Ako sa Sulík snaží vyhovieť oligarchovi Világimu a oligarchovi Haščákovi démonizáciou Občana S

O tom, ako sa Sulíkovi splnil sen byť najvplyvnejším lobistom presadzujúcim záujmy oligarchov aj keď to je za cenu devastácie politiky a zapredania krajiny. V tomto jedinom bol – totiž – reálne úspešný.
Ak by sa robila forenzná analýza Sulíkovej komunikácie ako sa tomu dostalo odsúdenému Kočnerovi, ukázalo by sa, že post ministra hospodárstva je vysoko rizikový spolu s postom ministra výstavby, lebo práve takýchto ministrov už máme odsúdených (Rusko, Janušek a Štefanov). Nie je to však len príbeh o Sulíkovi a Občanovi S. Je to príbeh o oligarchoch, previazaní biznisu s politikou, s kupčením s vplyvom a ďalšími nekalými praktikami vo verejnom priestore.
Richard Sulík sa nás pri publikovaní poslednej jeho kauzy, kedy sa snaží byť lobista v prospech oligarchu Haščáka presvedčiť, že je úplne v poriadku, keď sa ako minister hospodárstva stretáva s pofidérnymi oligarchami a pýta sa ich na ich rady, ako by mal viesť rezort hospodárstva (TU). Nie je to v poriadku, lebo sa jedná nielen o morálne pochybenie a prerastanie biznisu s politikou (ktorá je vždy problémová) ale je to aj formou korupcie tak, ako ju definuje napr. OECD vo svojom dokumente ODPORÚČANIE RADY OECD O VEREJNEJ INTEGRITE (TU).
Oszkár Világi v roku 2015 a 2016 mal projekt rekonštrukcie dunajskostredského futbalového štadiónu, ktorý bol financovaný aj z eurofondov a preto musel prejsť aj cez proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (TU). Malo to však háčik – v zóne ochranného pásma vodného zdroja a nad Žitným ostrovom chcel hlavnú futbalovú plochu hnojiť umelými hnojivami, pričom súčasne predpokladal, že dažďové vody budú voľne vsakovať aj cez hlavný trávnik. To bol aj dôvod, prečo ZDS a aj ja osobne sme sa proti takémuto riešeniu postavili. Oszkár Világi však mal iné plány, potreboval štadión otvárať v presný deň – mal vtedy dohodnuté slávnostné otvorenie za prítomnosti iných oligarchov a developerov ako je Kmotrík, Pór, Béla Bugár a Viktor Orbán (TU). Nemohol predsa pripustiť, aby mu niečo pokazilo radosť a túto slávnostnú udalosť- tak napísal hanopis na Občana S do Hospodárskych novín (TU). Potom už len čakal, kto z politikov sa mu na háčik chytí a bude sa mu snažiť chcieť vyhovieť; ukázalo sa, že sú to samé Hospodárske noviny spolu s Richardom Sulíkom – ale pekne poporiadku.
Možno to bolo práve na tomto futbalovom štadióne v Dunajskej Strede, kde sa stretli oligarchovia s maďarskými politikmi a dohodli sa s Bélom, že jeho minister Érszek a Szolymos, ktorí vtedy ovládali ministerstvo dopravy a životného prostredia, by sa mohli tomuto aktivistovi venovať viacej – veď aj Béla má predsa záujem na diaľnici D4/R7, teda ak chce inkasovať milióny za vyvlastňovanie, aj Érszék sa chce voziť z Bratislavy do Šamorína po diaľnici a nie trčať v zápache. A tak oligarcha Világi prostredníctvom Érszéka zaútočil na občianskych aktivistov a to konkrétne ZDS a OZ Triblavina (TU). O tom, aký dramaticky rozdielni osud mali tieto dve mimovládky proti ktorým išiel aj Érszék ale aj Sulík som už písal (TU). A čo sa dialo so štadiónom som už naznačil TU. Ale vráťme sa pekne k príbehu objednávky developerských oligarchov na diskreditácii ZDS, Občana S a obmedzení celej verejnosti.
Hospodárske noviny začali chápať, že pri ich klesajúcich príjmoch a čítanosti potrebujú niečím zaujať – najlepšie tým, že ukážu aký majú vplyv. Vidiac, ako to vychádzalo oligarchovi Világimu, aj oni sa chceli stať vplyvným médiom ako je napríklad Denník N či aktuality. Začali teda zverejňovať články, ktoré sa tvárili ako investigatíva odkrývajúca korupciu v jednom významnom občianskom združení. A tak zverejnili článok odkrývajúci nelegálne praktiky tohto združenia (TU). Teda aspoň to tvrdili a netajili sa, že nadväzujú na Világiho objednávku, dokonca si na tom založili biznisovú stratégiu (TU).
