Ako robiť veci, respektíve zábava pre inteligentných

Približne pred tromi rokmi Slovensko zaplavili správy, že vzniklo Suši, a teda poďte riešiť, zapojte sa do súťaže. Do prvého kola sa zapojilo vyše 100 riešiteľov a odvtedy už prebehlo ďalších 17 kôl s vyše 100 šiframi, 5 sústredení a kopa menších vecí. Okrem toho Suši zmenilo život mne, ďalším organizátorom a viacerým účastníkom – stredoškolákom a tieto nemerateľné veci sú omnoho podstatnejšie.

Suši je teda súťaž v riešení šifier. Šifra je špeciálna logická úloha alebo hlavolam, v ktorom nie je dané, čo treba spraviť pre jej vyriešenie. To je práve jej podstata, prísť na to, ako funguje a odhaliť schované slovo. Ukážem vám aj príklad:

Ideálne ju teraz skús vyriešiť. Riešením je jedno slovo, ktoré je podstatným menom a nie vlastným. Máš? Nechce sa ti?

Tak ti to prezradím. Suši je slovenská súťaž a máš tu nejaký text v angličtine. To je neprirodzené a tak ho skús preložiť. Prvú vetu preložíš ako: Sivý somár slušne sedí. Je niečo podozrivé na tejto vete? Áno a trúfam si povedať, že ani tebe to neuniklo. Všetky slová začínajú na to isté písmeno, na písmeno S. Podobnú vec si môžeš všimnúť aj pri ostatných preložených vetách. V každej sa začínajú slová na to isté písmeno. Keď postupne zoberieš tieto písmená, tak dostanem riešenie. Ja si ho nepamätám a súčasne nechcem spraviť všetku robotu za teba. Dorieš!

Tak a teraz story time. Keď som nastúpila do prímy (1. ročník osemročného gymnázia), tak som v prvý deň školy nepovedala ani slovo. Keď som šla v trinástich rokoch na prvé matematické sústredenie, tak som bola taký tichučký človek, čo sa ale aktívne zapájal do programu. Kolektív ľudí sa mi na sústredkách pozdával oveľa viac ako v škole. Tam ma celkom šikanovali a snáď som sa už cez to úplne preniesla. Aj na strednej som riešila matematické semináre a chodila na sústredká. V maturitnom ročníku som už patrila medzi tých hlučných účastníkov, čo na sústredku robia neplechu. Tiež som sa odhodlala vedúcovať základoškolákom. Potom som prišla na výšku a tu sa už úplne zo mňa stalo veľké zviera. Organizovala som toho veľa a prekonávanie mojej komfortnej zóny bolo takmer na dennom poriadku. Na matematických sústredeniach som sa stretla so šifrovačkami a obľúbila som si ich až natoľko, že som v poslednom ročníku výšky založila Suši. Po pár rokoch úspešneho chodu Suši mi niekto zo spoluorganizátorov povedal, že som už legenda a tak sa už viac dokázať nedá.

Najprv prišiel nápad a snívanie o realizácii. Potom som sa odhodlala podeliť o tento nápad so zopár kamarátmi. Nevysmiali ma. Pomohli mi uveriť, že je to naozaj dobrý nápad. Nadobudla som pevné presvedčenie, že chcem založiť nejakú súťaž v riešení šifier. Táto moja vysnívaná súťaž bude prebiehať počas roka a bude mať sústredká. Tak a teraz už prišla tá ozajstná robota.

Potrebovala som získať ďalších ľudí. A síce som už oveľa schopnejšia komunikácie s ľuďmi, stále som introvert. Takže ma tento krok desil. Preto som si vyhliadla troch kamarátov, o ktorých som si bola istá, že ak ma pošlú do kelu, tak to spravia citlivo. Najviac som si verila, že ukecám Miloša, a tak som začala s ním, úspešne. Pri zvyšných dvoch ľuďoch som už mohla vravieť, že nielen ja to idem zakladať, ale aj Miloš. Už to nebol len môj sen. Čoskoro som presvedčila ďalšieho človeka úplne a ďalšieho človeka čiastočne. Už som nebola sama, už nás bolo 3,5.

Zhodli sme sa, že chceme, aby táto súťaž bola pre jednotlivcov a aby bola pod Trojstenom.  Trojsten je také super občianske združenie, ktoré organizuje súťaže, sústredká, letné školy a  kopu ďalších vecí pre talentovanú mládež v matematike, fyzike a programovaní. V Trojstene som bola dobrovoľníkom počas môjho celého vysokoškolského štúdia a zapájala som sa najmä do organizovania KMS (korešpondenčný matematický seminár).

V rámci Trojstenu bývajú pravidelné stretnutia, kde sa stretnú zástupcovia z každého seminára/súťaže a riešia podstatné veci. Tak som na jedno takéto stretko prišla a predostrela som im nápad založiť Suši. Povedala som im všetko, čo už máme premyslené a kto všetko už sme. Po nejakej tej hodine dohadovania sa prišlo k záveru, že Suši môže vzniknúť pod Trojstenom. Znie to teraz veľmi jednoducho ale rozhodne tam neboli všetci ľudia za.

Prečo sme chceli byť pod Trojstenom? Sme leniví a oplatí sa nám to. Vďaka Trojstenu už hneď máme aké také meno. Vďaka Trojstenu máme priestory, kde sa môžeme stretávať. Vďaka Trojstenu máme materiál, ktorý môžeme využívať na sústredeniach. Vďaka Trojstenu máme aj korunky na fungovanie.

Prečo by nás ale chcel Trojsten? Nie je to od Suši čisto zneužívanie? Snáď to tak nie je. Alebo minimálne, čím ďalej, tým menej to tak je. Trojsten investoval do Suši. Vďaka Suši je Trojsten väčší, je v ňom viac vedúcich/dobrovoľníkov aj účastníkov a má väčší dosah. Teda má ešte väčší výtlak pozitívneho vplyvu. Tým chcem povedať, že existuje viac stredoškolákov, ktorí si trápia mozgy rozmýšľaním a teda sú aj múdrejší. Existuje viac stredoškolákov, ktorí zmysluplne trávia svoj voľný čas. Existuje viac stredoškolákov, ktorí si našli kamarátov medzi ostatnými účastníkmi a tak sa jednoducho majú lepšie. Tieto pozitíva samozrejme platia aj pre organizátorov.

Potom prišlo stretnutie Trojstenákov, kde sa plánovali výdavky na ďalší rok. Tam som poslala Peťa. Som rada, že som nešla ja. Lebo tam sa riešili vážne veci – korunky, a teda tam bolo ešte výrazne viac frflania na Suši. Asi ako každá neziskovka, nemá ani Trojsten peňazí nazvyš. Peťo to zvládol, a tak Suši prekonalo ďalšiu prekážku. Keby tam idem ja, tak mám obavy, že by som si to frflanie brala príliš k srdcu a výrazne by to podkopalo moju morálku.

Čoskoro prišli Vianoce a pred nimi kapustnica Trojstenu. Tam sa stretávajú aktuálni aj bývalí vedúci Trojstenu, zhrnú si, čo sa v Trojstene udialo a tešia sa zo stretnutia. Tam som odprezentovala, že vznikne Suši a všetci, čo chcete pomôcť, sa môžete pridať. Po tejto kapustnici nás už bolo zhruba 9 organizátorov. Počas najbližšieho polroka sme vymysleli pravidlá, šifry, vyrobili stránku a asi ešte tak tisíc ďalších vecí potrebných pre vznik súťaže. Nebolo to ľahké z viacerých dôvodov. Prišla korona a tak sme sa nevedeli naživo stretávať. Nevedeli sme, nemali sme odskúšané, čo bude ako fungovať, a preto sme veľa vecí vymýšľali z ničoho a odhadovali. Vymysleli sme to asi celkom fajn a počas najbližších troch rokov sa sme nič principiálne nezmenili. Avšak každý rok sme trochu pozmenili pravidlá. Každý rok sme niečo nové vyskúšali na sústredení. Hľadali sme si svoju cestu, svoje fungovanie a teraz už nie sme až tak stratení.

