Denník N

Záhada gumy poslanca Číža

Ficova vláda už do volieb nestihne spraviť nič pre učiteľov. Ani pre sestričky. Nanajvýš čosi proti utečencom. A ešte sa pokúsi zmeniť svoje legislatívne pravidlá tak, aby mohla pripomienkové konanie, v rámci ktorého sa aj verejnosť môže vyjadrovať k návrhom zákonov, nielen skracovať, ale aj úplne vynechať.

Doteraz platné Legislatívne pravidlá vlády umožňujú pripomienkové konanie skrátiť zo štandardnej dĺžky 15 pracovných dní na najmenej 7 pracovných dní. Podmieňujú to mimoriadnymi okolnosťami ako ohrozenie ľudských práv, či bezpečnosti, alebo hroziace hospodárske škody.

Gumové a gumovejšie

Niežeby už toto ustanovenie nebolo dostatočne gumové. Dochádzalo k jeho zneužívaniu a  a pripomienkové konanie k návrhom zákonom sa skracovalo aj v situáciách, keď žiadne mimoriadne okolnosti neexistovali, ale príslušné ministerstvo sa len na ne vyhováralo. Dokonca sa v niektorých prípadoch nerešpektovala ani skrátená lehota, prípadne sa pripomienkové konanie úplne vynechalo. Pravidlo však existovalo a malo to význam. Ak sa porušilo, dalo sa na to aspoň poukázať. Hoci nič viac.

V závere svojho účinkovania sa Ficova vláda pokúša zájsť ešte ďalej. V pripomienkovom konaní je práve návrh nových Legislatívnych pravidiel vlády, ktorý počíta s možnosťou, žeby pripomienkové konanie bolo možné nielen skrátiť, ale aj úplne vynechať. Len, ak nastanú už spomínané mimoriadne okolnosti, pochopiteľne. Ale však vieme, že mimoriadne okolnosti nastávajú vždy, keď sa predkladateľovi hodí, aby nastali.

Posilnenie oslabením

Aby to nebolo také jednoduché, toto navrhované ustanovenie je jednou (hoci nie jedinou) z logických interpretácií paragrafu 27 minulý rok schváleného zákona o tvorbe právnych predpisov. Ten znie: „Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.“ Paragrafy 8 až 10 upravujú práve zverejňovanie návrhov zákonov a pripomienkové konanie k nim.

Jedným z pôvodne deklarovaných účelov zákona o tvorbe právnych predpisov pritom malo byť posilnenie účasti občianskej verejnosti na príprave legislatívy. Paradoxne môže byť dôsledkom prijatia tohto zákona presný opak: vytvorenie efektívneho nástroja, akým štátne orgány verejnosť z účasti na príprave legislatívy vyblokujú vždy, keď sa im to bude hodiť.

Záhadný § 27

To však nie je jediný paradox spojený s gumovým § 27. Priam záhadne pôsobí, ako sa vôbec v zákone o tvorbe právnych predpisov ocitol. V pôvodnom návrhu zákona, ktorý ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, nebol. Keďže som bol jedným z iniciátorov a spoluatorom minuloročnej hromadnej pripomienky k návrhu tohto zákona, určite by som si to všimol. A určite by sme sa proti tomu ozvali.

Požiadavka zahrnúť možnosť úplného vynechania pripomienkového konania do návrhu zákona nezaznela ani v rámci medzirezortného pripomienkového konania, čo je možné overiť z jeho vyhodnotenia. Zavedenie výnimky z povinnosti použiť elektronický systém tvorby právnych predpisov žiadal akurát úrad vlády. Argumentoval mimoriadnymi okolnosťami ako podanie návrhu na skrátené legislatívne konanie alebo výpadok systému. Po skončení pripomienkového konania však ministerstvo spravodlivosti predložilo na rokovanie Legislatívnej rady vlády návrh zákona, v ktorom sa nachádzala podstatne širšie vymedzená výnimka, ktorá sa neviazala len na skrátené legislatívne konanie alebo výpadok systému, navyše umožňuje obísť nielen elektronický systém, ale pripomienkové konanie ako také.

Ako sa niečo môže dostať do návrhu zákona, ak to nie je v pôvodnom návrhu, ani v pripomienkach, na základe ktorých sa má návrh upravovať? Riešenie tejto záhady by mohlo spočívať napr. v tom, že niekto dôležitý má možnosť ovplyvniť znenie zákona aj mimo štandardných mechanizmov pripomienkovania návrhov. Parlamentné kuloáre hovoria, že v tomto prípade by tým vplyvným mužom mohol byť podpredseda NR SR a najrýchlejšie hovoriaci poslanec parlamentu Miroslav Číž  (SMER-SD). Ak je to pravda, tak na výslednej podobe zákona, ktorý mal stransparentniť legislatívny proces, sa zásadným spôsobom podpísalo zákulisné lobovanie vládneho poslanca.

Hromadná pripomienka za možnosť pripomienkovania

Nie je však pravda, že jedinou možnosťou, ako s § 27 zákona naložiť, je mechanicky ho prebrať do legislatívnych pravidiel. Pravidlá obsahujú podrobnejšiu úpravu pripomienkového konania ako zákon. A môžu teda § 27 konkretizovať aj tak, ako k mimoriadnym okolnostiam pristupujú dnes. Teda, že odchýlka od pravidla nebude znamenať úplné vynechanie pripomienkového konania, ale len skrátenie lehoty, v ktorom sa má uskutočniť.

V utorok poobede osem desiatok ľudí, z ktorých veľká časť má s pripomienkovaním návrhov zákonov skúsenosti, zverejnilo hromadnú pripomienku, ktorej hlavným bodom je požiadavka nezavádzať možnosť úplného vynechania pripomienkového konania. V pripomienke navrhujeme aj ďalšie veci, ktoré by posilnili práva verejnosti pri pripomienkovaní návrhov zákonov.

Pripomienkové konanie končí dnes (štvrtok 4. februára 2016). Na portáli changenet.sk možno našu hromadnú pripomienku podporiť do dnešnej polnoci.

***

Hromadná pripomienka za práva verejnosti v pripomienkovom konaní

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS).