Denník N

Najväčší nedostatok učiteľov je v Bratislavskom kraji a v predmetoch fyzika, informatika a matematika

Slovensko čelí vážnemu problému s nedostatkom učiteľov. Vzhľadom k rastúcim počtom žiakov a rastúcim počtom učiteľov odchádzajúcich do dôchodku, predpokladáme, že v najbližších rokoch bude na Slovensku chýbať približne 1600 – 2100 učiteľov ročne. Najväčšie problémy evidujeme v Bratislavskom kraji. V školách s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pozorujeme nižšiu odbornosť vyučovania. V rámci predmetov existujú tiež rozdiely v nedostatku učiteľov, pričom najväčší problém identifikujeme v predmetoch fyzika, matematika a informatika. V budúcnosti hrozí veľký problém nedostatku učiteľov odborných predmetov kvôli očakávaným odchodom do dôchodku. Najviac učiteľov strácame už pri prechode absolventov do učiteľskej profesie a medzi začínajúcimi učiteľmi. Starnutie učiteľskej populácie tiež predstavuje problém. V najbližších rokoch narastie počet učiteľov odchádzajúcich do dôchodku.

Problém s nedostatkom učiteľov na Slovensku v súčasnosti už existuje. Naznačujú to údaje o voľných pracovných miestach aj údaje o odbornosti vyučovania[1]. V školskom roku 2021/22 školy nahlásili takmer 4900 voľných pracovných miest na pozíciu učiteľa MŠ, ZŠ alebo SŠ[2]. V septembri 2022 bolo podľa zberu v RIS na 2. stupni ZŠ neodborne vyučovaných vyše 12 % všetkých vyučovacích hodín. Vzhľadom k rastúcim počtom žiakov a rastúcim počtom učiteľov odchádzajúcich do dôchodku, predpokladáme, že v najbližších rokoch bude na Slovensku chýbať približne 1600 učiteľov ročne a od roku 2026 vzhľadom k odchodom do dôchodku silných populačných ročníkov očakávame nedostatok až 2100 učiteľov ročne (je možné, že tieto počty sa budú kumulovať) [i].

Najčastejšie sa pri nedostatku učiteľov sledujú regionálne rozdiely, rozdiely v oblastiach s väčším výskytom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a rozdiely v rámci vyučovaných predmetov. Rovnako teda členíme aj našu analýzu. V závere analýzy sa pozrieme, v ktorej fáze strácame najviac učiteľov.

Regionálny nedostatok učiteľov

Výrazne horšiu situáciu oproti priemeru Slovenska pozorujeme vo viacerých ukazovateľoch v Bratislavskom kraji. Pomer platov ku platom vysokoškolsky vzdelaných bol v roku 2022 na úrovni 66 %, pričom priemer na Slovensku dosiahol 80 %, v Prešovskom kraji dokonca zarábali učitelia v priemere viac ako vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Miera odchodov[3]  vyučujúcich zo školstva v Bratislavskom kraji je výrazne vyššia než inde na Slovensku. V priebehu školského roka 2021/22 odišlo zo školstva v Bratislavskom kraji 10,3 % vyučujúcich (nerátajúc materské dovolenky, ani dôchodcov), priemer Slovenska bol pritom na úrovni 6,7 %.

Veľký rozdiel oproti zvyšku Slovenska vidno aj v prípade voľných pracovných miest, kde v Bratislavskom kraji tvoril celkový počet voľných miest viac ako pätinu z počtu pedagogických zamestnancov, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 8 %. V Bratislavskom kraji je väčší podiel vyučujúcich v dôchodkovom veku, než inde na Slovensku, avšak podiel starších učiteľov (nad 55 rokov), je výrazne nižší než inde. Zdá sa teda, že starnutie učiteľov v tomto kraji nie je zapríčinené vysokým počtom budúcich dôchodcov, ale tým, že títo učitelia ostávajú vyučovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku.

Odborne v Bratislavskom kraji vyučuje viac učiteľov, než vo väčšine krajov. Tento priemer môže byť ovplyvnený rôznou štruktúrou škôl, čo sa týka veľkosti aj druhu škôl v danom kraji. Napríklad väčší podiel učiteľov na gymnáziách[4] v Bratislavskom kraji zvyšuje priemernú odbornosť. V materských školách aj na 1.stupni ZŠ je v Bratislavskom kraji najnižšia priemerná odbornosť. Na 2. stupni ZŠ, po zohľadnení iných charakteristík[5] , je predikovaný podiel odbornosti najnižší v Bratislavskom kraji (pripravovaný komentár IVP o odbornosti vyučovania).

V Prešovskom kraji učitelia zarábali v roku 2022 viac ako vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci, v školách vyučovalo relatívne málo učiteľov v dôchodkovom veku a bol tu aj najnižší podiel voľných pracovných miest na počet pedagogických zamestnancov. V prípade podielu budúcich dôchodcov je síce Prešovský kraj na úrovni slovenského priemeru, ale v kombinácii s najnižším podielom učiteľov v dôchodkovom veku nie je problém starnutia učiteľskej populácie taký vypuklý ako v iných krajoch.

Tabuľka č. 1: Indikátory nedostatku učiteľov podľa krajov

Zdroj: Prepočty IVP na základe údajov CVTI, Profesia, RIS, Trexima, ÚPSVaR

Nedostatok učiteľov pôsobiacich v náročnejších podmienkach

Niektoré zahraničné výskumy naznačujú , že problémy s nedostatkom kvalifikovaných učiteľov a s vyššou mierou odchodu učiteľov zo škôl sú výraznejšie na školách s vysokým podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) [ii, iii].

Na školách na Slovensku s viac ako 30 % podielom žiakov zo SZP alebo poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi (HN) je odbornosť vyučovania v priemere na všetkých základných školách o 7 p. b. nižšia ako na školách, kde je podiel žiakov zo SZP/HN menej ako 5 %. Na 2. stupni ZŠ je rozdiel v odbornosti takmer 12 p. b. (tabuľka č. 2). Jedným z možných vysvetlení je, že školy majú vo väčšej miere problém nájsť kvalifikovaného učiteľa. Zároveň, nižšia miera odchodov učiteľov môže odrádzať riaditeľov, aby investovali čas do hľadania náhrady za nekvalifikovaných učiteľov. Zahraničné výskumy [iv] pritom naznačujú, že práve títo žiaci by najviac benefitovali z kvalitných učiteľov.

Tabuľka č. 2: Podiel hodín vyučovaných odborne a odchody zo školstva podľa podielu žiakov ZŠ zo SZP/HN

podiel detí zo SZP/HN na škole odchody zo školstva (2021/22) podiel odborne vyučovaných hodín (2022)
celkom ZŠ celkom ZŠ 1.st. ZŠ 2.st. ZŠ
SR 6,4 % 91,2 % 95,5 %  88,0 %
0-4 % 6,7 % 92,6 % 96,2 % 89,9 %
5-29 % 5,5 % 89,7 % 95,4 % 85,8 %
30 %+ 6,2 % 85,6 % 92,3 % 78,3 %
Zdroj: Prepočty IVP na základe údajov z RIS MŠVVaŠ, k 15.9.2022

Analýza nepotvrdila vyšší podiel odchádzajúcich učiteľov medzi rokmi 2021 a 2022 v školách s vyšším podielom žiakov zo SZP/HN. Práve naopak, miera odchodov zo školstva je v týchto školách nižšia ako v školách s najnižším podielom žiakov zo znevýhodneného prostredia. Odchody na materské dovolenky, ani odchody do dôchodku nie sú započítané.

Predmetový nedostatok učiteľov

V rámci predmetov nie je problém chýbajúcich učiteľov taký jednoliaty ako v prípade regionálneho porovnania. Výsledky v tomto prípade závisia od konkrétnej premennej, pričom jednotlivé premenné môžu signalizovať potenciálne rôzne výzvy a riešenia.

