Denník N

Tomáš Taraba, Milan Mazurek a ich nedeľný súboj

Časy keď Tomáš Taraba a Milan Mazurek stáli pevne po boku na kandidátke a v poslaneckom klube Kotlebovej ĽSNS, sú už dávnejšie minulosťou. Taraba sa z poslaneckého klubu strany, ktorej vďačil za poslanecký mandát, porúčal prvý spolu s Kuffovcami. Netrvalo dlho a Mazurek s ďalšími ho nasledoval. V nedeľu však pozabudli na časy keď na mítingoch ĽSNS sedávali spoločne za jedným stolom, či keď v parlamentnom salóniku spoločne natáčali videá a dostali sa do sporu.

Tomáš Taraba totiž v rámci povolebných diskusií vystúpil v RTVS a povedal niečo, čo sa Mazurekovi nepáčilo.

Išlo konkrétne o túto vetu: „Ja s Kuffovcami som odišiel z ĽSNS potom čo si Mazurek zavolal do vysielania vydavateľa Mein Kampf.

Mazurek reagoval videom kde okrem bedákania nad tým, že údajne dlhodobo nemá prístup do médií, vytkol Tarabovi jeho, vraj zbytočné útoky: „Tomáš Taraba, v televíznej diskusii si povedal, že z ĽSNS si odišiel kvôli tomu, že Milan Mazurek sa nejak rozprával s vydavateľom Mein Kampfu. Nikdy v živote som sa so žiadnym vydavateľom Mein Kampfu nerozprával. Ja totiž neviem ani kto tú knihu vydal a vôbec s takýmto človekom nie som v kontakte. Mrzí ma, že zneužívaš svoju mediálnu pozíciu na to, aby si takým spôsobom dehonestoval moje meno absolútnymi klamstvami.“

Pýtate sa kto z dvojice Taraba – Mazurek má pravdu a kto zavádza? Nuž, nie je to také jednoduché ako sa môže zdať na prvý pohľad. Zmienenou reláciou mal Taraba zrejme na mysli vysielanie Kulturblogu, pričom Mazurek patrí k jeho zakladateľom a jeho hlavnými postavami boli Ján PastuszekDávid Pavlík, ktorí boli v uplynulom volebnom období zároveň jeho poslaneckými asistentmi.

Milan Mazurek sa voči Tarabovmu obvineniu ohradil. Zopakujme si čo presne povedal: „Nikdy v živote som sa so žiadnym vydavateľom Mein Kampfu nerozprával. Ja totiž neviem ani kto tú knihu vydal a vôbec s takýmto človekom nie som v kontakte.“ Čiastočne môže mať v Mazurek v tejto veci pravdu. Podľa svedectva Mazurekovho spolužiaka ale mal mať Mazurek k jedovatému paškvilu Adolfa Hitlera blízko už počas štúdia na strednej škole. Takže to, kto pre neho tak vzácnu a obľúbenú knihu vydal, by mohol vedieť. Či sa s ním aj stretol, ako tvrdí Taraba, je už iná vec.

Spolužiak v článku s názvom: „Mazurek ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime,“ okrem iného spomínal: „Až si raz do školy priniesol knihu Mein Kampf, ktorej autorom bol Adolf Hitler. Chválil sa, že ju kúpil z Česka, štvalo ho, že na Slovensku je jej predaj zakázaný. Bol nadšený z myšlienok, ktoré sa v nej dozvedel. Učiteľka dejepisu bola zhrozená, riešilo sa to aj v riaditeľni.

Ide pritom o nevalným štýlom napísaný osobný manifest Adolfa Hitlera a jeden zo základných dokumentov nacistickej ideológie, ktorá v minulosti zapríčinila smrť miliónov ľudí. Kniha obsahuje množstvo poloprávd, lží, nehumánnych a rasistických názorov. Hitler ju napísal vo väzení.
Nakoľko neviem o tom, že by niekto z vydavateľstva Naše vojsko, ktoré Mein Kampf vydalo ešte v roku 2000 bol v Kulturblogu, napadlo ma, že Tomáš Taraba mal zrejme na mysli iného vydavateľa nacistickej literatúry, Pavla Kamasa, spoluvlastníka vydavateľstva Guidemedia, ktorý je v Kulturblogu dlhodobo pečený – varený.
Pokúsil som sa cez messenger opýtať Tomáša Tarabu či mal naozaj na mysli Kamasa. Keďže však s ním nie som v priateľskom vzťahu ani na sociálnej sieti, moju správu si neprečítal a odpovede som sa nedočkal.

Moju domnienku však potvrdil Miroslav Vetrík, ktorý v komentári pod Mazurekovým videom napísal: „Si dohľadajte, debata Uhrika s Kamas, ktorý vydáva NSDAP literatúru, na tému Covid sa uskutočnila v Kulturblogu ešte v roku 2020. Pôvodne ju chceli organizátori tejto debaty zrealizovať u Tarabu a tak ho zdiskreditovať spolu s našou stranou KDŽP. Ale keď sa Taraba dozvedel, že s kým má u neho Uhrík debatovať a o kovide, tak výsledok bolo ukončenie spolupráce s kulturblogom a vystúpenie Kuffovcov z poslaneckého klubu LSNS. Mazurek sa možno nestretol s Kamasom, ale táto debata Uhrík – Kamas sa zrealizovala v jeho Kulturblogu. Toto Mazurekovo divadelne predstavenie je chabé vyviňovanie sa a prejavom chýbajúcej sebareflexie nad skutkami, ktoré Republiku neskôr dobehli.“ Miroslav Vetrík je Tarabov bývalý poslanecký asistent a člen jeho strany.

