Putovanie krajinou Hrdinov SNP (aneb Veci sú lepšie, ako sa zdá)

Lesy

Prechádzka Čertovicou je vzorovou ukážkou ne-starostlivosti o les. Podobných je po celom Slovensku veľa. Neustále hádky ochranárov s lesníkmi navyše navodzujú pocit, že sa u nás len kradne drevo a nikto netuší, ako sa o les starať. Denných 35 kilometrov pešo lesom však vykreslí pozitívnejší obraz.

Skoro každý deň som natrafil na ukážkový les, obhospodarovaný prírode blízkym spôsobom. Ten sa vyznačuje rôznorodosťou drevín, ich veku a tiež malou rozlohou presvetľovacích zón. Takto nevznikajú holoruby, neeroduje pôda a tiež nie je potrebná drahá výsadba nových stromov. Krásne lesy sú nad Svidníkom, pri Skalke nad Kremnicou aj na myjavských kopaniciach. Mnohokrát boli porasty v správe štátnych lesov.

Tieto lesy, roztrúsené Slovenskom, sú dôkazom, že existuje know-how na správu lesa. Je však potrebné lesníkov a súkromníkov motivovať k správnemu hospodáreniu. A to následne kontrolovať a vynucovať. Kto má les, nemôže všetko. Les, to je zodpovednosť. 

Je dielom náhody, že som veľkú časť trasy prešiel s lesným pracovníkom Liborom z Hornej Suče, ktorý v lese pracuje 10 rokov. Jeho vyvážený pohľad bol pre mňa veľkou inšpiráciou 🙂

Medvede

Po Covide, migrantoch, vojne na Ukrajine a LGBTI komunite sa toto leto stali medvede ďalšou (umelou) deliacou čiarou Slovákov. Nevidel som, nepočul ani necítil žiadneho a to som kopec nocí strávil pod širákom. Na druhej strane, som bol svedkom všadeprítomného strachu. Keď ma pred nimi nevarovalo 5 ľudí denne, tak ani jeden. Neznalí turisti za každým šuchotom v kríku videli medveďa pripraveného na výpad. Paradoxne, pred skutočným zabijakom turistov, bleskom, ma nevaroval nik. A že som ich po ceste videl… Na tomto správaní som tak mohol vypozorovať, čo dokáže politický marketing len za pár mesiacov. Jeho efektivita je desivá. Na strašenie politikmi si musíme dávať väčší pozor, pretože je to ich najsilnejšia a najnebezpečnejšia zbraň.

Na okraj: Diskusia o vhodnom množstve medveďov je podľa mňa úplne mimo. Otázka je, či ich chceme vykynožiť tak, ako v západnej Európe. Ak nie, musíme sa s nimi naučiť žiť. Keďže nás medveď nevníma ako potravu, tak počet nepríjemných stretov s medveďom vieme stlačiť na minimum, ak dodržíme niekoľko zásad správania. Za posledných 100 rokov zabili 1! človeka. Rádovo viac Slovákov majú na svedomí včely, blesky, ľudia alebo autá. Podľa mňa by sme mali byť k medveďom tolerantní. Koniec koncov, dnes je štatisticky bezpečnejšie cestovať z Dukly na Devín pešo lesom, než autom. Či máme tiež vykynožiť včely, blesky a autá? :)

Občianska spoločnosť

SNP-čku vybudovali a udržiavajú dobrovoľníci, ktorí nielen priblížili prírodu ľuďom, ale zároveň vytvorili národné kultúrne bohatstvo. Okrem Klubu slovenských turistov, SNPčku sprístupnilo OZ CestaSNP.sk a v poslendom období sa snaží aj team z Hikemates. V kedysi divokej etape Volovskými vrchmi boli za posledné 3 roky vybudované 3 moderné útulne, ktoré z tohto prechodu urobili (takmer) prechádzku ružovou záhradou.

Je skvelé, že generácie staviteľov SNP nečakali na pomoc “zhora”, ale vlastnými rukami vybudovali niečo krásne. Demokracia potrebuje hutnú vrstvu angažovaných občanov, ktorí zlepšujú všetko od panelákovej predzáhradky až po úroveň korupcie. SNP je monumentálnym odkazom všetkým ľuďom, ktorý čakajú na iných. Nájdide si vášeň a zveľaďujte ju aj v prospech iných.

Ľudia sú super

Dlhodobo vnímam medzi ľuďmi spor o to, či “továrenské nastavenie” ľudí je dobré alebo zlé. Je to spor medzi Thomasom Hobbesom (človek človeku vlkom) a Rutgerom Bregmanom (Ľudskosť). SNP mi poskytla hádam tisícku rukolapných dôkazov o dobrote ľudskej povahy.

Túto dobrotu som vnímal aj cez príbehy mojich súputníkov, ktoré často zasahovali do vesmíru neuveritelna. Pritom bolo úplne jedno, či sme boli na východe alebo na západe, na samote alebo v meste, či sme narazili na konzervatívcov (kapucínskych mníchov) alebo liberálov (voľne pohodení hipsteri), či na mladých alebo na skôr narodených, prosto dobrota, ochota, empatia, chuť pomáhať a láska boli všadeprítomné.

Môj obraz o ľuďoch však prudko narazí, keď sa tí istí ľudia identifikujú s názorovu skupinou, napr. liberalizmus – konzervativizmus, EÚ/NATO – Rusko, (ne)očkovanie alebo (ne)medvede. Dlho mi nešlo do hlavy, že ako jednotlivcov je nás možno natrieť na kúsok chleba, no ako skupina sme s krvou podliatymi očami neoblomne presvedčení o správnosti a morálnej nadradenosti svojich názorov.

Zmieriť tieto dva nekompatibilné svety je možné len, ak začneme u seba. Mne funguje nasledovné: (i) najskôr sa ubezpečím, že moje názory je možné zmeniť, inak by išlo o dogmy a o tých diskutovať nemá zmysel; (ii) voči druhým ľuďom pocítim lásku, pretože aj oni jej v svojom živote rozdávajú kopec; (iii) snažím sa pochopiť cestu, ktorou sa ku svojim názorom dopracovali. Toto malé cvičenie mi veľmi pomôže znížiť pocit morálnej nadradenosti a hnevu. Dá mi novú perspektívu (aj keď sa s ňou nemusím stotožňovať). Následne, ak môj spoludiskutér nemá pocit, že ním opovrhujem, zrazu je viac naklonený diskutovať a spochybňovať svoje názory. To sa dá len, keď nie sme pod tlakom. Neviem, či takáto taktika dokáže aspoň kúsok zhojiť dušu našej mladučkej a miestami rozdelenej spoločnosti, no moje prvotné skúsenosti sú sľubné 🙂

Bohatstvo Slovákov

Bohatstvo je ťažko merateľné. Čo sa niekomu zdá veľa, sa inému máli. Veď aj preto ľudia neskáču meter dvadsať z výdobytkov posledných desaťročí. Naopak, mnohí sú z ponovembrového vývoja frustrovaní.

SNP je, okrem iného, galériou (ne)bohatstva Slovákov. Počas púte som mal možnosť nahliadnuť do stoviek dvorov rodinných domov, záhrad víkendových chát a tiež som bližšie spoznal atmosféru okresných mestečiek a aj rómskej osady (viac o Zborovských Rómoch). A to čo som videl sa, s použitím socialistického žargónu, nedá označiť inak, ako rozkvet.

Mnohé miesta sa chystám opäť navštíviť. Napríklad atmosféra Bardejova s jeho historickým centrom, mnohými kaviarničkami, vlastnou kúpeľnou pražiarňou kávy, antikvariátom na námestí a Mekkou hipsterov v Bašte sa nedá pomenovať inak, ako zvodná. A obdobnú som cítil takmer všade, kam som vkročil. Od Svidníka, cez Telgárt až po Sološnicu.

Drvivá väčšina domov je upravená, novopostavená alebo zrekonštruovaná. Ich okolie bolo upravené. Dedinky čisté s rozvíjajúcimi sa verejnými priestormi (často s podporou EÚ). Zapojenie Rómov v Zborove na rekonštrukcii hradu a tiež pri pretváraní ich osady na regulérnu časť dediny je ukážkové. 800 kilometrová púť Slovenskom je v príkrom rozpore s obrazom vykresleným na sociálnych sieťach, v našich krčmách, či medzi politikmi.

Nádej

SNP som išiel kvôli sebe. Ale najväčším prekvapením pre mňa bolo Slovensko. Mal som na rodnej hrude čo-to pocestované, no aj tak ma tento jednoliaty obraz prekvapil. Nemám pocit, že sme nesúrodé teleso rútiace sa do záhuby (ako to mnohí vykresľujú). Naopak, naďabil som na hmatateľné dôkazy o pokroku na všetkých frontoch. Iste, roboty je stále kopec. Ale tak to bude vždy :)

Preto prosím nezúfajme. Naša mladá spoločnosť žije v nádhernej a v mnohých ohľadoch funkčnej krajine, za ktorú si z väčšej časti môžeme sami :) Tak ju poďme ďalej zveľaďovať a tiež pracovať aj sami na sebe. No nie s pocitom existenčného boja a kontinuálnej krízy. Naopak, poďme na to pokojne a s rozvahou. Vecí sú lepšie ako sa na prvý pohľad zdá.