Ako som sa stal starostom a zistil som, čo sú starosti

V januári 2016 som oslávil svoje prvé narodeniny. Starostovské narodediny. Z aktivistu, snowboardistu a online marketingového špecialistu sa stal starosta. Druhý najmladší starosta v okrese Banská Bystrica. Najskor je potrebné sa vrátiť spať na jeseň 2015.  Povolebný novembrový večer som oslavoval a bol som šťastný. Myslím, že som vtedy prežil podobné pocity ako naši futbalisti na Ukrajine, keď v ten istý deň vyhrali kvalifikačný zápas na EURO. Víťaztvo nepadá z neba, podstatná je príprava. Vo futbale i politike. Víťaztvu predchádzalo viac než pol roka práce v kampani a za mojím úspechom stálo množstvo ľudí. Po oslavách občas prichádza aj kocovina, ako hovoria bratia Česi.

Tá moja “kocovina” bola dlhá. Do funkcie som bol vymenovaný až skoro o dva mesiace neskôr 2. januára 2015. Vyhrať voľby v obci môže znamenať vďaka nešťastne napísanému zákonu aj dlhé čakanie. Poviete si ako je to možné? Stačí nezvolať ustanovujúce zastupiteľstvo. A nedotiahnutý zákon v praxi využiť v plnej miere i u nás v Podkoniciach. Starosta, ktorý prehral, si chcel užiť alebo vypiť svoj pohár hry až do dna.

Čo je pre niekoho je labutia pieseň, je pre iného čerešničkou na torte. Do funkcie som nastúpil v deň svojich narodením.

A hneď  začal kolotoč o akom sa mi ani nesnívalo. Cudzí pes v mojej záhrade, kde mám vyviezť smeti, prečo vypli vodu a nehlásili ste to. Bežné problémy každého z 880 ľudí v našej obci sú zrazu mojimi problémami. Do toho zima, sneh a kalamitné stavy, lebo sme obec v katastri Nízkých Tater.

Každý v obci pozná moje číslo. Každý sa môže kedykoľvek ozvať. Telefón zvoní často. A som za to vďačný. Moje heslo v kampani aj po nej je “S vami a pre vás”. Zmena komunikácie bola jednou z hlavných vecí o ktorých som v predvolebnej kampani nielen hovoril, ale snažil sa aj každodenne ponúkať. V januári som si nedokázal predstaviť ako sa budem ešte tešiť z ticha hôr na dovolenke v máji. A z ticha hôr som sa tešil zasa domov, a to veľmi.

Kľúč v politike v obci je na zastupiteľstve. Ani u nás to nie je inak. Sme síce malá ale nie ospalá obec. Na zastupiteľstve sa občas dejú veci, to by ste neverili. Dôvod je jednoduchý, kandidoval som ako nespokojný aktivista, nestraník. Sám za seba. Priatelia tiež kandidovali, ale spoločnú kandidátku sme nedali dokopy. Situácia je taká, že v zastupiteľstve je väčšina nezávislých. A každé zastupiteľstvo je boj na počet kôl k počtu uznesení.

Zastupiteľstvo mi nedaruje ani ň zadarmo, bez argumentácie, bez presvedčivosti. A to je dobre. Na začiatku to bolo drsné. Bol som zelenáč, čo rokovací poriadok poznal len ako každý normálný občan. A od starých mazákov som  na prvom zastupiteľstve dostal poriadne na frak. Na ďalšie som už však poznal paragrafy ako keď bičom plieska. Oháňať sa však začal aj jeden z členov zastupiteľstva, priaznivca bývalého starostu. Právnici si začali prichádzať na svoje. Prečo? Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. A k napísaniu žalôb stačí byť gramotný. Starosti s tým má aj starosta.

Učím sa ako sa vyrovnať s novými výzvami, novými problémami. Teším sa, že môžem veci meniť, že sa veci dejú a pomaly sa posúvaj smerom, kde som si pred voľbami myslel, že pôjdu priam rýchlikom. Tento blog bude o politike. Nielen o našej dedine, veď silé Slovensko je vlastne dedina pod Tatrami.

Nabudúce pokračujem o tom, ako v malej obci Podkonice zachraňujeme školu.