O mesiac Sulík zvoláva tlačovku, na ktorej oznamuje trestné oznámenie na Marcela Slávika, predsedu ZDS a zároveň oznamuje začiatok svojich iniciatív na obmedzenie verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie. Táto tlačovka mala totiž zaviesť do politického diskurzu ako hlavnú tému démonizáciu občianskych združení a ako štátnu ideológiu snahu štátu o jej odstránenie. Zneužil na to Občana S a preto ho zatiahol do jeho chorých politických hier, aby túto agendu presadil, aj na prospech svojho kamaráta Haščáka, s ktorým si už vtedy písal. A Haščák má aj dnes viacero projektov, ktoré sa posudzujú a ZDS má k nim pripomienky (TU). Uspel s tým aj preto, že Budaj mu v tom pomáhal aj preto, aby chránil svojich ľudí (TU). A to podstatné – z hľadiska „podozrení“ Sulík v trestnom oznámení uvádza len to, čo mesiac predtým uviedli Hospodárske noviny.
Podanie jeho trestného oznámenia malo slúžiť dvom účelom: malo zastrašovať ochranárov u Budaja a zároveň udržať v hre tézu o výpaľníckych ekoteroristoch, ktorým je potrebné pristrihnúť krídielka. Keďže on vedel, že u polície neuspeje, mal od začiatku v úmysle to živiť ako tému, že jediný spôsob ako zastaviť výpaľníckych ekoteroristov je zmeniť legislatívu povoľovacích procesov a posudzovania vplyvov na životné prostredie, lebo len tak sa podarí zastaviť postrach developerov. Lenže tu narazil na Európsku úniu a Balík obnovy, ktorý je založený na participácii ekológov a otvorenosti posudzovania vplyvov na životné prostredie. A v Bruseli vyvolalo pozornosť, že na jednej strane slovenská vláda prezentuje najlepší a najambicióznejší plán obnovy (TU) a súčasne začína otvorenú vojnu nielen voči prominentnému aktivistovi, ktorý pomohol nastaviť tento Balík obnovy ale aj politiku obmedzovania verejnosti v procesoch posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Dúfal, že polícia nájde aspoň niečo, že sa začne aspoň nepríjemná motanica ako napríklad i Mikulca, ktorému trvalo niekoľko rokov sa z diskreditačného komplotu dostať von a očistiť sa (TU). Lenže polícia Sulíka sklamala, odmietla jeho trestné oznámenie prvý raz už v júni 2021 a definitívne na jeho odvolanie, ktoré si vyžiadal oligarcha preslávený peniazmi v alobale (TU). Lenže Richard Sulík nenecháva nič na náhodu, verejnej oznamuje, že keďže polícia nepochopila a nevyhovela jeho objednávke, obracia sa na finančnú správu (TU). Vie totiž, že jej šéf Jiří Žežulka chápe očakávaniu vlády ísť po krku politicky exponovaným osobám, kam spadá aj Občan S (TU).
Napriek tomu, že ZDS ako občianske združenie je oslobodené od platenia dane, tak začnú daňové kontroly, v ktorých jej pracovníčky otvorene komunikujú, že subjektívne pociťujú objednávku Sulíka so Žežulkom či sa vyhrážajú, že pokiaľ ZDS nebude spolupracovať na svojej vlastnej diskreditácii, tak mu bude daňový úrad ukladať hoci aj opakované pokuty, čo sa aj stalo. Daňový úrad musel daňové kontroly aj opakované daňové kontroly (ktoré boli nelegálne) uzavrieť bez nálezu, teda, že ZDS sa nedopustilo ničoho nezákonného a nekalého na úseku správy daní či vedenia účtovníctva (inak by to muselo byť uvedené ako nález) a to aj preto, že všetky subjekty, ktoré daňový úrad párovo kontroloval (teda tie subjekty, ktoré finančne ZDS podporili) potvrdili, že ZDS podporujú dobrovoľne, z vlastnej vôle a preto, že vidia v jeho činnosti zmysel a význam.
Teda jeden svedok sa našiel, ktorý podporil Sulíkove obvinenia ako v trestnom konaní tak aj na daňovom úrade a tým bol primátor Malaciek Juraj Říha. Od mája 2020 do minulého roku bol sám obvinený v kauze Staviteľ (TU), na ktorej je zvláštne to, že jej účastníkmi bol miestny developer, ktorý robil zvláštne dohody s mestom Malacky, pričom to bolo ZDS, ktoré upozorňovalo na podozrivé praktiky v tomto smere. Juraj Říha, vidiac ako dobre sa darí kajúcnikom, sa spojil s Richardom Sulíkom a ponúkol mu svoje svedectvá – v skutočnosti išlo len o parafrázy a zopakovanie Világiho hanopisu z Hospodárskych novín (TU). Preto nebolo ťažké preukázať, že sa jedná o klamstvá a ohováranie (TU), čo potvrdili svojim šetrením ako Polícia (TU) tak aj daňové úrady tým, že uzavreli svoje kontroly bez nálezu (TU a TU). Naopak, polícia sa teraz zaoberá, či nedošlo uvedeným spôsobom k nejakému trestnému činu, napríklad ohovárania, krivej výpovede či krivého obvinenia prípadne iných trestných činov ako je zneužívanie právomoci verejného činiteľa; keďže ide o veci v počiatočných fázach práce polície, nemôžem sa k tomu bližšie vyjadriť. Zaujímavé však je, že primátor Říha bol v rámci odvolacieho konania ďalšej etapy rozširovania IKEA lobovať u ministra Budaja, nech zamietne odvolanie a podstrčil mu aj nejaké dokumenty (TU); v projekte mestskej arény, čo bola aj prípadom preverovaným políciou zase došlo k manipulácii s podkladmi rozhodnutia v spise (TU). Náhoda?
V tom momente som bol oficiálne prelustrovaný ako políciou tak aj finančnou správou s tým, že som z toho vyšiel očistený. Žiaľ, politici sa už dostali do takého samodeštruktívneho tornáda, z ktorého nevedeli vyjsť von a situáciu len a len zhoršovali snahou o legislatívne obmedzovanie verejnosti (TU, TU a TU). Sulíkovské lobistické maniere sa snažili zopakovať aj niektorí z OĽANO (TU). To v konečnom dôsledku znamená, že Slovensko má na krku len od občana S niekoľko eurosťažností (TU, TU, TU a TU). V čase, keď nevieme plniť mílniky a nevieme efektívne projekty schvaľovať; Odorova vláda si už v tejto súvislosti vyžiadala technickú pomoc z Bruselu, ktorá je v týchto dňoch už na Slovensku.
Mne je jasné, že títo o pár dní odchádzajúci tragédi nie sú schopní sebareflexie a niektoré médiá ich dokonca aj chránia (TU); ale to nie je moja predstava o Slušnom Slovensku, kde sa máme všetci lepšie; kde každý môže nájsť svoje miesto pod Slnkom a kde každý nejako prispejeme k spoločnému blahobytu. Nesvedčí médiám, že chcú zmanipulovať príbeh o snahe vylúčiť ekológov a prišiť to SME RODINA; iste, neboli ani oni nič moc (TU), ale príbeh predsa len vidíme, že je trochu iný. Preto viem sľúbiť jedno – budem pracovať na morálnej obnove Slovenska, na budovaní Slovenska prostredníctvom Zelenej obnovy Slovenska a budem hájiť verejnosť a nezávislých aktivistov, aby si ani jeden z nich nemusel prejsť tým, čím som si prešiel ja za uplynulé roky vlád Fica s Bugárom alebo Matoviča so Sulíkom. Bez ohľadu na politikov a bez ohľadu na médiá lebo občan musí si svoje práva chrániť sám. Je to mimochodom základná právna zásada – zásada právneho štátu, ktorá sa učene volá vigilantibus iura scripta sunt = práva prajú len bdelým, ktorý si ich neustále chránia (TU). Právny štát sa nedá budovať politikmi, právny štát sa dá budovať len a len aktivistami, ktorí hája svoje aj druhých práva. A tak už vieme, na koho strane stáli Sulík či Bugár, na strane oligarchov a developerov, lebo na nich osobne profitovali. A už vieme na koho strane stál Občan S – na strane všetkých slušných Slovákov a Európanov.
Prečo? Lebo prax je úplne iná. Bez politiky, bez médií, zato založená na korektnosti, slušnosti, spoľahlivosti a odbornosti. Preto slušný Občan S mohol obstáť… Niektorí iní však kolíziu s ním neustáli a preto môžem s kľudným svedomím nechať všetkým odkaz:
Malý odkaz pre priaznivcov Sulíka, Bugára, Fica a Uhríka ale aj Világiho a ostatných oligarchov. Čo myslíte, akú formu majú dobrovoľné hasičské zbory po celom Slovensku? Akú formu majú lokálne poľovnícke zväzy a spolky? Akú formu majú rôzne športové kluby? Áno, sú to občianske združenia teda mimovládky. Nesiahajte ani na ekologické spolky, ani na dobrovoľných hasičov ani na nikoho. Zabezpečujeme, že Slovensko stále nepadlo na hubu. Nie je to zásluha politikov ale zásluha občanov, aktívnych a angažovaných občanov, ktorí neriešia politiku ale to, aby sme sa mali všetci lepšie. Nesiahajte na ne. Nedopustím to. Nevyšlo to ani Világimu, Haščákovi, Říhovi; nevyšlo to ani za Fica s Bugárom a nevyšlo to ani za Matoviča so Sulíkom. Nedopustím ani, aby sa to stalo za hocikoho kto príde po nich. Budem sa usilovať o Slušnejšie a zelenšie Slovensko. Pre všetkých bez rozdielu. Odborne, slušne a hlavne nepoliticky.
– Marcel Slávik
Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv. Postrach nepoctivých oligarchov a ich developerských firiem; postrach skorumpovaných ministrov a primátorov. Občan S.