Pocit krivdy a ako s ním naložiť…

Dnes sa porozprávame o krivde. Snažil som sa o nej prečítať všetko, čo sa dalo vypátrať, dokonca v rôznych jazykoch. A podkladom, tak ako je už dobrým zvykom mi bola aj konkrétna kniha od Józefa Augustýna – Uzdravenie z pocitu krivdy…

Krivda a jej podoby

Skúsme najprv pátrať v slovníkoch po význame obidvoch slov.

Pri skúmaní slova krivda…

V angličtine máme slovo delictum, čo je zranenie a urážka. Enormia hovorí o porušení práva, nezákonnom a nespravodlivom konaní. Grievance zdôrazňuje sťažnosť a mrztosť. Zvykne sa používať aj wrong pre nespravodlivosť. Harm hovorí o ublížení, škode, poškodení a ujme. Injury znamená bezprávie. Outrage pomenúva rôzne podoby ublíženia.

Nemecké leid hovorí o ľútosti, žiali, utrpení, útrapách a bôli. Tort odkazuje na príkorie. Unrecht hovorí o tom, čo je nevhodné a nesprávne. Benachteiligung definuje krivdu ako ujmu a ukrátenie. A kränkung sa používa pre príkorie, poníženie a urážku.

Francúzske déni hovorí o odopieraní. Injury znamená urážku a používa sa pre hanenie. Injustice znamená byť obeťou niekoho a krivdiť niekomu. Tort znamená klamstvo – nepravdu.

Latinské delictum hovorí o priestupku a previnení

Výklad jednotlivých slov a ich použitie ukazuje rôzne odtiene a podoby krivdy.

A čo slovo pocit?

V angličtine máme feeling, teda cit a cítenie… sensation, teda zdanie a pri sense nachádzame slová ako názor, mienka a dojem.

Nemecké regung hovorí o impulze, o hnutí a pohnútkach.

Latinské affectio predstavuje stav. Affectum je o vášni.

Všetky tie slová hovoria o určitom „stave“.

Výklad pocitu a krivdy

Keď si pozrieme výklady k spojeniu slov – „pocit krivdy“ tak sa píše, že krivda je vnímaná a prežívaná nespravodlivosť. Tento pocit, dojem a presvedčenie je spojené s nejakou podobou ublíženia, neprávosti, poníženia, manipulácie, obviňovania a je spojené aj so stratou hodnoty a dôstojnosti.

Pocit krivdy môže byť krátkodobý, ale veľmi často trvá dlho, niekedy pretrváva aj celé roky a generácie v rodine, či v spoločnosti. Môžeme dokonca hovoriť o krivde individuálnej, ale aj kolektívnej.

Krivda ako reakcia na niečo, dokáže časom prerásť do stavu – dopadá na človeka podobne, ako depresia – časom pohltí všetko, ak sa ju nepodarí spracovať. Na krivdu sa nedá zvyknúť. Nie je bolesťou, ktorá prebolí.

Krivda ohrozuje hodnotu človeka

Krivda zasahuje predovšetkým hodnotu toho druhého. O niečo prišiel, niečo mu bolo odoprené. Stalo sa niečo, čo sa nemalo. Je to túžba po obnove a prinavrátení toho, čo bolo odobraté. Je to snaha vrátiť sa späť. Obnoviť pôvodný stav. V niečom to pripomína regres.

Ak krivda zasahuje primárne človeka, jeho hodnotu a stav ktorý má, potom cestou k prekonaniu krivdy je obnova tohto stavu – či už nápravou krivdy, alebo niečím novým. Sám mám odskúšané, že najlepšie sa cez krivdu prenesiem, keď sa mi darí. Vtedy krivda stráca na sile a časom zmizne. Naopak, ak sa mi nedarí, potom krivdu vnímam ako ten bod zlomu a ako príčinu ťažkostí…

Pri krivde nie sme odkázaní na toho druhého, ktorý nám krivdil. Bolo by to fajn, keby prijal zodpovednosť za to čo sa stalo a dal veci do poriadku. Ale v podstate, vieme to dosiahnuť aj bez neho. A niekedy nám nič iné ani neostáva…

Krivda a odškodnenie

Primárne a hlavne na začiatku nie je krivda spojená s niečím „viac“. Je len túžbou po návrate toho, čo bolo odňaté. Až časom môže krivda viesť k tomu, že človek začne požadovať niečo viac. Pri súdnych sporoch to poznáme ako nápravu stavu + odškodné a bolestné.

Ak krivda spôsobí, že človek sa zasekne a začne strádať, potom už nestačí nahradiť len krivdu – škody začínajú byť oveľa väčšie.

