Dokedy?
Moja dcéra sa narodila v roku, keď sa k moci prvykrát dostal R. Fico. Dodnes si pamätám ten pocit zmaru a znechutenia, keď si do koalície sadol s Mečiarom a Slotom, a my sme vedeli, že po pár rokoch akých takých snáh o reformy a rozvoj krajiny, sa premiérom stal človek, z ktorého sme sa 4 roky predtým smiali ako z trápneho populistu. Nekukalo z toho nič dobré a čoskoro sa to aj potvrdilo.
Keď išla dcéra do prvej triedy, mal už za sebou vládu za asistencie mocibažných hňupov, ktorí mu dodávali parlamentné hlasy potrebné k realizácii jeho plánov. Dokonale využil chyby neschopných klaunov Sulíka a Matoviča a chystal sa so svojou 83-kou (aké príznačné číslo v našich moderných dejinách) vládnuť ďalej.
Keď mala dcéra 12 rokov, svitla nádej, že sa tohoto kariérneho komunistu zbavíme nadobro a odíde na smetisko dejín ako jeho učiteľ z Nemšovej. Chviľu to tak aj vyzeralo a počas demonštrácií sme mali pacit, že doba, kedy Slovensko hrublo a upadalo, sa pomaly ale isto končí a po najbližčích voľbách začneme dobiehať stratené roky.
Posledné tri roky však boli extrémne, osud nám veľmi neprial, ale skvelý technológ moci RF sa opäť osvedčil. Dokonale využil chyby neschopných klaunov Sulíka a Matoviča a chystá sa na svoj štvrtý premiérsky mandát. V sobotu vyše jeden a pol milióna voličov volilo návrat k tomu najhoršiemu, čo sa u nás za posledných 30 rokov nazbieralo. To je 53% zúčastnených voličov, ktorí to hodili Smeru, Hlasu, SNS, Republike, Kotlebovcom, či Sme rodina. Podarilo sa.
Moja dcéra bude čoskoro maturovať, má pocit zmaru a znechutenia a nechce tu zostať. Stratila akékoľvek ilúzie o politike ako verejnej službe, hovorí, že korupcia bude aj v takom Progresívnom Slovensku, ktoré vnímala ako niečo lepsšie a nádej na zmenu. A ja sa pýtam – dokedy? Dokedy tu budeme žiť v tieni pohrobka jedného z najhorších totalitných režimov? Dorástla tu jedna celá generácia, ktora okrem pár rokov, keď nebol pri moci, zažila kultúru našich ľudí, korupcie, škandálov, úpadku. Nemám odpoveď, dnes sa tu všetci chlácholíme, že je potrebné vydržať a zabojovať. Vraj nemáme mrnčať. No netreba zabúdať, že RF už poznačil jednu celú generáciu a s výnimkou prelomu tisícročí, keď sa udial malý slovenský zazrak, tu konštantne bojujeme o chrakter štátu, povahu demokracie… Dokedy?
