Diagnóza F63.0, časť 7 – Na vrchole, nad priepasťou
Tak sa mi to podarilo, dofrasa, vystúpil som až na Mount Everest tipovania, dámy a páni, je zo mňa závislák! Nie som žiadny prašivý mainstream, patrím k avantgarde, k tým pár percentám populácie, čo si dokázali z vraj neškodnej voľnočasovej aktivity vypestovať nebezpečnú chorobu. Áno, v tomto sa gambling podobá na alkoholizmus. Ľudia sú rôzni, niekto dokáže bez problémov celý život týždenne podávať jediný trápny tiketík za pár euríkov a žiadna tajomná sila ho nenúti zvyšovať vklady, iný frajer takto dokáže konzumovať alkoholické nápoje, no ja som to nezvládol. Mea culpa, ale naozaj iba moja?
Pred alkoholizmom sme už aspoň trochu chránení. Je všeobecne akceptované, že keď popíjaš pivko, vínečko či dačo tvrdšie, nemusí sa to skončiť dobre, môžeš prísť o všetko, aj o život. Strýčkovia a tetičky na rodinných oslavách či kamaráti na hudobných festivaloch ti síce občas hučia do hlavy, aby si si niečo druzgol (prečo do seba leješ kofolu, čo si chorý či čo, nebuď smiešny, to si Slovák?!), ale napríklad v televízii sú reklamy na chľast v porovnaní s minulosťou výrazne obmedzené. Ale čo tipovanie? Stále je prezentované ako príjemná zábavka, bezpečný koníček, frekvencia reklám na stávkové kancelárie v telke dosahuje milióny Hertzov, veď aj včera som na stanici Ach! sledoval zápas Niké futbalovej ligy a loptokopáči oboch rivalov mali na sebe natiahnuté handry s veľkým nápisom Niké je tipovanie. Asi je to v poriadku, väčšine ľudí to neškodí. No a nás, zopár slabých a chorých úbožiakov, môžete pokojne odpísať a zahrabať do hliny.
Ako bežný smrteľník zistí, že už je závislý gambler? Nijako! On si to neuvedomí, nikdy to neprizná, na to musí prísť okolie, najbližší ľudia, príbuzní, kamaráti, ktorí mu to budú hučať do hlavy. Až potom môže tipér spätne prehodnotiť svoje správanie a diagnostikovať symptómy závislosti. Predovšetkým tu nastane absolútna zmena priorít, zrazu nemá zmysel škola, práca, rodina, jedlo, láska, sex, politika, ideológia, náboženská viera, nič, iba to jediné, tipovanie. Nešťastník žije v stávkovke, študuje v stávkovke, pracuje v stávkovke, hltá stávkovky, pije stávkovky, dýcha stávkovky, miluje stávkovky, šuká so stávkovkami, volí stávkovky, verí v stávkovky, no a predovšetkým v nich tipuje. Nič iné nie je dôležité, vlastne ani neexistuje. Dobrý herec dokáže nejaký čas predstierať, že ho zaujímajú aj pracovné či manželské aktivity, tí najlepší často aj pár rokov, ale nakoniec to vždy praskne a realita sa obnaží až na kosť. A potom to už ide rýchlo z kopca.
Ďalší typický príznak – prudké zmeny nálad. Závislý gambler pôsobí na okolie, akoby mal bipolárnu poruchu, ale s násobne vyššou kadenciou prechodov z absolútnej eufórie do smrteľnej depresie a späť, podľa toho, ako sa vyvíja aktuálny tiket. V neskorších štádiách závislosti je už dokonca tiket irelevantný, rozpad osobnosti dosiahol takú úroveň, že nálady sa menia v štýle aprílového počasia aj pri bežných každodenných činnostiach. Postupne stále viac prevládajú depresívne stavy, gambler sa ich často snaží potláčať liekmi či alkoholom a občas si úspešne vypestuje kombinovanú nelátkovo-látkovú závislosť. Ja som sa tomu vyhol, ale pár kamarátov sa po stabilizovaní situácie s gamblingom muselo vybrať aj na protialkoholické liečenie.
Veľmi nepríjemný symptóm je absťák, abstinenčné príznaky. Toto je trochu kontroverzná téma, intenzitu telesnej reakcie na nedostupnosť stávkovania cíti každý gambler inak, v intervale nula až sto percent, takže to radšej opíšem komplexnejšie, v špeciálnej kapitole. Za seba môžem odprisahať, že keď neboli prachy na hru, dosť som trpel. Prachy… to je vlastne ďalší príznak gamblerskej závislosti, už som ich nebral ako peniaze, obeživo kryté štátom, za ktoré sa dá niečo kúpiť, ale iba ako vklad do hry, akési imaginárne žetóny, kusy. Aj som tak o nich s kamarátmi diskutoval. Nehovoril som o korunách či eurách, ale že som vrazil do hry tri kusy, vyhral osem, premrdal šesť, ako hotentón. Kus pre mňa spočiatku predstavoval päťsto korún slovenských, neskôr sa jeho hodnota zvyšovala. O nižších stávkach ako za jeden kus som ani nerozmýšľal.
To klamanie a kradnutie ako spoľahlivý symptóm závislosti vám potvrdí každý liečený gambler. Keď bol v absťáku (a je irelevantné, ako to pociťoval fyzicky), povedal či spravil hocičo, aby získal prachy a mohol si rýchlo pichnúť dávku, teda podať mastný tiket. Rozprávky o veľkej investičnej príležitosti, na ktorú akurát teraz chýbajú financie, či o synčekovi zomierajúcom na rakovinu, pričom v súkromnej nemocnici vo Viedni by ho zachránili za trápnych dvadsať tisícok a peniaze by sa ti vrátili do konca mesiaca, informácie o dostupnom mieste, kde má rodič/súrodenec/kamarát/kolega/hocikto uložený väčší obnos peňazí, to všetko sú zbrane, ktoré závislák vo vhodnej chvíli bez váhania použije. Veď stopercentne vyhrá, no a potom dá všetko do poriadku! Vlastne žiadna krádež či klamstvo, iba pôžička a mierne upravená pravda.
Chalani sa preháňajú po Slovensku na bajkoch v trojici, ja zostanem doma. Celé leto, ani len na chatu ma naši nedotlačia. Čudujú sa, prehovárajú ma, ale akoby rozpustené obličkové kamene do vody hádzali, žiadna šanca. Nikde v okolí ocinových milovaných lazov zatiaľ nestojí pobočka.
Denný tipovací režim je pevný, nemenný, ako na vojne. Budíček o ôsmej, sprcha, ľahké raňajky, a už letím do raja, otvárajú o desiatej, no ešte predtým zamestnanci vypisujú na tabuľu vo výklade výsledky z predchádzajúceho dňa. Väčšinou ma smrteľne zaujímajú. Náš prehistorický televízor sa s teletextom nekamaráti a ranné športové správy sú na tenis skúpe, takže ak je v peňaženke nádejný rozpis, už od deviatej nervózne stepujem pred pustou kanceláriou. Bezmocné čakanie ma príšerne ubíja, cítim sa ako idiot. O tikete je dávno rozhodnuté, za sklom už rátajú výhry či prehry, iba ja sa musím stále zhrýzať. Úpenlivo prosím našich, aby zohnali lepšiu telku. Sľúbia mi, že sa o tom porozprávame v auguste, keď ocino dostane prémie, čo dovtedy? Ráno čo ráno trpím ako Jób.
Vôbec mi nenapadne, že by som mohol prispieť aj ja. Wimbledon vyšiel úžasne, zarobil som skoro sto kusov, jednotiek, teda takmer päťdesiat tisícok, lebo môj kúsok je päťkrát drahší ako Dráčikov. Už nesnívam o luxusných zbytočnostiach, čo by sa zrazu dali kúpiť, závislosť ma zožrala aj s topánkami. Nevrážam do hry peniaze, ale čísla. Kašlem na to, že keby som chcel, kamarát Majo mi predá zánovnú yamahu vo výbornom stave. Do Viki zájdem aj pešo.
Len čo sa vo výklade objaví chlapík s tabuľou, už som nalepený na skle. A nie iba ja, v kuse tam obsmŕdajú aspoň tri podobné indivíduá a občas vznikne riadna trma-vrma. Výsledky sa značia do týždenného herného plánu. Ľahko sa v tom orientuje, víťazné kurzy sú zvýraznené zelenou fixkou, v sekunde nájdem čísla, čo ma interesujú. Buď sa pustím do tanca, alebo skrúšene hľadím do zeme a premýšľam, kde som spravil chybu, prípadne zúrivo kopem do betónového múrika a preklínam anjelov, démonov a športovcov. Vikinka je tisíckrát prelietavejšia ako moja radodajná Vierka.
O desiatej konečne odomknú. Vtrhneme dnu, postavíme sa k pultom, očami hltáme ponuku, premýšľame, mudrujeme. Najväčší experti vytiahnu materiály, čo im pomôžu vybrať stopercentné tutovky, aj ja poctivo študujem vlastné tenisové, futbalové a hokejové štatistiky. Každý hráč si gamblerskou evolúciou vyvinul rituály, ktoré musí dodržiavať, aby neurazil šťastenu. Sú tu introverti, čo neprehovoria ani slovko a za nič na svete by nikomu neukázali rozpis, no aj extroverti, čo kolegov hromovým basom či piskľavou fistulou informujú o aktuálnych názoroch a pocitoch. Ja diskusie milujem.
Pred dvanástou zhmotním tikety a trielim sa najesť. Po obede hľadám na nemeckých kanáloch tenis alebo si dám pauzu a idem sa radšej previezť na motorke. O štvrtej však musím byť späť vo Viki. Ak už niečo vybuchlo, zanadávam si a snažím sa podať alternatívy, aby som kompenzoval straty, no a keď čosi vyšlo, vyberiem výhru a hneď ju zase investujem. Tipovanie je večný kolobeh, vždy suším vo vrecku minimálne dva žijúce tikety, inak sa cítim mizerne.
O šiestej je záverečná, zamierim rovno domov, Viktórii som absolútne verný. Hodinu dopĺňam štatistiky, potom letím do obývačky a sledujem večerný športový program, takže naši sa k správam či filmu prakticky ani nedostanú. Zväčša neprotestujú, majú iné problémy. Sestra už u nás nebýva, pred dvoma rokmi sa vydala a odišla s manželom do Čiech. Ju by som od blikajúcej obrazovky neodstavil.
