Denník N

Dobieha vôbec slovenská ekonomika bohatšie krajiny EÚ?

HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je na Slovensku o niečo vyššie než udávajú oficiálne štatistiky Eurostatu, ale naše hospodárstvo v posledných rokoch naozaj zaostáva.

Podľa oficiálnych údajov Eurostatu sa Slovensko od roku 2016 v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (PKS) – teda po zohľadnení rozdielov v cenových hladinách medzi krajinami – vzďaľuje od priemeru Európskej únie. Zatiaľ čo v roku 2015 sme dosahovali 79 % európskeho priemeru, v roku 2022 slovenské hospodárstvo dobiehalo európsky priemer len na 68 %. Obsadili sme tak až 25. – 26. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ – spolu s Gréckom a len pred chudobnejším Bulharskom. V štatistikách Eurostatu sa nám dokonca vyrovnal aj nečlenský štát Turecko. Podobné zaostávanie Slovenska udávajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Zaostávanie v týchto štatistikách znamená, že Slovensko dosahuje nelichotivé výsledky v mnohých medzinárodných porovnaniach. Podľa oficiálnych štatistík Eurostatu sme v roku 2022 napríklad mali úplne najnižšie čisté zárobky domácností v Európskej únii – dokonca nižšie než zvyčajne posledné Bulharsko. Štatistiky o výkonnosti slovenského hospodárstva v PKS majú vplyv na reputáciu krajiny, jej vnímanie investormi, ako aj hodnotenie krajiny ratingovými agentúrami. Horšie ratingy znižujú bonitu Slovenskej republiky ako dlžníka, čo môže viesť k vyššej úrokovej nákladovosti verejného dlhu. Od slovenských štatistík v PKS taktiež závisí výška eurofondov, na ktoré majú naše regióny a krajina ako celok nárok, ako aj výška členských poplatkov do Medzinárodného menového fondu.

Otázke čoraz výraznejšieho zaostávania slovenského hospodárstva za priemerom EÚ sme sa na Inštitúte sociálnej politiky (ISP) venovali v našej novej analýze „Dobieha slovenské HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily bohatšie krajiny EÚ?“. Jej autor Marek Hlaváč v nej prichádza k nasledujúcim záverom:

  • Nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je ovplyvnený nedostatkami vo vstupných dátach do výpočtov Eurostatu. Najdôležitejšími faktormi sú zmeny v metodike odhadu výdavkov na nájomné na bývanie v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj zmena vo vykazovaní plochy obydlí pre účely výpočtu parít kúpnej sily a v minulosti aj nezaúčtovanie medzispotreby do nájomného. Došlo však aj k výraznej revízii iných položiek – napríklad výdavkov na zdravie a na stavebníctvo.
  • Po oprave nedostatkov v dátach by sme priemer EÚ‑27 dobiehali na 73 % v roku 2019 a len na 71 % v roku 2022. Boli by sme teda o zopár percentuálnych bodov bohatší než udávajú oficiálne štatistiky, ale naše hospodárstvo by v porovnaní s európskym priemerom stále stagnovalo až klesalo. Tieto odhady nie sú veľmi citlivé na zmenu predpokladov našej analýzy a v porovnaní s odhadmi iných slovenských inštitúcií sú menej optimistické.
  • Hoci vo výške čistých zárobkov domácností nie sme podľa našich odhadov na poslednom mieste spomedzi členských štátov Európskej únie, ako uvádza Eurostat, v porovnaní so zvyškom EÚ čisté zárobky na Slovensku patria medzi najnižšie.

Slovensko posiela Eurostatu dáta, ktoré má nedostatky – najmä v nájomnom

Nepriaznivý vývoj v slovenských štatistikách o PKS je čiastočne spôsobený zmenami spojenými s rozsiahlou (tzv. benchmarkovou) revíziou slovenských národných účtov v roku 2019. Táto revízia viedla k výrazným úpravám odhadu výdavkov na nájomné na bývanie, ale aj výdavkov týkajúcich sa najmä zdravia, stavebníctva, neevidovanej ekonomiky, energií a zahraničného obchodu. Kvôli politike Eurostatu, ktorá umožňuje spätnú revíziu časových radov PKS najviac tri roky dozadu, bechmarková revízia ovplyvnila štatistiky o paritách kúpnej sily od roku 2016 a viedla k náhlemu skoku v časovom rade.

Naša analýza naznačuje, že vstupné dáta o nájomnom na bývanie, ktoré Eurostatu pre účely výpočtu parít kúpnej sily poskytuje Štatistický úrad SR, trpia nasledujúcimi nedostatkami:

  • Chýbajúca medzispotreba: V dátach za roky 2010 až 2015, ktoré odrážajú výdavky v národných účtoch spred benchmarkovej revízie, chýba vo výdavkoch na nájomné suma, ktorá sa zhoduje s výškou medzispotreby. Medzispotreba zahŕňa výdavky na bežné opravy a údržbu obydlí, poistné a splátky úrokov za hypotekárne alebo stavebné úvery.
  • Príliš vysoké výdavky na nájomné: Po benchmarkovej revízii v roku 2019 nastal v slovenských národných účtoch výrazný nárast odhadu výdavkov na nájomné. Tento nárast viedol k podobne výraznému stúpnutiu cien nájomného v dátach PKS, ktoré dosiahli s odstupom najvyššiu úroveň spomedzi postkomunistických členských štátov EÚ.
  • Príliš rýchly rast výdavkov na nájomné: Benchmarková revízia viedla nielen k vysokému odhadu výdavkov na nájomné, ale výrazne zrýchlila aj ich mieru rastu. Od roku 2016 tieto výdavky v oficiálnych štatistikách rástli tempom, ktoré bolo podobné miere rastu cien nehnuteľností. Je však pravdepodobné, že počas tohto obdobia ceny nehnuteľností na Slovensku rástli rýchlejšie než skutočné nájomné na bývanie.
  • Zmena vykazovania počtu metrov štvorcových v bytovom fonde: Počet vykazovaných metrov štvorcových v  dátach o bytovom fonde na Slovensku medzi rokmi 2016 a 2017 skokovo klesol približne o štvrtinu. Tento skokový pokles sa okamžite prejavil na skokovom náraste cien nájomného v dátach Eurostatu. Podrobná analýza dát naznačuje, že by mohlo ísť o zmenu z vykazovania úžitkovej plochy bytov a domov (v súlade s metodikou Eurostatu) na vykazovanie len obytnej plochy (v rozpore s metodikou; príliš nízka plocha).

Dôsledkom týchto nedostatkov bolo to, že výdavky na nájomné a príslušné ceny boli v dátach určených na výpočet PKS od roku 2016 pravdepodobne čoraz viac nadhodnotené.

Slovenské hospodárstvo zaostáva aj po úprave nedostatkov

S pomocou Metodického manuálu Eurostatu a OECD o parite kúpnych síl sme vyvinuli štatistický softvér na výpočet PKS pre ekonomické agregáty (napr. pre HDP) a úspešne sme ním zreplikovali všetky zverejnené štatistiky Eurostatu o PKS.

Pomocou tohto softvéru sme odhadli alternatívne scenáre, v ktorých sme opravili viaceré vyššie uvedené nedostatky a nahradili ceny nájomného v slovenských vstupných dátach. V našom konzervatívnom (pesimistickom) scenári sme ich nahradili najvyššími cenami spomedzi ostatných postkomunistických členských štátov Európskej únie. Naopak, v optimistickom scenári sme ako náhradu použili najnižšie ceny spomedzi rovnakej skupiny krajín.

Podľa nášho konzervatívneho (alebo pesimistického) alternatívneho odhadu HDP na obyvateľa v PKS na Slovensku ako percento priemeru EÚ‑27 v období od roku 2016 v každom roku dosahovalo úroveň, ktorá bola približne o 2 percentuálne body vyššia než uvádzajú oficiálne štatistiky. V tomto období však slovenské HDP na obyvateľa v PKS oproti európskemu priemeru stále stagnovalo alebo dokonca klesalo – hoci na vyššej úrovni než v štatistikách, ktoré publikuje Eurostat:

  • V roku 2016 sme dosahovali 74 % priemeru EÚ, ale v roku 2022 to bolo len 71 % európskeho priemeru. Takáto úroveň dobiehania znamenala 25. miesto spomedzi členských štátov EÚ, len pred Gréckom a najchudobnejším Bulharskom. Znamenalo to tiež, že nás počas tohto časového obdobia dobehli alebo dokonca predbehli susedné krajiny Poľsko a Maďarsko – ako vidíme v Tabuľke 1.
  • V našom optimistickom odhade sa slovenská úroveň dobiehania priemeru EÚ v žiadnom roku po zaokrúhlení na celé percentá nezvýšila o viac než jeden percentuálny bod v porovnaní s konzervatívnym scenárom. Naše odhady teda nie sú citlivé na zmenu predpokladov o výške cien nájomného, a preto ich môžeme považovať za celkom robustné.
  • Naše odhady sú menej optimistické než odhady, ktoré vo svojich publikáciách uverejnili viaceré iné inštitúcie, vrátane Inštitútu finančnej politiky, Národnej banky Slovenska a Slovenskej sporiteľne.

Graf 2 zobrazuje vývoj slovenského HDP na obyvateľa v PKS v porovnaní s priemerom EÚ-27 podľa oficiálnych štatistík Eurostatu a našich alternatívnych odhadov. Zároveň zvýrazňuje, ktoré nedostatky vo vstupných dátach týkajúcich sa nájomného na bývanie ovplyvňujú oficiálne štatistiky pre jednotlivé roky.

Oprava nedostatkov v odhade nájomného dokáže vysvetliť približne polovicu zo skokového poklesu o 6 percentuálnych bodov, ktorý vidíme v oficiálnych štatistikách Eurostatu medzi rokmi 2015 a 2016. Ďalšiu tretinu percent poklesu vysvetľujú zmeny vo výdavkoch na zdravie a na stavebníctvo, ktoré taktiež priniesla benchmarková revízia.

Čisté zárobky slovenských domácností patria medzi najnižšie v Európskej únii

Pomocou našich alternatívnych odhadov sme porovnali výšku čistých zárobkov v PKS rôznych druhov domácností (podľa počtu dospelých a detí, ako aj podľa výšky miezd) na Slovensku s ostatnými krajinami Európskej únie. Na rozdiel od oficiálnych štatistík Eurostatu sme použili vhodnejší deflátor, ktorý berie do úvahy len peňažné transakcie domácností na tovary a služby ich konečnej spotreby.

Podľa našich odhadov sme sa síce v čistých zárobkoch domácností neocitli na poslednom mieste v EÚ, ale ich výška bola len tretia najnižšia spomedzi členských štátov. Od úplného konca rebríčka nás v roku 2022 delili len dve krajiny – Chorvátsko a najmenej zarábajúce Bulharsko – ktoré sa k nám navyše v tejto štatistike od roku 2016 výrazne priblížili. Ako príklady uvádzame v Tabuľke 2 poradie krajín podľa výšky čistých zárobkov pre dve modelové domácnosti: domácnosť len s jedným dospelým zarábajúcim polovicu priemernej mzdy a domácnosť s dvoma priemerne zarábajúcimi dospelými a dvoma deťmi.

Ako sa dá naša analýza využiť?

Veríme, že naša analýza prispeje ku kvalitnejšej diskusii o výkonnosti slovenskej ekonomiky, kúpyschopnosti slovenského obyvateľstva, ako aj o výške miezd, dávok, príjmov a dôchodkov na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie.

Výsledky našej analýzy môžu byť užitočné v ďalších analytických výstupoch. Tieto by napríklad, pomocou nami odhadnutých cenových hladín v PKS alebo pomocou nami použitej metodiky, mohli dôveryhodnejšie porovnať výšky dôchodkov alebo výšku miezd lekárov, zdravotných sestier a učiteľov na Slovensku a v ostatných krajinách EÚ a OECD.  Naše alternatívne scenáre bude možné znovu odhadovať po každom novom vydaní štatistík o paritách kúpnej sily, kým nebudú opravené nedostatky vo vstupných dátach.

Naše nálezy poukazujú na potrebu čo najskoršej nápravy nedostatkov v národných účtoch Slovenskej republiky, ako aj vo vykazovaní údajov o bytovom fonde Eurostatu tak, aby boli plne v súlade s metodickými požiadavkami. Kým nedostatky nebudú odstránené, odporúčame interpretovať slovenské štatistiky v PKS so zvýšenou mierou opatrnosti. Upozorňujeme, že – vzhľadom na revíznu politiku Eurostatu, ktorá umožňuje spätne revidovať časové rady parít kúpnej sily iba tri roky dozadu – po odstránení vyššie uvedených nedostatkov vo vstupných dátach nastane v časových radoch štatistík v PKS ďalší zlom.

Oficiálne štatistiky ostatných členských krajín EÚ môžu byť ovplyvnené vlastnými nedostatkami, ktoré však neboli predmetom skúmania našej analýzy. Štatistíky v PKS v niektorých iných členských štátoch EÚ taktiež vykazujú hodnoty alebo vývoj, ktorý vytvára otázky o ich kvalite alebo vhodnosti na použitie pri medzinárodných porovnaniach. Dúfame, že naša analýza pomôže motivovať relevantné inštitúcie Európskej únie a členských štátov, aby vo zvýšenej miere prispievali k zlepšovaniu kvality svojich štatistických údajov, metodiky a implementácie.

 

Viac sa môžete dočítať v analýze [link] Inštitútu sociálnej politiky.

Marek Hlaváč

 

Teraz najčítanejšie

Inštitút sociálnej politiky

Sme Inštitút sociálnej politiky, hlavný analytický a poradný útvar Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Venujeme sa analýzam sociálnych politík, politík zamestnanosti a trhu práce, aby sme vláde aj všetkým z vás prinášali spoľahlivé odporúčania, ktoré vedú k tvorbe kvalitných verejných politík.

Sledujte nás na našom webe a na Facebooku!