležitosti si túto škálu (dosiahnuteľné maximum bonusových bodov) natiahnem, alebo skrátim.
4. Ak sa mi stále máli, odhadnem ideovú koherenciu strany a jej pravdepodobnú súdržnosť (radšej volím subjekt, ktorý sa pri najbližšej príležitosti nerozbije na množstvo fragmentov, ktoré sa rozbehnú náhodnými smermi) a pridelím za to nejaké bonusové body. Tento faktor je do určitej miery už započítaný na ose Y (kompetentnosť straníckej personalistiky), ale v dnešnej slovenskej realite môže byť vhodné venovať mu viac pozornosti.
5. Výsledok vynásobím koeficientom rizika prepadnutia hlasu, aby som nenechal za seba rozhodovať iných voličov: pre jednoduchosť môže byť tým koeficientom priamo odhad, či sa subjekt do parlamentu dostane (0% pre strany bez nádeje až po 100% pre tie, čo majú parlament prakticky istý). Takto môžem kontrolovane riskovať – dať to povedzme aj strane “na hrane”, ktorá mi ale v iných ohľadoch výnimočne vyhovuje.

Samozrejme, že skoro nikto nevyberá strany takto “excelovsky”, väčšina voličov vyberie niekoho podľa aktuálne pociťovanej sympatie, takže skôr emocionálne. Menej zorientovaný volič vníma politiku skôr ako tárací šport a politici, ktorí ohľupujú svojich fanúšikov ľúbivými drístami majú neférovú výhodu.

Cieľom tohto textu je, aby Váš výber vo voľbách bol viac podobný objektívnemu výberu poctivého a kompetentného dodávateľa služby.

 

P.S.

Za autorom tohto textu nestojí žiaden redakčný ani analytický tím a času na písanie blogov má minimum, preto žiada o zhovievavosť pokiaľ ide o preklepy, kostrbaté formulácie, možno trochu zmätočnú štruktúru blogu. Konštruktívne pripomienky však rád privíta.

 

Zaujímavé linky

1. Infovolby.sk – okrem “volebnej kalkulačky” niekoľko zaujímavých štatistík o mediálnom pokrytí, kampani a pod.
2. Kohovolit.eu – ďalšia volebná kalkulačka, zvyšok stránok som neskúmal
3. euandi2019.eui.eu/survey/sk/slovensko2023 – a ešte jedna volebná kalkulačka
4. Demagog.sk – záslužná práca na kontrole pravdivosti tvrdení politikov – k ich metodike by som mal viaceré výhrady, ale v súčasnosti nič lepšie nepoznám
5. zastavmekorupciu.sk/kauzy
6. volby.transparency.sk/parlament2023 
7. konspiratori.sk