V septembri 2020 zaplavili Slovensko správy, že vzniklo Suši. Samozrejme tu trochu zveličujem. Spravili sme, čo sme vedeli. Ja už tri roky chodím po svete a furt a všade nedám pokoj so Suši. Oslovili sme nejaké príbuzné organizácie, aby nás tiež propagovali. Oslovili sme známych učiteľov s prosbou, aby nás propagovali a nejako to Suši vzniklo. Bežne máva vyše 100 riešiteľov a 36 účastníkov sústredenia.

Suši už teraz rozbieha štvrtý ročník. Kvalita šifier, sústredení a celkovej súťaže sa výrazne zlepšila. Suši už nie je iba fajn, ale priam masívne super. Znie to namyslene? Ja to už môžem tvrdiť, pretože ja už v Suši nie som organizátorom. Odišla som do dôchodku. Za tie tri roky vyrástli účastníci, z niektorých sa stali aj vedúci. A z nás pôvodných organizátorov nezostala možno už ani polovica. Nechala som to na mladších a verím, že im to dá mnoho do života. Tak, ako to mne už dalo. Joj, ale nevydržím to, pochválim sa ti. Tým, že už nie som organizátor, tak môžem byť riešiteľ. Prvé kolo ešte neskončilo, ja som vyriešila všetky šifry a idem to vyhrať. Nakoľko som už trošku staršia ako stredoškoláčka, tak nemôžem vyhrať nič okrem večnej slávy. Veľmi ma bavilo riešiť toto prvé kolo a šifry sú krásne. Som teraz taká hrdá „mamka“. Ak sú ti Suši alebo Trojsten sympatickí, tak ich môžeš podporiť: https://trojsten.sk/podporte-nas/.

Neviem riešiť šifry najlepšie na Slovensku, ani ich neviem najlepšie vymýšľať a vyrábať. Neviem veľmi robiť propagáciu. Neviem veľmi robiť stránku. Proste nie som žiaden magický človek. Viacero spoluorganizátorov je šikovnejších ako ja. Bola som len natoľko nadšená, že som sa nedala odradiť a vďaka mne vzniklo Suši. Vďaka tomu si teraz trúfam dať ti zopár rád:

1. Nájdi si parťákov. Viacerí dokážete spraviť väčšie veci. A je aj náročnejšie sa už potom na to vykašlať. Bude ťa to viac baviť.
2. Nehanbite sa byť leniví a využívať ľahšie cesty. Tým samozrejme nemyslím nejaké nelegálne veci. Len, že nemusíte zas a znova vymýšľať koleso. Využite čo máte k dispozícii a čím si viete pomôcť.
3. Nenechajte sa odradiť. Určite nebudú len pozitívne reakcie a určite nepôjde všetko ľahko. Napr. prvé Suši sústredko malo dosť slabý program a väčšina účastníkov naň dosť frflala. Bola v súťaži aj šifra, ktorú som vymyslela, skoro nikomu sa nepáčila a málokto ju vyriešil. Alebo takmer pravidelne bolo roboty veľa, ale času málo. Musela som Suši venovať ja, a aj viacerí iní vedúci, snáď všetok môj voľný čas.
4. Skúste nebrať robotu ostatných za samozrejmosť. Poďakujte sa im, pochváľte ich a bude sa vám spolu fungovať lepšie.
5. Užívajte si to. Áno, zachraňujete síce svet, ale je to výrazne ťažšie, ak to beriete celý čas úplne vážne. V prípadoch, keď si to môžete dovoliť, tak robte trochu aj blbosti.