Pornofilmy v Bratislave. Ruskí punkáči prišli na Slovensko a priniesli zábavu aj slzy

Pri vstupe do MMC klubu to v čase otvorenia priestorov spočiatku vyzeralo, že ruskí punkáči nevzbudili v Bratislave veľký záujem. Do začiatku koncertu sa však klub úplne naplnil ukrajinskými a ruskými fanúšikmi. Slovenčinu som v dave započul iba raz.

Šou kapela odštartovala v rýchlom tempe v ktorom sa niesol takmer celý zvyšok večera s výnimkou dvoch pomalších piesní a príhovorov speváka Vladimíra Kotlyarova publiku.

Práve jeho slová medzi piesňami sa stali momentom, kedy atmosféra zosmutnela a objavili sa aj slzy. Dievča z Ukrajiny kúsok odo mňa si poplakalo pri slovách lídra kapely o jeho ľútosti nad tým, čo jeho krajina spôsobuje Ukrajine, a pri slovách vyzdvihujúcich hrdinstvo a obete ukrajinských obrancov proti okupantskej armáde.

Putinov režim spevák viac krát označil za zločinecký a fašistický. „Tí čo bránia Ukrajinu sú ozajstní hrdinovia a ani si neviem predstaviť, čo musia dennodenne zažívať a aké majú problémy. V porovnaní s tým, sú moje problémy polnaja chujnija (úplná maličkosť slušne preložené)“.

Kapela je už od svojho vzniku v roku 2008 otvoreným kritikom Putinovho režimu a vo svojich textoch sa často zaoberá politickými a sociálnymi problémami Ruska. Aktuálne má v Rusku zakázané vystupovať a jej spevák je na zozname tzv. „zahraničných agentov“.

Problémy mala pri vystupovaní na domácej pôde už pred inváziou na Ukrajinu a ich koncerty boli často zakazované alebo prerušované políciou. Aj to je dôvod, prečo pred kapelou nevystupuje žiaden predskokan, ako je to bežné v Európe. Z Ruska sú totiž zvyknutí, že polícia môže kedykoľvek na koncert vpadnúť a zrušiť ho, a preto nestrácajú čas predkapelami a snažia sa odohrať čo najviac piesní zo svojho playlistu.

Nádej na víťazstvo a zmenu

„Aby boli všetky národy bývalého Sovietskeho zväzu a Ruského impéria so svojím vlastným jazykom a kultúrou slobodné, k tomu sa musí udiať jedna konkrétna kľúčová vec, ktorá spustí reťazovú reakciu, a tou je víťazstvo Ukrajiny nad tým fašistickým svinstvom… a preto hlavným heslom tohto koncertu a každého jedného koncertu dokedy neskončí vojna je: Sláva Ukrajine!“… pokračoval v ďalšom príhovore spevák.

Sálou sa potom, ale aj spontánne medzi piesňami, niesli výkriky „Sláva Ukrajine!“, „Herojam Slava!“ alebo „Putin chujlo!“, pričom veľká časť publika sa skladala nie len z Ukrajincov ale aj z ruských emigrantov.

Týchto Rusov a Ukrajincov spája nielen spoločná hudba, kultúra a jazyk, ale aj negatívny postoj až nenávisť voči Putinovi a jeho režimu, ktorý im urobil zo života peklo a donútil ich opustiť svoju vlasť.

Približne polovicu koncertu nad sálou visela ukrajinská vlajka, ktorú striedavo držali viacerí ľudia pred pódiom a neskôr dievčatá sediace na chrbte ich priateľov alebo kamarátov.

O nádeji na zmenu v Rusku kapela Pornofilmy spieva aj vo svojich piesňach, ktoré často obsahujú dosť smutné posolstvá odrážajúce ruskú realitu. Jednou z najznámejších je pieseň „Eto projďot“ – Prejde to.

Všetko raz prejde

Výber a preklad časti textu z piesne Eto projďot (Prejde to):

Všetko prejde, určite májové búrky,

Niekoho slzy, dva prsty pri ústach,

Ako mandát jeb**tého Jedinorosa (člena strany jednotné Rusko pozn.)

Ako vypočúvanie, ako výsmech policajta.

 

Ako chodby v Lefortove (väzenie FSB, predtým KGB pozn.),

Ako Beslan, ako Nord-Ostovský plyn (teroristické tragédie v Rusku s mnohými obeťami pozn.),

Federálna banda majorov bez duše,

Sevastopoľ, Doneck aj Luhansk,

To všetko prejde!

 

Doslova svastika ruského sveta,

Ako požiare v Sibírskych lesoch…

…Ako plné policajné autá detí,

Ako OMONovec hrdinsky bijúci ženy (príslušník poriadkovej polície OMON pozn.)

Ako december, január, február…

To určite prejde!

 

Všetko prejde, všetko musí niekedy skončiť,

Prejde rok, prejde deň, prejde moment,

Osamote, v hrobe včerajší diktátor a teraz iba mŕtvy starec.

Z pántov zosadia dvere do Lefortova

a Rusko sa zobudí zo sna…

Moje Rusko sedí vo väzení ale uver mi,

To prejde!