Denník N

Ako som zvládla šestonedelie napriek depresívnej poruche (II. časť)

Amanda Oleander: Finally here
Amanda Oleander: Finally here

V predchádzajúcej časti som opísala príbeh svojho tehotenstva, pôrodu a popôrodnej starostlivosti v nemocnici. Ako sa mi podarilo vyhnúť popôrodnej depresii, ktorej som sa veľmi bála a ku ktorej som mala slušne našliapnuté?

  1. Vytvorila som si okolo seba pevnú záchrannú sieť.

Táto sieť je tvorená ľuďmi, ktorými som sa obklopila v tehotenstve aj po ňom. Na kurze plávania pre tehotné som si našla nové kamarátky z môjho sídliska, s ktorými prežívam radosti aj strasti materstva. V nemocnici som mala šťastie na skvelé spolubývajúce, ktoré mi v kritických chvíľach pomohli a vypočuli ma. Ďakujem im za správne slová v tej správnej chvíli. Počas šestonedelia som vďaka svojim kontaktom nemala núdzu o odborníkov pôsobiacich v oblasti duševného zdravia.

Moja psychoterapeutka aj psychiatrička vedeli, že sa im po pôrode ozvem a ak sa môj dlhodobo stabilizovaný psychický stav zhorší, budú sa mi snažiť pomôcť. Je fajn, keď si ešte pred pôrodom nájdete odborníka, ktorý má kapacitu venovať sa vám, ak by ste to po pôrode potrebovali – pre istotu. Ďalej som sa na pár klikov mohla ozvať do chatovacieho vlákna kamarátom z OZ Psychiatria nie je na hlavu a z Ligy za duševné zdravie.

Najlepší kamaráti a rodina mi pomáhali nielen slovne, ale aj prakticky. Celé šestonedelie som nemusela variť, o teplé jedlo som mala vďaka manželovi a svojej mame vždy postarané. Muž okrem varenia vysával, umýval dlážku nonstop pokvapkanú materským mliekom, vynášal použité plienky, nakupoval potraviny a vyzdvihoval moje početné online objednávky (domácnosť s bábätkom toho potrebuje naozaj veľa). Dva týždne bol s nami doma a čerpal otcovský príspevok, ďalšie štyri týždne pracoval z domu. Uvedomujem si, že takáto opatera nie je samozrejmosťou. Dopriala by som ju každej novej mame.

Po skončení šestonedelia som okrem svojej psychiky začala riešiť aj fyzické zotavovanie sa po pôrode. Navštevovala som fyzioterapeutku špecializujúcu sa na urologicko-gynekologickú fyzioterapiu, s pomocou ktorej sa vám zahoja bolestivé jazvy po nástrihu hrádze alebo po sekcii, pomôže vám vyriešiť popôrodnú inkontinenciu či diastázu. Každá žena by mala vedieť o tejto možnosti, lebo v pôrodnici vám zvyčajne nepovedia, aká hlboká je vaša jazva a ako sa o ňu máte starať, aby časom úplne prestala bolieť.

Amanda Oleander: Nursing Dessert
Amanda Oleander: Nursing Dessert
  1. Premyslela som si, ako budeme doma fungovať v trojici.

Nuž, pôvodný plán nám celkom nevyšiel. Lebo ako sa vraví: rodič mieni, bábo mení. :) Spočiatku som plánovala spávať pri bábätku v budúcej detskej izbe, ktorú sme doteraz využívali ako pracovňu a hosťovskú izbu. Detská postieľka sa do našej panelákovej spálne nezmestila, a tak mi toto usporiadanie pripadalo najlogickejšie. Myslela som si, že manžel bude od nedele do štvrtku nerušene spávať v spálni – a ja sa v noci o Filipka postarám sama.

Spánkový režim sme po pár dňoch prispôsobili novým okolnostiam. Keďže môj deň sa obvykle začínal o piatej ráno a manžel vstával až o tri hodiny neskôr, padla som do postele už o deviatej večer. Bábätko si okolo polnoci vypýtalo ďalšiu porciu mlieka a vtedy ma muž zobudil so slovami: „Mliečna šichta volá.” Po nočnom kŕmení sme všetci zaľahli a takto sa to opakovalo deň čo deň, celé šestonedelie. Neskôr som pochopila, že nočné dojčenie sa dá vybaviť aj v polospánku. Preto som sa s bábätkom presťahovala do manželskej postele.

