S akou ponukou by mal prísť Michal Šimečka

Sme štyri dni po voľbách a koaličné rokovania bežia naplno. Občania môžu vidieť, čo obnáša skutočná politika, kedy sa vládu pokúšajú súbežne skladať dvaja lídri strán a ich úspech závisí od ponuky tretiemu, ktorý aj keď nie je nominálnym víťazom volieb, je ním fakticky. Može si totiž klásť podmienky ako chce s vedomím, že protistrana mu ich musí splniť, inak sa obráti ku konkurencii. Peter Pellegrini si však zároveň musí uvedomiť, že od jeho rozhodnutia závisí, ako si ho ľudia budú pamätať a tiež budúcnosť jeho strany. Ak má Pellegrini pud sebazáchovy a ako sám hovorí, „nechce byť podržtaška“, a zároveň nechce, aby Fico jeho stranu rozobral na šróbiky, mal by sa dohodnúť so Šimečkom. Michal Šimečka rozohral veľkú šachovú partiu proti Robertovi Ficovi a vyhrá jedine vtedy, ak príde minimálne s rovnako veľkorysou, ak nie veľkorysejšou ponukou pre Pellegriniho. To sa dá jedine tak, že bude počas rokovaní rozmýšľať rovnako ako predseda Smeru – uspokojí mocenský záujem najvplyvnejších ľudí v Hlase (členov užšieho vedenia), ktorí by sa inak mohli prikloniť k Ficovi. Musí im predostrieť ponuku, po ktorej títo ľudia už nebudú mať dôvod o Ficovi uvažovať. Zároveň musí ponuka obsahovať rezorty, cez ktoré bude strana Hlas môcť napĺňať svoj program, aby vedela svoje rozhodnutie obhájiť pred voličmi. Ako by táto ponuka mohla vyzerať? Denník N nedávno publikoval svoj odhad, ja sa teraz pokúsim o ten svoj.

Na úvod vysvetlím, že matematické rozdelenie 14 rezortov pri 82 mandátovej možnej koalícii PS-Hlas-KDH-SaS vychádza v pomere 5:5:2:2. Z tejto matematiky je pre potreby tohto blogu vyňatý post predsedu vlády, ktorý je strane automaticky garantovaný nad rámec matematiky a taktiež post podpredsedu vlády pre eurofondy, ktorý bol vytvorený počas úradníckej vlády s ohľadom na Plán obnovy a v koaličných rokovaniach môže zohrať dôležitú úlohu (vysvetlím neskôr). Po zohľadnení týchto skutočností by vláda mohla byť nasledovná:

Premiér: Peter Pellegrini (Hlas)

Tento post sa javí ako východiskový bod celých rokovaní. Kým ho Pellegrini nebude mať garantovaný, nemá dôvod sa s PS baviť hlbšie. Z jeho vyjadrení je zrejmé, že sa na tento post cíti a je naň pripravený. Vie, že by v ňom bol tentoraz oveľa autonómnejší, ako v roku 2018. Treba uznať, že Pellegrini v tejto pozícii neurobil žiadny veľký prešľap, bol rešpektovaný vo verejnosti aj v zahraničí a rokovania vlády by po technickej stránke určite prebiehali profesionálne. Navyše, obhajoba pred voličmi by bola jednoduchá – v PS vedia, že je to nutnosť pri obídení Fica. A voliči Hlasu by nadobudli pocit, že skutočným lídrom koalície je Pellegrini. Hlasu by to zároveň poskytlo zdieľanú kontrolu nad všetkými ministerstvami a silné slovo pri tvorbe zahraničnej politiky.

Vicepremiérka pre eurofondy: Denisa Saková (Hlas)

Dvojka kandidátky Hlasu určite chce sedieť vo vláde. Tento post by bol pre ňu dobrou satisfakciou, ak by sa nedostala na ministerstvo vnútra. Bola by zodpovedná za obrovský tok peňazí z EÚ a Hlas by to mohol voličom podať ako dôležitú funkciu pri nasmerovaní peňazí do regiónov. Navyše by pôsobila priamo na Úrade vlády a bola by pravou rukou Pellegriniho. Hlasu zároveň táto funkcia ponúka bonusový hlas na rokovaniach vlády.

Minister financií: Tomáš Drucker (Hlas)

Skúsený manažér, pragmatik a technokrat. Tomáš Drucker sa od začiatku pôsobenia v Hlase venuje ekonomickým témam a v tejto oblasti už poskytol aj niekoľko vyjadrení. Neistý stav financií si vyžaduje krízový manažment a Hlas zároveň potrebuje mať kontrolu nad fiškálnou politikou štátu, ak chce napĺňať svoj program. S Druckerom by nemuseli mať problém ani na pravicovom spektre, keďže je povestný pragmatickým prístupom a nejde o kovaného smeráka. Pre bývalého predsedu Dobrej voľby by mohlo ísť o uistenie, že spojenie s Hlasom bol správny krok.

Minister vnútra: Jaroslav Spišiak (PS)

To, že je potrebné obetovať premiéra, by v PS obhájili pomerne ľahko. Oveľa ťažšie by bolo vysvetliť, keby prepustili Hlasu ministerstvo vnútra. V osobe bývalého uznávaného policajného prezidenta by PS aj celá vláda vyslali signál verejnosti, že boj s korupciou a očista spoločnosti zostanú zachované. Spišiak by zrejme aj navonok vystupoval aktívnejšie ako Roman Mikulec. Určite by sa však nevyhol odvolaniu Štefana Hamrana, čo bude takmer istá súčasť politického kompromisu. V neprospech Hamrana bohužiaľ hovorí aj opätovné zavedenie hraničných kontrol.

Minister zahraničných vecí: Michal Šimečka (PS)

V prípade kompromisných rokovaní, kedy by Šimečka prepustil pozíciu premiéra Pellegrinimu by toto bola preňho dôstojná funkcia. Má bohaté skúsenosti z pôsobenia v štruktúrach EÚ, má tam dobré kontakty, výborne ovláda anglický jazyk a už zastával pozíciu poradcu ministra zahraničných vecí ČR. Slovenská zahraničná politika by mala doma veľkú legitimitu, keďže by ju spolutvorili predsedovia dvoch najsilnejších koaličných strán. PS navyše potrebuje zagarantovať, že vo vzťahu k EÚ, NATO a hlavne k Ukrajine sa naša pozícia nebude nijakým spôsobom meniť. Michal Šimečka by si síce mohol nárokovať aj post predsedu parlamentu, ten však patrí primárne strane, ktorá sa sama môže rozhodnúť, koho nominuje.

Minister obrany: Tomáš Valášek (PS)

Rovnako platí téza o potrebe zachovania prozápadnej zahraničnopolitickej orientácie. Navyše, pán Valášek môže byť zárukou, že sa nebude nič meniť ani na vojenskej pomoci Ukrajine. Valášek je bývalým stálym predstaviteľom SR pri NATO, témam obrany a bezpečnosti sa veľmi dobre rozumie. Spolu so Šimečkom by vytvorili silný prozápadný tandem.

Minister investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie: Richard Raši (Hlas)

Ďalší podpredseda Hlasu, ktorý by určite chcel ministerské kreslo. Tento rezort už v minulosti riadil, má s ním skúsenosti. Medzi ním a Petrom Pellegrinim funguje chémia a vzájomná dôvera. Spolu s Denisou Sakovou a Tomášom Druckerom by vytvorili silný trojuholník kontroly nad štátnou kasou a rozvojom regionálnej politiky, s čím by boli predstavitelia aj voliči Hlasu určite spokojní. Navyše, Raši si môže ako štátnych tajomníkov stiahnuť ďalších dvoch ľudí z predsedníctva – Michala Kaliňáka a Jána Ferenčáka. A o to presne ide – obsadiť čo najviac ľudí z predsedníctva Hlasu do vysokých štátnych funkcií.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny: Erik Tomáš (Hlas)

Pre Tomáša ide o vysnívaný rezort. Ministrom ešte nebol, no od počiatku sa v Hlase venuje sociálnym témam. V minulosti mal blízko aj k exministrovi Jánovi Richterovi. Obsadenie tohto rezortu pánom Tomášom je dôležité aj ako brzda, aby sa náhodou nerozhodol vrátiť k Ficovi. Len dodajme, že opäť ide o podpredsedu Hlasu.

Ministerka zdravotníctva: Zuzana Dolinková (Hlas)

Kolečko podpredsedov Hlasu uzatvára Zuzana Dolinková. Do Hlasu prišla až neskôr, no od začiatku je Peter Pellegrini postavil do role tieňovej ministerky zdravotníctva. Často vystupovala ako opozícia voči Marekovi Krajčimu či Vladimírovi Lengvarskému. Má manažérske skúsenosti ako Riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov. Pani Dolinková navyše navonok pôsobí ako veľmi šarmantná dáma, čo by jej určite pomohlo získať dôveru verejnosti aj médii. V jej prospech hrá aj to, že nikdy nemala konexie so Smerom.