Nízky podiel absolventov učiteľských smerov vzhľadom k počtu potrebných učiteľov a vysoký podiel nahlásených voľných pracovných miest preukazuje akútny nedostatok učiteľov predmetov fyzika, matematika a informatika. Z absolventov učiteľstva týchto predmetov (ktorých je málo) následne prechádza do vyučovacieho procesu relatívne vysoké percento. Nedostatok učiteľov informatiky potvrdzuje aj relatívne nízka miera odbornosti vyučovania tohto predmetu v porovnaní s inými predmetmi. Prekvapivo, učitelia fyziky a matematiky odchádzajú zo školstva v najmenšej miere, pričom vyučujúci informatiky majú tiež podpriemernú mieru odchodov. Na tento jav môže existovať viacero vysvetlení. Hoci je učiteľov týchto predmetov v školstve nedostatok, tí, ktorí sa preň rozhodnú, môžu byť viac vnútorne motivovaní zotrvať v tomto povolaní, alebo ich môže externe motivovať vedenie školy, či už finančne alebo naliehaním s odôvodnením, že nie je možné za nich nájsť náhradu.

Pozorujeme veľmi vysoký dopyt po učiteľoch anglického a nemeckého jazyka z pohľadu nahlásených voľných pracovných miest. Na prvý pohľad sa pozitívne javí veľmi nízky podiel starších učiteľov anglického jazyka, avšak rovnako ako vysoký počet nahlásených voľných pracovných miest aj toto môže súvisieť s ich nadpriemernou mierou odchodu zo školstva.

Pri učiteľoch chémie pozorujeme vysoký podiel nahlásených voľných pracovných miest. V kombinácii s vysokým podielom učiteľov v dôchodkovom veku to  signalizuje vysoký dopyt po učiteľoch chémie, ktorý bude v najbližších rokoch pravdepodobne narastať.

Najmenej školy hľadajú učiteľov výtvarnej, hudobnej a etickej výchovy, čo spolu s nízkou odbornosťou vyučovania týchto predmetov môže indikovať, že týmito predmetmi vedenia škôl dopĺňajú úväzky učiteľom kvalifikovaným na iné predmety. V prípade hudobnej výchovy vidíme veľmi slabý prechod absolventov učiteľstva do regionálneho školstva. Títo absolventi sa však mohli potenciálne zamestnať na základných umeleckých školách, ktoré v rezortnom informačnom systéme neevidujeme.

Relatívne slabý prechod absolventov do škôl vidíme aj v prípade učiteľstva techniky. Zároveň s nízkou mierou odbornosti vyučovania techniky a podpriemerným počtom nahlásených voľných pracovných miest ide pravdepodobne o predmet, ktorým sa taktiež vyučujúcim dopĺňajú úväzky.

Tabuľka č. 3: Indikátory nedostatku učiteľov všeobecno-vzdelávacích predmetov

Zdroj: Prepočty IVP na základe údajov CRŠ, Profesia, RIS, ÚPSVaR.
Pozn.: VPM=voľné pracovné miesta. Štatistiky sa týkajú učiteľov 2. stupňa ZŠ a SŠ.

Veľkým rizikom do budúcnosti sú vyučujúci odborných predmetov[6] (technické vedy a náuky, poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky), nakoľko očakávame veľký počet odchodov do dôchodku. Takmer 40 % vyučujúcich týchto predmetov má viac ako 55 rokov. V spojení s výrazným rastom počtu žiakov stredných škôl do roku 2027 to predstavuje veľkú hrozbu nedostatku učiteľov. Zároveň v prípade zdravotníckych odborných predmetov vidíme aj vysokú mieru odchodu vyučujúcich zo školstva. Z dostupných dát nevieme vyhodnotiť, či už v súčasnosti máme problém s nedostatkom učiteľov odborných predmetov.

V ktorej fáze strácame najviac učiteľov?

Z hľadiska priorizácie odporúčaní je dôležité vedieť, v ktorej fáze najviac prichádzame o učiteľov.

  1. Pri skúmaní absolventov vysokoškolského štúdia aspoň 2. stupňa pozorujeme v čase stabilný podiel absolventov učiteľských smerov na celkovom počte absolventov (cca 12 – 13 %), hoci absolútny počet absolventov učiteľstva v posledných rokoch z dôvodu demografie klesá. Môže to pôsobiť tak, že štúdium pedagogických smerov je rovnako atraktívne ako bolo pred 10 rokmi. Podiel tých, ktorí podali prihlášku na takéto štúdium to však úplne nepotvrdzuje, nakoľko v období 2012 až 2020 mierne klesal, následne v rokoch 2021 – 2022 mierne rástol. Podiel študentov zapísaných do 1. ročníka učiteľských odborov je posledných 10 rokov stabilný.

Graf č. 1: Podiel počtu študentov v študijných odboroch pedagogických smerov k počtu študentov, ktorí si podali prihlášku do 1. ročníka na ľubovoľný odbor v danom roku

Zdroj: Prepočty IVP na základe údajov CVTI, Štatistika prijímacieho konania na vysoké školy
  1. Hlavný problém nastáva pri prechode absolventov učiteľských smerov do učiteľskej profesie. Na učiteľských pozíciách k septembru roku 2022 vidíme len 45 – 50 % absolventov učiteľských smerov aspoň 2. stupňa štúdia, ktorí absolvovali štúdium v rokoch 2019 – 2022. Absolventi, ktorí skončili štúdium skôr boli v školskom roku 2022/23 zastúpení v podiele okolo 40 % svojej kohorty (CRŠ 2007-2022 a RIS 2022).
  2. Učiteľský stav opúšťajú predovšetkým začínajúci učitelia. Platí, že čím menej rokov praxe, tým vyššia miera odchodov zo školstva. Až pätina vyučujúcich, ktorí čerstvo nastúpili do škôl, nepokračovala v školách v ďalšom školskom roku. Miera odchodov zo školstva pozvoľna klesá z 20 % pri začínajúcich učiteľoch až po zhruba 3 % v prípade vyučujúcich s 18 a viac rokmi praxe (odchody na materské dovolenky a odchody učiteľov vo veku nad 60 rokov nie sú započítané) (RIS, 2021 – 2022).
  3. Hoci starší učitelia nezvyknú vo veľkej miere opúšťať učiteľskú profesiu kvôli iným pracovným príležitostiam, starnutie učiteľov spôsobuje, že každoročne prichádzame o veľký počet učiteľov, ktorí odchádzajú do dôchodku. Na základe analýzy IVP a SAV očakávame v najbližších rokoch odchody do dôchodku silných populačných ročníkov (v priemere každoročne až 3000 učiteľov), za ktorých budeme potrebovať nájsť náhradu.

Mária Balberčáková , Ivana Janotíková (analytičky IVP)


Poznámky:

[1] Predmet sa považuje za odborne odučený, ak učiteľ spĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie príslušného predmetu v súlade s vyhl. MŠVVŠ SR č. 173/2023 Z. z.; v roku 2022 uvádzala podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch vyhl. MŠVVŠ SR č. 1/2020 Z. z.

[2] V analýze používame súčet voľných pracovných miest nahlásených prostredníctvom úradov práce a prostredníctvom portálu Edujobs. Z tohto dôvodu môžu byť v počte nahlásených voľných pracovných miest duplicity. Na portáli Edujobs vidíme výrazne viac inzercií škôl Bratislavského kraja než iných krajov.

[3] Odchody z dôvodu materskej dovolenky, ani odchody do dôchodku nie sú započítané (zahrnutí sú len učitelia vo veku do 59 rokov). Výpočet: nevyučovali v septembri 2022, pričom vyučovali v septembri 2021, vyjadrené ako % z tých, ktorí vyučovali v septembri 2021.

[4] Na gymnáziách je v priemere omnoho vyššia odbornosť ako na základných školách.

[5] Napr. veľkosť školy, vyučovací predmet, podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia, typ zriaďovateľa, veľkosť obce.

[6] Tieto štatistiky zahŕňajú všetkých vyučujúcich odborných predmetov, vrátane majstrov odbornej výchovy (MOV). Tí tvoria približne tretinu vyučujúcich pri predmetoch spadajúcich do skupín Technické vedy a náuky a Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky. Veková štruktúra majstrov odbornej výchovy je podobná priemeru za všetkých vyučujúcich týchto predmetov. Vyše 9 % MOV je už dnes v dôchodkovom veku a ďalších takmer 30 % je vo veku 56 – 62 rokov, pričom iba 7 % MOV je vo veku do 30 rokov.

Teraz najčítanejšie

Inštitút vzdelávacej politiky

Sme analytický tím ministerstva školstva. Veríme, že najlepšie systémové zmeny sa začínajú analýzou založenou na hodnoverných dátach, ako aj na overených domácich a zahraničných skúsenostiach.