Koho si majú zvoliť „progresívni“ Slováci

[český originál (včetně ilustrace) zde]

Spravil som si „volebný kompas“. Pôvodne som tak chcel urobiť na Denníku N, ale článok je spoplatnený a čitateľovi sa zobrazuje, že: „V týchto voľbách ide o JEDNO. O demokraciu. Preto vám teraz dáme Denník N len za JEDNO euro“.

Bezplatný kompas nájdete na samostatnej stránke. Vyššie citovaná reklama Denníka N potom skôr dokazuje, že tieto voľby nie sú len o demokracii, ale aj o eurách. Môj výsledok si môžete pozrieť na úvodnej ilustrácii.

Otázky, na ktoré sa vás nikto nepýta

Zuzana Čaputová v predvolebnom rozhovore o kandidátoch povedala: „Je to pestrá ponuka a určite je z čoho vyberať“. Volebný kompas by vám mal pomôcť vybrať si z tejto „pestrej ponuky“.

Ako pri každom prieskume verejnej mienky, aj tu sa treba pýtať, ako bol zostavený, nakoľko je neobjektívny. Autori sú aspoň natoľko úprimní, že prezradili, akú metodiku pri konštrukcii kompasu použili. Kritickejší používateľ sa však pri tom nezastaví a musí sa pýtať, či napríklad definovanie jednej osi ako „liberálna demokracia vs. autoritárstvo“ a druhej ako „internacionalizmus vs. izolacionizmus“ nie je skôr zavádzajúce. Je tiež potrebné preskúmať, ako autori kompasu hodnotili jednotlivé strany, aby zapadli do týchto kategorií.

Najmä: v určitej sociálnej skupine sa „liberálna demokracia“ alebo „internacionalizmus“ berú ako niečo automaticky dobré, ale zabúda sa na skutočný význam týchto hesiel v prevládajúcej politickej a ideologickej praxi. „Liberálna demokracia“ sa prílišľahko stáva právom na neobmedzené hromadenie bohatstva na úkor iných v rámci jedného štátu a „internacionalizmus“ tým istým v medzinárodnom meradle (čo neznamená, že „autoritárstvo“ a „izolacionizmus“ by boli lepšie).

Kam patríte?

Podľa oficiálnych údajov má Česká republika o niečo nerovnomernejšie rozdelenie bohatstva ako Slovensko. Nemecko je v súčasnosti najnerovnejšou krajinou v Európe s mimoriadne silnou oligarchiou – proti ktorej však doma stoja napríklad pomerne silné odbory.

Ak je situácia v Českej republike taká, že dve tretiny zamestnancov nedosahujú „priemernú mzdu“, o ktorej sa píše v médiách, na Slovensku sa to nebude veľmi líšiť. Slovensko aj Česká republika sú perifériami alebo semiperifériami európskeho kapitálu, ktorý má svoje centrum v Nemecku (Francúzsko a Veľká Británia) a Nemecko je opäť do značnej miery podriadené USA z hľadiska ekonomickej a vojenskej moci.

Tu vidíte, že so „Západom“ je to trochu komplikovanejšie. Každá krajina je vnútorne rozdelená, skladá sa zo sociálnych tried a vrstiev, ktoré majú čiastočne protichodné záujmy (niektoré spoločné, napríklad prežiť klimatickú katastrofu). Koncentrácia bohatstva v rukách majetnej triedy a jej obohacovanie pokračuje na Slovensku aj v súčasnosti, keď drvivá väčšina obyvateľstva stagnuje alebo chudobnie.

Ste v odboroch? Aké najväčšie nerovnosti ste ochotní tolerovať vo vašej spoločnosti? Akú minimálnu životnú úroveň by mal zabezpečiť štát? Aké vysoké by malo byť zdanenie ľudí, ktorí vlastnia desaťnásobok súčasného bohatstva – a tisíckrát viac? Na to sa vás v rôznych „kompasoch“ nepýtajú. A nehovorí o tom ani „starostliva“ prezidentka.

Dovoľte mi to vysvetliť, som z Česka

Jedným zo základných mocenských faktorov, prostredníctvom ktorých vlastnícka trieda uplatňuje svoju nadvládu, je vlastníctvo médií. Pozrite sa, kto vlastní slovenské médiá, aká je majetková štruktúra týchto ľudí, s akými politickými stranami sú spojení.

Napríklad v prípade spomínaného Denníka N po krátkom hľadaní zistíte, že jeho majitelia, ako napríklad Anton Zajac, sú zároveň sponzormi strany Progresívne Slovensko. Jej českú „sestru“, Deník N, zase riadi oligarchická skupina, ktorá má podstatný vplyv na financovanie súčasnej pravicovej päťkoaličnej vlády Petra Fialu, tiež hollywoodskeho prezidenta.

Silný záujem o Slovensko teraz prejavuje pseudoaktivistická skupina Milion chvilek pro demokracii (ide o spriaznené aktivity financované oligarchom Janom Bartom, ďalším sponzorom českého prezidenta a mužom, ktorý si teraz krotí sociálnu demokraciu). A časopis Respekt oligarchu Bakalu (sponzora pravicovej koalície spred desiatich rokov) sa ešte viac zaoberá Slovenskom. Bakalov Respekt vraj teraz tiež uvažuje o prechode pod slovenské vlastníctvo a zhodou okolností je líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka synom Martina M. Šimečku, ktorý bol šéfredaktorom pred súčasným dlhoročným Erikom Tabery.

Áno, samozrejme, na druhej strane je napríklad taká Penta. Ktorá vďaka priateľským vzťahom s českými pravicovými „demokratmi“ postavila svoj monštruózny developerský projekt spoľahlivo vylučujúci „plebs“ hneď vedľa Masarykovej stanice v Prahe.

Bol by Smer + Hlas taký problém?

Som občanom len Českej republiky a na Slovensku nemám volebné právo. Ale snažil som sa orientovať v slovenskej situácii rovnakými metódami, aké používam na orientáciu v českej situácii (ale investovaný čas je v drvivej väčšine v prospech Českej republiky).

Je však možno jasné, že predpokladám, že by bolo v rozpore so záujmami a potrebami veľkej väčšiny obyvateľstva voliť pravicové strany. A tiež naznačujem, že tieto strany boli zabalené do obalu „centristických“ síl pre české subjekty (a pozrite sa na politiku, ktorú teraz presadzujú v Českej republike). Pred českými voľbami v roku 2021 sa tiež vytvoril (a stále je) pocit „ohrozenia demokracie“ a jej „záchrany“ prostredníctvom „slušných“, „prozápadných“, „liberálnych“ atď. strán.

Áno, klerikálna moc na Slovensku je dosť zhubná a Fico ešte pred desiatimi rokmi v diskusiách so študentmi Oxfordu naháňal strach. A určite je na tejto strane slovenskej moci výrazné prelínanie s oligarchickou mocou. Ale aj na druhej strane. A strašenie „extrémistami“ a pod. má zastierať tú najzákladnejšiu a hlboko dôslednú líniu sporu: ľavica – pravica.

Podľa preštudovania programov strán by som asi volil Hlas. Som ďaleko od toho, aby som bol stotožnený, ale toto sa mi zdá byť podstatné: v komunikácii Hlasu sú isté zásadné ľavicové tóny, a aj keď sú sebavedomejšie, vytvárajú istý dopyt po skutočnejšej ľavicovej politike, čo je podľa môjho presvedčenia v súlade so záujmami drvivej väčšiny obyvateľov Slovenska.

To je skutočná „civilizačná voľba“. Príklon na Východ sa v žiadnom významnom zmysle neuskutoční. Pozrite sa aj na takých ako Orbán, ako mu vyhovuje západný kapitál (ktorý zdaňuje jednou z najnižších sadzieb v Európe). Chápete aspoň trochu, ako fungujú obaja „liberálno-centristickí“ a „vlastenecko-konzervatívni“ podvodníci?

Náš malý svet

Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza medzi Ukrajinou a Českou republikou. Krajina, ktorej vládcovia sa tradične dali pomerne ľahko skrotiť. Na susednej Ukrajine prebieha nechutne krvavá vojna, o ktorej som presvedčený, že by nemusela byť, keby „Západ“ súhlasil s neutralitou – a o zisky z tejto lukratívnej krajiny by sa delil s Ruskom. (Alebo je západný kapitál akosi „lepší“ ako ruský?)

V tomto „veľkom svete“ sa deje veľa najbrutálnejšej nespravodlivosti, zákon moc robí právo, a imperiálni „ochrancovia“ chcú, samozrejme, zo svojich vazalov vyťažiť čo najviac.

Ale zároveň sme odsúdení žiť v „malom svete“. Tu je možné organizovať sa na pracovisku, snažiť sa kultúrne pozdvihnúť svoje okolie (a seba samého), uzatvárať dohody, nadväzovať priateľstvá, prejavovať solidaritu.

Pozdravujem Slovensko z Českej republiky, kde sa snažím vytvoriť skutočne rovnostársku a demokratickú alternatívu zdola.