Minister pôdohospodárstva: Róbert Puci (Hlas)

Že toto meno počujete prvýkrát? Tak vedzte, že pán Puci je člen predsedníctva Hlasu a tiež člen pôvodnej „Pelleho jedenástky“. V profesnej agende sa venuje téme pôdohospodárstva. Čo je pre Hlas dôležité je to, že pod toto ministerstvo spadá aj potravinárstvo, kde sa chce Hlas zasadzovať za obmedzenie veľkých obchodných reťazcov a podporu lokálnych producentov. V tejto oblasi by bol určite aktívny aj Branislav Becík, župan Nitrianskeho kraja, ktorý si chce uplatňovať poslanecký mandát.

Minister školstva: Ján Horecký (KDH)

Post ministra školstva už zastával, navyše má manažérske skúsenosti a lepšie profesné a odborné zázemie ako Branislav Grohling. Strana KDH má jeden z najlepších programov pre školstvo, takže by sa určite tejto agende rada vo vláde venovala. Na tomto poste je možná aj alternácia medzi týmito dvoma kandidátmi, čo by určite nebol krok späť.

Minister dopravy a výstavby: Igor Janckulík (KDH)

V strane sa tejto téme venuje. Samotné ministerstvo by pre KDH, ako pre stranu zameriavajúcu sa na silné regióny a podporu rodín, bolo veľmi dobrou satisfakciou. Na činnosti ministerstva by sa určite podieľal aj predseda Milan Majerský, ktorému by to veľmi pomohlo ako populárnemu regionálnemu politikovi. Na post ministra to zrejme nevíde, to by sa pán Majerský musel naklonovať, ale vplyv sa dá udržať napríklad aj z postu podpredsedu parlamentu.

Minister hospodárstva: Richard Sulík (SaS)

Predseda SaS si prácu na ministerstve obľúbil. Sám hovorí, že jeho cieľom je tento post zastávať aj v ďalšej vláde. Teraz by sa tam mohol triumfálne s celým tímom vrátiť. Obhájil by sa pred voličmi, keďže SaSka by si udržala ekonomický rezort. A nikto – ani strana Hlas – by nemohla hovoriť o absentujúcich skúsenostiach či výsledkoch – stačí spomenúť automobilku Volvo.

Ministerka spravodlivosti: Mária Kolíková (SaS)

Tento post už zastávala, bola rešpektovaná a mala aj veľký výsledok – reformu súdnej mapy. V práci by mohla teraz pokračovať. Navyše, v klube SaS sa prekrúžkovala na 2. miesto za Sulíka, čo ju dostáva do lepšej pozície v súboji o ministerstvo, oproti Grohlingovi. Navyše, na tomto poste by mohla pracovať aj na právnej úprave (aj keď veľmi zredukovanej) vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Liberálnym stranám by sa navyše podarilo udržať všetky silové rezorty mimo dosah Hlasu. Aj tu je možná alternácia s Viliamom Karasom z KDH, ak by školstvo získal prvý podpredseda SaS.

Ministerka kultúry: Zora Jaurová (PS)

PS je jednou z mála strán, pre ktorú je kultúra naozaj dôležitá oblasť. Konkrétne pani Jaurová je popredná politička strany, ktorá sa kultúre venuje na expertnej úrovni a určite by rada zastupovala túto oblasť vo vláde. PS by garantovalo zachovanie slobody médii v plnom rozsahu. A zároveň by to bol signál pre to množstvo umelcov, ktorí za PS stáli, že o nich bude postarané lepšie, ako za predchádzajúcej ministerky.

Ministerka životného prostredia: Tamara Stohlová (PS)

Envirorezort by mal prirodzene pripadnúť PS, ktorá sa najviac profiluje ako zelená strana. Príležitosť by mohla dostať mladá politička Tamara Stohlová, štvorka kandidátky, environmentalistka, ktorá pracovala pre Transparency International aj OECD. V prípade potreby sa ako profesne skúsenejšia alternatíva ponúka Michal Wiezik, europoslanec, ktorý sa ako deviatka kandidátky dostal do parlamentu, a záležalo by na tom, či by sa v prípade ponuky na post ministra vzdal miesta v europarlamente.