Utrime slzu a začnime sa k Slovensku stavať seriózne
Je mnoho dobrých dôvodov na odchod z krajiny. Pocit ohrdnutia v čase najväčšieho historického úspechu liberálnych síl v dejinách Slovenska medzi ne nepatrí.
Pre transparentnosť, tento príspevok píšem popri tom, ako sa balím na odchod do Prahy, kde od začiatku roka prevažne žijem a pracujem. Posledné dva roky som sa na Slovensko len vracala z iných miest, ktoré som dočasne volala domovom. Odišla som – ako už raz pred tým, lebo som sa začínala dusiť, chýbala mi inšpirácia a týralo ma šíriace sa víťazstvo pohodlnej priemernosti medzi spoločenskými elitami. Odišla som, lebo mojou dlhodobou ambíciou je byť pre Slovensko prínosom a nestačilo mi byť najlepšou z dostupných možností. Chcela som a chcem sa otestovať vo väčšom svete a konkurencii, naučiť sa fungovať v prostredí, ktoré vás môže ľahko vymeniť, ktoré je náročné a ambiciózne. Lebo verím, že bez ambície, vytrvalosti a disciplíny sme odkázaní len na ruku šťasteny.
Rozumiem, že pre mnohých sú výsledky volieb sklamaním. Nerozumiem však, že sú prekvapením. Jediným prekvapením je mohutnosť výsledku liberálnych síl a ich jednota. Slovensko má po dlhej dobe šampióna, ktorý jasne a sebavedome pomenúva budúcnosť krajiny ako európsku, modernú, tolerantnú a podporilo ho 17% voličov bez toho, aby muselo skrývať aj svoje rozdeľujúcejšie postoje. Má stranu, ktorá robí aktívnu politiku presviedčania, ktorá preukázala nevídanú jednotu a vernosť princípom pred lídrom či líderkou a ktorá má dnes našliapnuté formovať slovenskú politiku – či z pozície vo vláde alebo opozície.
Nemyslím, že výsledok týchto volieb dáva dôvod odchádzať. Dáva dôvod ďalej premyslene pracovať. Slovensko nie je projekt na 30 rokov. Je to projekt budúcnosti, ktorú všetci formujeme. Tých ciest je mnoho. Niektoré sú priame, politické, dobročinné, lokálne, iné vedú cez zahraničie, podnikanie, komunitnú prácu alebo proste slušný občiansky život podľa pravidiel. Trasu, tempo aj nasadenie si volí každý sám pre seba tak, aby vydržal a dobehol do cieľa. Dnes sa bežal v mojich Košiciach maratón. A na Slovensku v ňom klusáme ďalej.
