Denník N

Krátka balada o krajine s naozaj blbým koncom

Bola raz jedna krajina. Ľudia v nej neboli veľmi bohatí.
Aby z toho nezblbli, často si vraveli, že je aspoň krásna.
„Máme nádherné zelené kopce,“ tešili sa.
„A v nich tunely,“ pochybovali pochybní pochybovači.
„Máme úžasné starobylé hrady,“ nedali sa ľudkovia.
„S garážami v zemi“ frfľali zase tamtí.
„Naša reč je taká ľúbozvučná!“
„Z rečí sa fakt najeme…“
Ako si tak vedno v krčmách a po internetoch hrkútali, ani nevšimli, že sú zase chudobnejší. Oslovili preto panovníka, nech s tým, preboha, niečo robí. Panovník veru neváhal i vraví svojim:
„Táto krajina je neekonomická a neefektívna. Ľudia makajú jak somári a nič z toho nemajú. Počúvaj, Peťo, čo keby si urobil nejakú serióznu analýzu? Nie veľkú, len za pár bubákov, čo sa zmestia povedzme do alobalu. Spočítaj nám to a ak niečo nevynáša, tak to zlikvidujeme.“
O jedno rozpočtové obdobie neskôr dostal panovník na stôl analýzu. Bol to skutočný skvost vytlačený na kriedovom papieri. Keď si tie tri strany prečítal, okamžite zvolal tlačovku.
„Vážení občania, žiadnych uteče… pardón, majú tu asi pokazený mikrofón. Vážení občania, mám tu dnes pre vás tri úžasné balíčky. Začnem od vás, učiteľov. Nehnevajte sa na mňa, ale podľa našej analýzy žeriete najviac peňazí práve vy. Viete vy vôbec, koľko vás je? Čo ste urobili pre túto krajinu?
Preto vám školy zrušíme a zriadime v nich policajné stanice.  Chceme vás totiž chrániť.  A chceme chrániť aj naše deti. Načo toľko písomiek? Všetko potrebné si predsa môžu vygúgliť. Čože sa to pýtate tam vzadu? Že kam potom budú tie detiská nepodarené chodiť? Naložíme ich do vlakov, tie sú zadarmo. A dáme im tam internet. Stačí ten pomalší. Od Jana.
A aby neboli úplne bez dozoru, pridáme k tým detiskám aj dôchodcov. Najmä tých, ktorí nám nechceli kontrolovať cenovky. Pomaly ich tu bude ako mravcov. Iba čo sa sťažujú, že ich pichá tu i tam, no načo to? Keď sa budú voziť zadarmo, ani si nevšimnú, že ich niečo bolí.
No prosím, takto sú zbytočné už aj sestričky. Iba čo sa celé dni šuchtajú po chodbách a nič poriadne nerobia. Na injekcie môžeme najať skúsenejších feťákov, aspoň sa nám nebudú váľať po uliciach. Doktorov si necháme, ale len takých, čo vedia masírovať. Ostatní nech ťahajú kade ľahšie.
Ide nám to výborne, ušetrili sme ďalšiu položku z rozpočtu a ešte nám aj niečo ostalo.
Trátatatá,  prichádza vrcholné číslo! Môžeme zlacniť plyn.
Pustíme vám ho takmer zadarmo, nech máte z neho radosť aj vy.
Cítite to vo vzduchu, milí občania? Konečne ste bohatí.
Kde ste všetci?
Nevďačníci.“

 

Vraj je dobré napísať na koniec, že akákoľvek podobnosť s existujúcimi osobami či realitou je čisto náhodná. Ak vám to niečo pripomína, tak to vážne nie je moja vina.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie