Denník N

Iowa odhalila americkú záľubu ku všetkému sa vyjadrovať

Američania majú po prvom kole primárok. Toto je však len začiatok. Kandidátov a voličov čakajú ešte desiatky hlasovaní, kým budú proti sebe postavení dvaja kandidáti. Prvé hlasovanie sa uskutočnilo v Iowe a zahŕňalo obľúbený americký šport.

Predstavte si, že stojíte v telocvični svojej základnej školy. Je niečo pred siedmou večer. Za sebou máte brodenie sa haldami snehu a úspešnú voličskú registráciu. Spolu s vami tam stojí ďalších tristo ľudí. Väčšinu poznáte. Sú to vaši susedia, kamaráti, kolegovia z práce. Každý má na sebe tričko či mikinu s logom niektorého z kandidátov alebo drží plaketu s ich menami. Zatiaľ sa čaká. Čo sa bude diať vedia len tí najskúsenejší z prítomných. Zrazu ide do tuhého. Predseda zatvorí a zamkne vchodové dvere a začne zrátavať všetkých ľudí v miestnosti. Všetci dajú ruky hore. Tí, na ktorých ukáže, ich dajú dolu. Tí sú zrátaní.

Teraz sa podelíte. Kto je za kandidáta A, presunie sa na vyhradené miesto. Fanúšikovia kandidátky B si prejdú do ďalšej časti miestnosti. Tých pár odvážlivcov, čo prišli podporiť kandidátku C sa zgrupujú na inom mieste. A všetci tí, ktorí sú zatiaľ nerozhodnutí, ostávajú pridružení bokom. Zatiaľ je pokoj. Predseda výboru začne rátať jednotlivé skupiny. Kandidátka C má smolu, nemá potrebný počet podporovateľov na to, aby sa mohla brať jej kandidatúra do úvahy. Jej skupina sa pridáva k nerozhodnutým. Týmto okamihom sa začína hon na nerozhodnutých podporovateľov.

Na nalákanie čo najviac ľudí do svojich radov používajú podporovatelia kandidátov všemožné techniky. Presviedčajú, kričia, prosia—ale najmä—vyjadrujú sa k veciam. Čo urobí Kandidát A s obranným rozpočtom? Ako chce zachrániť kandidátka B odlev pracovných miest? A čo klimatické zmeny? Sú proti potratom úplne alebo len pri ohrození života matky? Chcú sprísniť legálne držanie strelných zbraní? Tu nastupujú na rad tí najsofistikovanejší prehovárači. Majú napozeraných svojich kandidátov tak veľmi, že keď rozprávajú, ťažko sa vyhnúť pocitu, že počúvate prejav konkrétneho kandidáta. Tie isté frázy, tá istá gestikulácia, mimika, všetko. Znie ta až surrealisticky. Ale dáva to prítomným pocítiť, aké je to byť súčasťou procesu. Aký je to pocit, keď ich niekto počúva.

Toto majú Američania radi. Vyjadrovať sa ku všetkému. Napríklad taký Jimmy Kimmel (a mnoho ďalších) dokázal napáliť bežných okoloidúcich, keď sa ich pýtal v roku 2015 na „včerajší“ prejav Martina Luthera Kinga, dával im porovnávať nový iPhone 5 (pričom im do ruky strčil štvorku), alebo keď sa ich pýtal, či je rozumné natáčať true story film o Godzille, keď zabila toľko ľudí. V každom jednom prípade sa okoloidúci nenechali prekvapiť televíznou kamerou či zahanbiť otázkou a vypľuli svoj názor na vec. Samozrejme, že prejav MLK bol inšpirujúci (napriek tomu, že je desiatky rokov po smrti), iPhone 5 je oveľa rýchlejší (napriek tomu, že v oboch rukách poťažkávala iPhone 4), a samozrejme, film o Godzille by bol tragédiou.

Pozor, netreba si to mýliť s hlúposťou. Oni si len radi povedia svoj názor. Na všetko. Úplne na všetko.

Teraz najčítanejšie