Filipko bol oveľa spokojnejší v hniezde a mojej bezprostrednej blízkosti. Po pár týždňoch spoločného spania ma príjemne prekvapil – prestal sa budiť na nočný hlad a prespal celú noc. Odvtedy ho voláme ideálne dieťa pre rodičov začiatočníkov: miluje spánok, skoro stále sa usmieva a plače len vtedy, keď má prázdne bruško či plnú plienku. Alebo keď musí cvičiť Vojtovku a ďalšie fyzioterapeutické cviky. Akoby vytušil, že maminka potrebuje kvalitný spánok, aby bola psychicky zdravá.

Mamy so skúsenosťou s psychickou poruchou by podľa odborných usmernení mali dbať na spánkovú hygienu. To znamená, že aspoň raz týždenne by si mali dopriať kontinuálny, šesť až viac hodinový spánok. Skĺbiť to s dojčením nemusí byť jednoduché. Pre zachovanie duševnej pohody sme u nás doma skombinovali kŕmenie z prsníka s podávaním materského mlieka z fľaše. Synovi našťastie oba spôsoby vyhovovali, z fľaše ho kŕmila celá rodina.

  1. Absolvovala som predpôrodný kurz a zohnala som si self-help knihy.

Môj muž sa mi smeje, že potrebujem mať knihu na každý aspekt môjho života. Má pravdu, inak to nebolo ani v prípade blížiaceho sa materstva. Vedela som, že po pôrode na čítanie nebude čas, a tak som sa počas tehotenstva zásobovala nižšie uvedenou literatúrou. Niektoré knihy sú zamerané na starostlivosť o bábätko, iné na starostlivosť o dušu čerstvej matky. Oboje je dôležité, verte mi.

  • Kimberly Ann Johnsonová – Štvrtý trimester
  • Elisabeth Geisel – Slzy po porodu
  • Laura Gutmanová – Mateřství a setkání ženy s vlastním stínem
  • Jean Liedloffová – Koncept kontinua
  • Lenka Žofajová – Sprievodca rodiča dnešného (Prvý rok)
  • Jana Bašnáková, Eva Vavráková, Jana Zemandl – Psychológia pre milujúcich rodičov (Prvý rok s bábätkom)
  • Álvaro Bilbao – Detský mozog vysvetlený rodičom

Okrem čítania som cenné informácie získala aj na online prednáškach a na víkendovom predpôrodnom kurze. Počas šestonedelia som dostala mastitídu, no vďaka predpôrodnej príprave som včas spoznala príznaky zapáleného prsníka a mala som k dispozícii návod, ako ho správne ošetriť. Kurz prvej pomoci je taktiež veľmi dôležitý, všetkým ho odporúčam opakovať každý rok. Vyzbrojená vedomosťami som vstúpila do novej životnej kapitoly.

  1. Uvedomila som si, čo potrebujem, čo sú moje zdroje radosti.

Už počas šestonedelia si treba z času na čas dopriať me time. Vďaka systému odsávania materského mlieka a obrovskej ústretovosti môjho manžela som si mohla dovoliť vyjsť von bez bábätka. Skupinové popôrodné fyzio cvičenie pre mňa predstavovalo vynikajúcu formu psychohygieny. Rovnako ako občasná návšteva masérky či kaderníka. Svojich obľúbených aktivít som sa nevzdala a neustále hľadám spôsoby, ako byť spokojná vo všetkých svojich životných rolách. Som presvedčená, že keď sa starám o seba, starám sa aj o dieťa.

Autorka je momentálne znova tehotná. Budúci rok možno napíše ďalšiu časť.

Text: Ivana Kriek

Jazyková korektúra: Dušan Šuster

Ilustrácie: Amanda Oleander – IG

Tieto príbehy sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Názory autorky sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.