Akí to demokrati to tu vládli

Samozrejme, niekto môže povedať, že nie, my sme tí uvedomelejší, a je len správne, keď hoc silou, cez radikálne riešenia, „vysvetlíme“, „nasmerujeme“ iných, tých menej „ukotvených v civilizačných hodnotách“ ….a samozrejme, je to ľahšie, keď si vyberie s týmto cieľom niekoho, kto má vplyv (hoc v médiách) a ak to teda skúsi manipulovať cez médiá, cez „formovanie verejnej mienky“, ako cez reálne rozhovory s občanmi, kde si vypočuje ich potreby, požiadavky, názory, navrhované riešenia, a prípadne skúsi nájsť spoločné cesty, alebo, skúsi skorigovať názor, ktorý sa nezakladá na poznaní faktov. Teda hovorím o tom, že kto chce mať väčšinu, kto chce mať verejnosť na svojej strane, ten by mal skúsiť nájsť členov s podobnými hodnotami po celom Slovenku, a tí by mohli skúsiť zastupovať ciele v danom prostredí. Akvizícia, „otvoriť si pobočky“, reálne pôsobiť na verejnosť, ľudsky a nie cez kampane a „masírovanie“…. Ak máme dojem, že verejnosť nie je demokratická, tak nech sa páči, za tridsať rokov s trochou snahy mohli byť na tom i učitelia lepšie, i základné „hmotné zabezpečenie“, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, platy, podnikateľské prostredie, infraštruktúru…mohli mať občania lepšie a neverím, že by tzv. „demokratické sily“ (tie „od stredu vpravo“) nemali reálnu podporu vyššiu, i volebné potenciál. Reálne nik nebránil politickým stranám s podporou cca. 5% vychovať si za tie roky voličov…

Ale ak sa niekto roky snaží o vládnutie, ak chce byť premiér, a reálne vie presvedčiť stále len cca. 6 – 4% percentá, otázne je, čo je na tom reálne v zmysle o snahu podporiť vládu ľudu, demokraciu….? Prečo stále tieto sily chcú vládnuť? Nemali b byť nastavené také volebné pravidlá, že kto chce ísť do parlamentu, tak najskôr cez menšie volebné obvody, nech je znalosť osobností a potom cez vyššie štruktúry je nominácia do NR SR? V rámci obce, čo okresu, nech je hoc 5% hranica ok, ale kto chce ísť do NR SR nech má potrebnú hranicu zákonne určenú napr. na 7%, to by donútilo „demokratov“ či lídrov, ak im záleží na niečom pre verejnosť (a nie pre seba, prospech seba či sponzorov (či „oligarchov“), aby sa spájali, aby demokraticky diskutovali s inými a robili „fúzie“…

Už prvý deň ráno po voľbách ukázal celú tú sploštenú „realitu“, cez snahy emotívne pôsobiť na „hráčov“, ktorí môžu stratiť v cudzom svete podporu, ak sa vyberú na“zlú“ stranu. Lebo to tragické, čo ľuďom nevadilo celé posledné roky „vlády demokratov“ s „hodnotami“ nebolo to „infantilné“ delenia na „dobro a zlo“. Niekto, kto sa tváril ako „mačička“, si stále cez rôzne intrigy a diskusné kluby v tv pozýval „odborníkov“, ktorí ukázali na zlých „psíčkov“… Predstava postáv z rozprávok pre deti od J. Čapka je veru primeraná…

Ak teda ide o voľby na Slovensku, podľa zákonov SR, asi je na miest,e že sa jedná o vôľu občanov SR? ktorí majú právo voliť toho, kto ich presvedčil, že je pre nich niečo ok. A ak niekto neustále potrebuje podporu zo zahraničia (a má ju asi len preto, že presne jeho program  a hodnoty „korenšpondujú“ so záujmami zahraničia (teda sú iné, cudzie, a nie naše…)) tak je to celé na zváženie, otázk, o čo tu jide, je na mieste…Tu by malo prísť na radu to kritické myslenie, ktoré sa požaduje zaviesť na školách. Tu je dobré sa pýtať? na základe čoho? Aké sú podmienky? V akej pôde, v akom substráte, rastú takéto „sadeničky“… Teda, vzdelanie v štýle substancia/akcidencia vôbec nie je bez chybná cesta, …trochu základov tradičného vzdelania posledných storočí…

Kto sa trochu naozaj zaujíma o to, čo sa deje v Európe, kto nemá len názory, či len tak „celkovo“, nejaký dojem…možno cez pôsobenie médií, ľudí s kravatami v obleku s fajn ondulovaným účesom a prelakovaným face, ten zachytil rôzne fakty o tom, že kde kto bol podplácaný v rámci Európskeho parlamentu, vie i to, koľko percent poslancov je možno „kúpených“, že teda nemajú až tak záujem konať v prvom rade pre bezbrehú masu občanov EÚ, ako pre toho, kto ich „drží“ …. napriek tomu, že majú tie hodnoty a sú ukotvení v civilizovanom priestore…

Teda, sú rôzne záujmy a rôzne podprahové či tieňové …oné… a ten, kto je otvorený, úprimný, so zdravým rozumom, ktorí cíti ľudsky a s hodnotami ľudskosti, ten už na začiatku možných konfliktov, či konfliktov, vie, že je dobré spýtať sa človeka s problémom, o čo mu ide, kto mu ublížil, čo sa mu nepáči, čo pre neho môže spraviť, aby jeho obava, či pocit, že je zahnaný do kúta, mohol zmierniť. Snaha ľudsky konať – bez potreby „dehumanizovať“ človeka (jedna z podmienok vojny) – je to, čo ozajstnému lídrovi i po rokoch dá za pravdu. Falošná fasáda po čase z budovy, ktorá je pevná postupne, skôr či neskôr padne…

Ozaj, kto si všimol fakt, ktorý uvádza napr. Kronika ľudstva o tom, že ZSSR už v roku 1954 mala záujem za určitých podmienok vstúpiť do NATO? Prečo nebolo možné celé desaťročia tzv. studenej vojny si odpustiť? Kde mohol byť svet, keby bola snaha riešiť potreby človeka, ktorý žije na tejto Zemi (či už v Afrika sa narodí a má práva občianske, ktoré mu vznikli narodením, či inde…hoc v Ázií…v Brazílií. Kolumbií…či v …).

Teda ak tu máme demokratický štát, je naozaj hodné ohradiť sa, ak niekto iného označí za „nedemokratického“ a ak je akože odborník v mienkotvornom médiu, platenom z našich daní, ak teda taký človek ovplyvňuje, či ohlupuje verejnosť… Možno pôsobiť politicky v zmysle určitých hraníc, každý občan, ak sa zaujíma o to, aby bolo v spoločnosti viac dobra, robí v zmysle názorov filozofa Aristotela, politiku. Má právo šíriť i svoje názory, i svoje potreby vyjadrovať, má právo sa spájať, organizovať občianske združenia, či politické strany…sloboda druhého  i moja by mala byť v určitom zdravom pomere…a tzv. odborníci, ak tvrdia niečo čo je v rozpore i s tým čo sa učia deti na ZŠ na hodinách občianskej náuky, mali by ísť mimo verejného priestoru, to je skutočný extrém…to vzbudzuje právom u väčšiny nedôveru, národ nie je hlúpy…hoc nemá niekto chuť si ho „kúpiť“…hoc ho chce „niekto“ len využiť…