Miroslav Vetrík sa mýli iba v domnienke, že Mazurek sa s Kamasom nestretol. Dokazuje to spoločná fotografia, ktorou sa Pavel Kamas pochválil v júli 2022. Mazurek je na nej v tričku od Kamasa s nápisom „Unvactinated lives matter,“ v ktorom sa neskôr objavil aj v parlamente.


A už v roku 2021 distribuoval Mazurek aj priamo v Národnej rade Kamasov antivaxerský a konšpiračný časopis Radix. Zverejnil to samotný Kamas.

Radix sa dokonca objavil aj na parlamentnej lavici Roberta Fica. Aj tým sa pochválil Pavel Kamas. Údajné obrátenie Fica v covidovej dobe komentoval týmito slovami: „Živoucím důkazem tohoto jevu není nikdo menší, než bývalý dlouholetý slovenský premiér ROBERT FICO. Vyloženě hřeje u srdce vidět, že i někdejší zavilý sluha sionu, zřizovatel politické policie v rámci NAKA a honič „extremistů“ může i na stará kryptokomunistická kolena přijít k rozumu.

Inak Kamas nebol hosťom vo vysielaní Kulturblogu iba v máji 2020 s predsedom hnutia Republika, Milanom Uhríkom, ktorý ako vieme nie je historik, a preto nemôže odsúdiť transporty slovenských Židov Tisovým režimom do vyhladzovacích táborov a berie to iba ako fakt. Ako niečo, čo sa v minulosti odohralo a na čo nemá podľa jeho staršieho vyjadrenia v RTVS, žiadny názor.  Neonacista, obdivovateľ Hitlera, rasista, antisemita a popierač holokaustu, vydavateľ Pavel Kamas tam súdiac iba podľa upútaviek, ktoré som našiel, chodil naozaj často.


A v roku 2020 tam Kamas nebol prvýkrát. V septembri 2019 diskutoval v relácii Kulturblogu s Kotleba pozitívnym historikom, Martinom Lackom. Ktovie prečo to vtedy pánovi Tomášovi Tarabovi nevadilo a bez okúňania stál na predvolebných mítingoch ĽSNS po boku Milana Mazureka a Mariána Kotlebu?

Vráťme sa ale ešte k Pavlovi Kamasovi a produkcii jeho vydavateľstva Guidemedia. Kamas vydal napríklad Hitlerov opus „Zweites Buch,“ o ktorom píše, že je zamýšľaným tretím zväzkom knihy Mein Kampf. Možno práve toto pomýlilo Tomáša Tarabu keď hovoril o vydavateľovi Mein Kampfu. Ten Kamas nevydal, predbehli ho iní.

Ďalšie „klenoty“ z Kamasovej Guidemedie: Adolf Hitler – Projevy, Program NSDAP, Mírové dílo Adolfa Hitlera, Z Tisovho boja, Holocaust pod lupou, Hitlerovi Češi, Co víte o Židech, Lidské rasy, Jedovatá houba (klasická antisemitská zlátanina nemeckej nacistickej propagandy, ktorá vyšla v roku 1938 vo vydavateľstve Der Sturmer).

Milan Mazurek nedávno zmenil imidž. Schudol, nechal si narásť blond šticu a v parlamente začal spolu s ostatnými replikantmi k obleku nosiť kravatu. Z estetického hľadiska je to zmena evidentne pozitívna.

Či sa zmenilo aj jeho zmýšľanie, je iná otázka. Ako člen Republiky sa nás nielen on ale aj jeho spolustraníci snažia presvedčiť, že s neoľudáckym a neonacistickým odérom ĽSNS už nemajú nič spoločné. Kontakty s ľuďmi ako Pavel Kamas ich však usvedčujú z toho, že tomu tak nie je a ich hnutie Republika je naozaj iba replikou Kotlebovej partaje.

Mazurek najnovšie sľubuje: „KULTURBLOG to roztočí vo veľkom. Už o pár dní, v starej zostave, s obrovskou energiou a kopou nových nápadov. Kulturblog roztočí kolotoč relácií a videí, na ktoré sa môžete tešiť.“ Nuž, uvidíme. Veď okrem Mazureka, právoplatne odsúdeného za rasistické prejavy, je už, zatiaľ neprávoplatne, odsúdený aj jeho priateľ a spolustraník z ĽSNS a „redaktor“ Kulturblogu Ján Pastuszek, v ktorého programe Pavel Kamas opakovane vystupuje.

Vráťme sa však na začiatok. Kto z dvojice Taraba – Mazurek má pravdu? Vo svetle faktov, ani jeden. Taraba odôvodnil svoj odchod z poslaneckého klubu Kotlebovej ĽSNS pozvaním vydavateľa Hitlerových kníh do vysielania. Že tam zmienený vydavateľ bol aj predtým, mu v dobe keď išiel spolu s Kuffovcami na Kotlebovu kandidátku, nevadilo. Rovnako ako iné excesy Kotlebu a ĽSNS. A čo sa týka Mazureka, ktorého sa tak dotklo Tarabove obvinenie, pri jeho dlhodobo udržiavaných kontaktoch s ľuďmi ako Kamas, jeho urazenosť vyzerá rovnako umelo a falošne ako jeho nový imidž.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.