Vezmite si, že vás vyhodia z práce. Po dvoch mesiacoch si nájdete inú, ale zarábate menej. Problémom už nie je výpadok dvoch príjmov, ale aj dlhodobo nižší príjem. A samozrejme krivda spojená s tým, že ste si to nezaslúžili.

Strata hodnoty

Pocit. Predstavuje emócie. Je sám o sebe ľahko premenlivý a subjektívny. Jedna vec je, čo sa stalo a druhá, ako sme to prežili. Tým nechcem povedať, že krivda nie je skutočná. Len jej miera môže byť ovplyvnená našim prežívaním. Poznáme to zo života. Niekoho sa niečo dotkne viac a niekoho menej. Ak by dvaja ľudia zažili rovnakú krivdu, prežili by ju rôzne (intenzívne).

Pocit je spojený s krivdou. Je to emočné prežívanie krivdy. A krivda?

Krivda je niečím, čo sa nemalo stať. Môžeme špekulovať o tom bližšie. Ale to nie je podstatné. Jednoducho stalo sa niečo, čo sa stať nemalo a čo vnímame ako nespravodlivosť. Krivda, to je stav. A je jedno, či nám niekto ublížil, alebo sme o niečo prišli. Tak či tak to otriaslo našou hodnotou. Ako by sme stratili na hodnote.

Krivda emočná a racionálna

Pocit môže mať rôzne podoby. Vždy je spojený s niečím. V tomto prípade s krivdou.

Cítiť, prežívať (nezamieňať so slovom  živoriť!) a mať pocit. Možno je aj dobre, že sa hovorí o pocite krivdy. Je to dôraz na emócie spojené s krivdou a to, ako veľmi nás ochromila. Ak by sme chceli hovoriť o tom, čo sa stalo – fakty a skutočnosť, skôr by sme hovorili o skutkovom stave. Nebolo by to rozhodnutie pre niečo, ani racionalizácia, ale pomenovanie faktov – krivda ako stav. To je racionálny rozmer krivdy.

Rôzne podoby krivdy

S krivdou sa môžeme stretnúť prakticky všade – vo vzťahu, v rodine, v spoločnosti, v práci aj vo voľnom čase.

Krivda môže byť spojená s vedomou aktivitou – kedy ten druhý nám chcel ublížiť, ale nemusí. Preto je dobré pokúsiť sa porozprávať s tým druhým. Krivda ktorá sa stala, ale nebol to záber – bolí menej a je väčšia šanca, že ten druhý nám pomôže ju prekonať…

Môžete čeliť výčitke, že ste v danom čase odrobili menej. Môžu tu však byť okolnosti, ktoré kritik nepozná a ktoré boli prekážkou. A kritika je preto bezpredmetná. A je v skutočnosti krivdou. Ozrejmenie týchto vecí môže viesť k inému tvrdeniu.

Ako naložiť s krivdou?

Ak sa rozhodneme s krivdou pracovať, máme k dispozícii niekoľko riešení.

Tou prvou je rozhovor s tým, kto nám ukrivdil. Možno sa podarí krivdu zmierniť. A nedá sa vylúčiť, že sa ju môže podariť aj odstrániť.

Druhá možnosť je v našich rukách a je v podstate pasívna. Pretože aktivita sa presunie do nášho vnútra a snažíme sa s tým pocitom a s tou situáciou pracovať. Dokážeme odpustiť?

Tretia je tiež v našich rukách a je aktívna. Snažíme sa urobiť niečo preto, aby sme znovu získali sebavedomie, svoju hodnotu a niečo dosiahli. Môžeme byť pritom veľmi kreatívny. Ak sa nám to však nepodarí, alebo ak nevidíme riešenie, môžeme sa vrátiť k tomu, čo spôsobilo nás problém. Krivda sa tak môže stať impulzom k pomste. Hlavne ak sa nedarí ju prekonať.

Treba však zdôrazniť, že ani úspech ktorý pomôže krivdu prekonať, nevedie k jej uzdraveniu. Tú ranu treba uzdraviť. Úspech je náplasťou, ale sama o sebe nestačí. Bez uzdravenia by sme ďalej kráčali životom, akoby bez časti duše (možno sme už stratili niekoľko úlomkov zo svojej duše – sme to ešte my?)…

Krivda raní človeka

V dielach púštnych otcov nachádzame zmienku o tom, že urážka je malomocenstvom duše. A jednou z príčin urážky je krivda.

Krivda zasahuje priamo srdce človeka. Zranený človek sa bojí ďalšieho zranenia. Krivda ktorá nie je spracovaná, sa zmení v životný postoj. Tak to vyzerá, že my Slováci máme veľa krívd… „rež a rúbaj do krve“…

Na krivdu si nemožno zvyknúť. Spravidla bolí od začiatku do smrti (ak sa nepodarí ju premeniť). Je ako jed, ktorý otrávil našu dušu.

Čo všetko je v „hre“?

Krivda nás uzatvára pred svetom. Čoraz viac sa náš svet zúži na krivdu. Akoby nič iné neexistovalo.

Krivda deformuje náš svet, naše myslenie a cítenie. Ak sa nám nepodarí ju premeniť, staneme sa podozrievaví voči druhým ľuďom.

Krivda môže človeka uzatvoriť do seba a pred druhými.

Môže otráviť jeho život a nedokáže sa pre ňu tešiť zo života.

Krivdu sprevádzajú emócie ako: žiaľ, hnev, zlosť, nenávisť, túžba po pomste a závisť.

Krivda môže prerásť do nepriateľstva voči ľuďom. Do pocitu ustavičného ohrozenia, strachu a depresie. Za nárastom depresie je aj krivda – veci ktoré si nesieme a nie sú poriešené.

Krivda ktorá pretrváva sa zmení v negatívny stav „nastavenie“ človeka. Zanechá trvalé a deštruktívne stopy na psychike človeka. Asi všetci poznáme nejakého starého a zatrpknutého človeka…

S krivdou sa tiež spája riziko, že z ukrivdeného sa stane krivdiaci. Zranený začne raniť – ubližovať druhým. Z obete sa stane tyran.

A krivda sa môže zmeniť na nočnú moru. Doslova.

O krivde s blízkym

Aj samotné rozprávanie o krivde je bolestivé. Pre mnohých je tak bolestivé, že o nej odmietajú hovoriť. V podstate ju vytesnili. Krivda má blízko k traume, často kráčajú spolu ruka v ruke.

Ak chcete pomôcť niekomu, kto zažil krivdu, treba veľmi citlivo pracovať s informáciami. Možno okrem krivdy je tam aj niečo, čo prijal za pravdu, hoci je to klamstvo a nemusí byť pripravený to riešiť.

„Prevencia“ pred krivdou

Dobrou prevenciou pred krivdou je vďačnosť. Ak sme vďační za mnohé veci vo svojom živote, potom krivda – to že o niečo prídeme, nás nezasiahne tak silno. Ako by sme prišli „len“ o jednu vec z mnohých. Bohatý a kreatívny život, dáva veľa dôvodov na radosť a pocit spokojnosti a sebahodnoty. V tom prípade ani krivda nedokáže narobiť veľa škody. Ale aj tak nie je fér.

Ďalšou dobrou prevenciou pred krivdou je pomoc druhým ľuďom. Často ide o zranených ľudí, ktorým niekto ublížil. Veľmi často veľa toho nemajú a majú bohaté skúsenosti s krivdami. V porovnaní s nimi si uvedomíme, že sme na tom dobré. A často sú živou inšpiráciou k tomu, ako krivdu prekonať.

Krivda ako príležitosť

Napriek všetkému negatívnemu, krivda prináša aj príležitosť. Bolo by lepšie, keby sa to nestalo. Ale jej prekonanie nás môže obohatiť. A posilniť. Ako rana ktorá sa zmení v perlu. Perla, to je zrnko prachu, ktoré ustrica vďaka vytrvalosti zmenila v klenot.

Nepomôže krivdu potlačiť, či vytesniť. Treba ju premeniť. Buď nájdeme ako ju prekonať niečom pozitívnym (čo vlastne bude náhradou a istou kompenzáciou), alebo si ju musíme odtrpieť a nad ňou zvíťaziť. Ale to pozitívne samo o sebe nestačí. Reálnym a skutočným riešením je premeniť ranu.

Ako naložiť s krivdou?

Prišla sama (bez nášho úsilia), ale sama neodíde. Potrebujeme prevziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk. Napriek okolnostiam si vyhrnúť rukávy a bojovať. Krivdu premeniť, ranu uzdraviť a niekam sa posunúť.

K prekonaniu krivdy vedie aj istý pocit bezmocnosti. Pretože boli sme zranení a teda bezmocní. A bezmocnosť, to je potreba prijatia toho čo sa stalo, zmierenie s tým a bezmocnosť, to je aj odpustenie. Tá vonkajšia sila sa mení na vnútornú. Zriekame sa odplaty a „silového“ riešenia.

Krivda je ako rana. Buď ju uzdravíme, alebo začne hnisať. Iné možnosti nemáme.

Je možné, aby krivda nebola skutočná?

To je otázka na telo. Ak by sme sa držali definície, tak nie. Ale ak niekto môže vydávať klamstvo za pravdu, potom aj krivda nemusí byť skutočná. V racionálnej rovine hovorí o nespravodlivosti. V emocionálnej ju prežívame. Ale čo ak pocit krivdy je založený na našom skreslenom pohľade na „vec“?

Stačí, že máme nereálne očakávania a následne cítime pocit krivdy. Môže ísť o ranu, ktorú so sebou nesieme a tak cez projekciu očakávame, že nás ten druhý chcel zraniť.

Tak ako subjektivita môže ovplyvniť emočnú stránku a môžeme krivdu cítiť viac, ale aj menej. Tak subjektivita môže ovplyvniť to, čo považujeme za realitu. A netýka sa to len racionalizácie – snahy niečo zdôvodniť a obhájiť pred sebou.

Keď nám krivdí ten druhý

Niekedy nám ľudia ubližujú (krivdia) pretože im to dovoľujeme. Ani v tomto prípade si za to nemôžeme. Zodpovednosť za krivdu nesie ten, kto krivdí, nie ten, kto je dobrý, otvorený či zraniteľný. Ak cenou za dobráckosť je väčšie riziko krivdy, nestojí za to zamyslieť sa nad tým – kedy byť zraniteľný a kedy nie? To predsa nie je o popretí seba. Je to o hraniciach.

Krivda a hodnoty

Keď sa povie svedomie, mnohí ohrnú nos. Ale svedomie sú hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité. A krivda – to čo nás zranilo a spochybnilo mnohé naše hodnoty, môže viesť k tomu, že sa naše hodnoty zmenia. Človek môže zdrsnieť a znecitlivieť.

Krivda a inšpirácia

Ak by ste sa chceli obzrieť po inšpirácií, môžete siahnuť po príbehu Jóba – rad za radom prišiel prakticky o všetko…

Krivda sa mení v kríž, ktorý nesieme. Máme svoj vlastný. Koho nám to pripomína?

Krivda a zlo

Existuje veľa dôvodov, prečo dochádza ku krivde. Zlý úmysel je len jedným z mnohých.

Aj preto skôr než dáme voľný priebeh emóciám, treba sa v pokore zamyslieť nad tým, čo sa stalo.

Krivda a strach

Krivda vedie k strachu a živí strach. A strach, ale aj krivdu často zaháňame nezdravým spôsobom. Za mnohými smutnými príbehmi a problémami s alkoholom a s drogami je krivda. Na počiatku bola krivda a na konci „troska“.

Osobné krivdy

Budem osobný, ale nebudem menovať.

Mal som za sebou už pár skúsenosti s písaním. A aj v tom čase som písal do viacerých médií naraz. Chcel som sa posunúť ďalej. Ale šéfredaktor mi dal negatívny „posudok“.  Počkal pár týždňov a potom ma „vyrazil“. A stihol mi povedať, že nemám na to byť novinárom. Občas si na to spomeniem a dodá mi to silu. Krivda nemusí byť len ranou, ale aj výzvou k rastu. Medzi nami dievčatami, píšem preto, lebo sa chcem podeliť o to, k čomu som dospel a dúfam, že tým niekomu pomôžem.

Pracoval som naplno ako zamestnanec univerzity. Žil som univerzitou. Budem veľkorysý a nepôjdem do detailov. Ale doktorád som nedokončil a nie vlastnou vinou. Pred časom som dostal ponuku dokončiť ho na inej univerzite. Neviem, či do toho pôjdem. Ale pohladilo má to. Nemusím si nič dokazovať, ale rána sa zacelila. Ranu je možné zaceliť aj za iných okolností, ako je uvedenie do „pôvodného“ stavu či cestou odškodnenia.

Ale aj ja mám krivdy, ktoré si nesiem ako batoh na chrbte. A žiaľ, sám som ukrivdil iným. Krivda sprevádza nás život. Snažme sa naše rany uzdraviť a druhým neubližovať. Odpúšťať a uchádzať sa o odpustenie…

.

Môžeme urobiť niečo preto, aby sme znížili riziko krivdy (prevencia). Môžeme žiť bohatý život a tak mať veľa sily a potechy, keď sa stane niečo zlé. Ale aj tak, jediným spôsobom ako sa vysporiadať s krivdou, je odpustenie. Je to najzdravší spôsob, pretože uzdravuje zranenie. Ak vás zaujala téma odpustenia, viac sa o nej dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/2554982/odpustit-druhym-aj-sebe/.

Tomáš Hupka

Józef Augustýn je poľským kňazom a veľmi dobrým duchovným sprievodcom. Je tiež autorom množstva kníh, v ktorých sa prelína spirituality a psychológia. V niečom mi pripomína Anaelma Grüna. Dnes sme si priblížili úlomky z jeho knihy – Uzdravenie z pocitu krivdy…

Zdroj fotografie:

www. medicalnewstoday. com