Denník N

Chcete urobiť niečo veľké? Obviňte niekoho.

Dnes žijeme vo svete, v ktorom úplne najnebezpečnejšou vecou, čo sa vám môže stať je, že vás niekto z niečoho obviní. Ale vážne.

Dnes žijeme vo svete, v ktorom úplne najnebezpečnejšou vecou, čo sa vám môže stať je, že vás niekto z niečoho obviní. Ale vážne. Príkladov sa dá nájsť naozaj dosť. Vzájomné obviňovanie sa politikov, že sú bábkami finančných skupín. Obvinenia na kňazov, že niekoho zneužili. Obvinenia na úradníkov, že sa nesprávajú profesionálne. Na učiteľov, že sú neprimerane tvrdí. Alebo že lekár žiadal úplatok. Že niekoho platia americké tajné služby alebo že biskup koná na pokyn niektorej politickej strany.

Ale nemýľme sa, že by neexistovali manipulovaní politici, kňazi ktorí zneužívajú, úradníci ktorí sa správajú ako grobiani, učitelia, ktorí si niečo dokazujú, úplatní lekári, ľudia pracujúci pre tajné služby… no, možno len o tom biskupovi by som pochyboval.

Ide o čosi iné. Obvinenie si už vlastne nežiada súd. Ak si niekto žiada súd, je to paradoxne obvinený, v snahe očistiť sa. Ale to už nejde. Koho to už zaujíma? Obviňovanie je technika na ovplyvnenie verejnej mienky. Všetci sú takí istí a nikomu sa nedá veriť. A aj ten, čo som si o ňom myslel, že by mohol byť fajn, je taký istý šašo.

Aký je potom rozdiel medzi niekým, kto upozorní na skutočný škandál ministra vlády, a niekým, kto detinsky obviní biskupa (alebo si ani nevie spomenúť, za čo vlastne dáva trestné oznámenie), aby si získal verejnú mienku? Nie je to vari to isté, len s tým rozdielom, že v tom prvom prípade sa to zhodou okolností ukázalo ako pravda? Nie je možnosť, že sa mýlim, len nutným rizikom pre to, aby ľudia radšej nezostali ticho, ak sa niekde deje neprávosť?

Nie. Raz ide o pravdu a v druhom prípade nie. Ak obviniť niekoho znamená prijať na seba riziko, že sa mýlim, a prijať všetku zodpovednosť v záujme objasnenia pravdy, potom je to správny krok. Ak je to cesta k osobnému prospechu…

Všetko super, nie? Problémom je však toto: človek-pozér, nepravdivý pred samým sebou, nikdy nemôže byť pravdivý ani vo verejnej sfére. Tak sa všetci dobre pozrime do zrkadla a povedzme si otvorene: ku komu sa zaradíme? K tým, čo okolie otravujú svojou pýchou a sebaklamom alebo k tým, ktorí k pravde pristupujú zodpovedne a s úctou?

Teraz najčítanejšie