Baľšóje vam spasíba, bráťja z politiky! Nikagdá nezabúdem!
Keď som začal blogovať, zaprisahal som sa, že budem písať iba o gamblingu. Možno tak raz za rok niečo iné, neutrálne, vtipné, reflektujúce aktuálne témy, ale zásadne nič, čo by sa týkalo panského huncútstva, politiky. Teraz tu sedím nevyspatý, červenooký, zúfalý, nasratý, no a chystám sa porušiť sľub. Vlastne sa mi už nechce písať o ničom inom, aspoň teraz a tu, v tejto krajine. Dúfam, že do utorka ma to trochu prejde a budem zase schopný produkovať aspoň jeden gamblingový traktát týždenne. Volebná noc pri počítači ma fatálne zničila.
Zobudil som sa po troch hodinách nepokojného spánku s pocitom, že sa stalo niečo hrozné. No a potom mi do hlavy záhadným spôsobom vnikol starý socialistický vtip o najfantastickejšom sovietskom zdravotníctve:
Dakde za Uralom v zemľanke skolabuje mužik. Príbuzní skonštatujú otravu vodkou, chlapík nedýcha, srdce mu nebije, nemocnica je ďaleko, tak zavolajú rovno funebrákov. Tí si u nich dajú párkrát po sto gramov, naložia nebožtíka a vyrazia smerom k zemľanke smútku. Ale sú pripití a majú pretekárske maniére, tak na križovatke prudko odpichnú, dvierka vzadu sa otvoria a mŕtvola vypadne priamo pod kolesá prichádzajúceho auta. Jeho vodič si práve nalieval dvojdecák vodky, takže ho šokovalo, že zrazu má na kapote nehybné domlátené telo. – Kúúúrva, ja som ho zabil! Vysúka sa z Moskviča a keďže je ožratý a v šoku, schmatne nebožtíka, prehodí ho cez dvojmetrový múr pri ceste a fičí preč. Za múrom je vojenská posádka, na stráži stojí pripitý zelenáč, ucho, no a zrazu vidí, že cez múr k nim ktosi lezie. – Stoj, ja búdu striľáť! Ratatatata! Pustí do nebožtíka dávku z kalašnikova. Potom sa zháčí. – Pízdy, ja jivó razstriľál! Poobzerá sa dookola, nikoho nevidí, tak v šoku prehodí nešťastníka naspäť cez múr. Tam práve fiči šofér mongolského veľvyslanectva, mŕtvola mu dopadne na kapotu, telo odletí doľava, odtrhnutá hlava doprava. – Do jurty predkov, ja som ho zabil! Ale chlapík nie je Rus, je celkom zodpovedný, tak naloží všetky kusy obete do auta a frčí do nemocničnej zemľanky. Po dvanástich hodinách operácie vyjde zo sály unavený doktor, utrie si skrvavené čelo, exne dvesto gramov vodky a vraví Mongolovi – Máte šťastie, bude žiť!
Nebožtíka dokážu vzkriesiť asi naozaj len Rusi (až na istého fajn chlapíka z Nazaretu, ale to bolo už dávno). Chcel by som tu ale parafrázovaným textom Karla Kryla poďakovať pánom Igorkovi M., Boriskovi K. a ich kamarátom, že sa im za krátke tri roky podarilo resuscitovať istú nesmierne páchnucu politickú mŕtvolu. Naozaj veľmi pekne ďakujeme, nikdy vám to nezabudneme! Teda aspoň najbližšie štyri roky, keď nás budú komandovať zombík, Peťko Čačaný a Andrejko Retard. Doriti!
