Denník N

SMER pristupuje k zahraničnej politike nezodpovedne, pred voľbami ju zneužíva

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Svet má štyri svetové strany, ale naším zahraničnopolitickým severom je Európa.

Zahraničná politika v predvolebnej kampani nerezonuje. Je to pochopiteľné, pretože ľudí trápia problémy, ktoré sú im bližšie. Je však nepopierateľným faktom, že aj zahraničná politika ovplyvňuje naše každodenné životy. Veď na eurovale padla vláda, vojna za našou východnou hranicou sa môže kedykoľvek zhoršiť a súčasnú predvolebnú kampaň významne formuje otázka utečencov. Navyše, od 1. júla bude Slovensko predsedať Rade EÚ.

Vládny SMER ide do volieb s programom, ktorý má 5 stručných bodov. Zahraničná politika medzi nimi nie je. Okrajovo sa jej dotýkajú len frázy o zaistení vonkajšej bezpečnosti a využívaní eurofondov, čo sa dá vysvetliť ako skrytá podpora členstva Slovenska v NATO a EÚ. V strane to asi vnímajú ako povinnú jazdu, ktorá už nestojí ani za to, aby ju riadne komunikovali občanom.

To dobre ilustruje celkový postoj SMERu k slovenskej zahraničnej politike. Členstvo Slovenska v EÚ, náš najdôležitejší národný projekt, vládna strana vníma najmä ako finančné prilepšenie si, nie ako priestor pre rozvoj spoločných európskych hodnôt, akými sú demokracia, právny štát, ľudské práva, práva menšín a solidarita.

Naplno sa to prejavilo počas troch veľkých kríz, ktoré rezonovali posledné roky: dlhová, ukrajinská a utečenecká.

Slovensko medzi Aténami, Kyjevom a Berlínom

V prípade dlhovej krízy SMER najskôr nepodporil navýšenie eurovalu, aby zámerne pomohol k pádu Radičovej vlády. Po vypísaní predčasných volieb už ale hlasoval za. To všetko preto, aby o pol roka, keď už bol vo vláde, hovoril o odchode Grécka z eurozóny. V tom strana pritvrdila rok pred voľbami, keď Fico otvorene pripúšťal dočasný grexit.

Po vypuknutí ukrajinskej krízy si premiér dal pozor na to, aby sa náhodou jasne nevyjadril o podpore Ukrajiny a potrestaní Ruska, na čom sa inak všetci v Európe zhodovali. Fico opäť predviedol dvojitú hru. Doma tvrdil, že sankcie nikam nevedú, na Ukrajine sa odohráva geopolitický súboj medzi USA a Ruskom a Ukrajina by nemala vstupovať do NATO. Neprekvapuje, že podobné slová zaznievali aj z Kremľa. V Bruseli však premiér „problémy“ nerobil a sankcie napokon vždy schválil.

Keď do Európy dorazila utečenecká kríza, azda nik nečakal, že rok pred voľbami bude postoj SMERu racionálny. Správanie vládnej strany budilo dojem, že jej predstavitelia nedovidia za horizont marcových volieb.

Premiér Fico požadoval, aby sa problém riešil tam, kde vznikol. Nepochválil sa ale tým, že slovenská rozvojová pomoc je nedostatočná a objem pomoci utečeneckým táborom v Sýrii a jej okolí sme znížili. Namiesto toho kritizoval snahy Západu o demokratizáciu arabských krajín. Tie síce mnohokrát nevyšli a často viedli k ďalším problémom, my sme sa však radšej nesnažili vôbec o nič.

Keď už utečenci prišli do Európy, Slovensko symbolicky pomohlo Rakúsku, naša komunikácia ale nasvedčovala tomu, že najradšej by sme nepomohli vôbec. Nesúhlasili sme so spoločným európskym riešením prostredníctvom kvót, alternatívu sme však neponúkli.

Vinu sme celý čas hádzali na Washington, Brusel a Berlín, zatiaľ čo my sme sa tešili, že k nám utečenci ísť nechcú. Čo je najhoršie, SMER asi ani nedúfal, že táto humanitárna kríza čoskoro odznie, pretože sa ju naučil šikovne využívať v kampani.

Zahraničná politika poslúži vždy pred voľbami

S prístupom SMERu k týmto trom krízam môžeme súhlasiť aj nesúhlasiť, žijeme v demokracii a každý má právo na svoj svetonázor. Podstatné je ale to, že SMER si zvykol využívať zahraničnú politiku pre svoje potreby na domácej scéne. Podobne to robí Orbán v Maďarsku a Putin v Rusku.

Takéto praktiky však neprispievajú k udržiavaniu jednotného a stabilného postoja Slovenska k medzinárodným otázkam. Môže byť Slovensko spoľahlivým partnerom, keď to, čo tvrdí v zahraničí, doma neplatí? Ako sa na nás pozerajú naši spojenci, ak v roku 2010 tvrdíme jedno, v roku 2012 druhé a v roku 2014 máme na vec hneď dva pohľady?

Ak sa zahraničná politika priveľmi prispôsobuje vnútornej politike, Slovensko sa ľahko môže stať terčom posmeškov v zahraničí. Po nástupe Kisku do prezidentského úradu sa napríklad hovorieval vtip, či premiér Fico a prezident Kiska reprezentujú tú istú krajinu.

Súlad premiérovho aj prezidentovho postoja k našej oficiálnej zahraničnej politike nech posúdi každý sám, no na tento problém treba poukazovať a snažiť sa o nápravu.

Nezabúdajme, kde je sever

Premiér Fico zvykne obhajovať svoje kroky v zahraničnej politike tým, že svet má štyri svetové strany a nemali by sme mať nasadené ideologické klapky na očiach. To je správny postoj, no len dovtedy, kým nezabudneme, kde je náš zahraničnopolitický sever.

Slovenským severom je Európa, tam sme dlhé desaťročia smerovali a tam aj chceme ostať. Preto by sme nemali oslabovať jednotný postoj Európy k vojne na Ukrajine alebo sa zakaždým brániť spoločným riešeniam rôznych kríz, ktoré sa objavia.

Áno, náš hlas musí byť počuť, ale to neznamená, že musíme populisticky spochybňovať európske postoje a riešenia, kedykoľvek sa nám to hodí v kampani.

Je najvyšší čas, aby sa Slovensko stalo plnohodnotným európskym štátom. Takým, ktorý nevníma Európsku úniu ako bankomat, ale ako našu budúcnosť, na ktorej budovaní sa chceme podieľať.

Šancu vylepšiť povesť Slovenska budeme mať už 1. júla, keď sa zhostíme predsedníctva v Rade EÚ. Neurobme si hanbu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie